Po prečítaní októbrového čísla Evanjelického posla s témou Umelá inteligencia mi to nedalo a hneď som si „vygúglila“, ako robot Sophia vyzerá. Pozrela som si aj krátke video, na ktorom tento robot - žena, odpovedal na otázky. Nuž je to naozaj zaujímavé, čo už ľudia vedia vyrobiť. Ale na druhej strane vidím tu peknú paralelu s tým, čo je napísané hneď na začiatku Biblie, že totiž Boh stvoril človeka na svoj obraz. Boh na svoj obraz stvoril nás a my ľudia máme tendenciu na svoj obraz stvoriť robota. Vidím to ako jeden z pekných dôkazov stvorenia, že totiž tak, ako človek bol stvorený, aj my ľudia máme tendenciu niečo stvoriť. Tak, ako človek nevznikol náhodou, ani ten robot sa sám neposkladal... Nezhromaždili sa súčiastky, nezafúkal vietor, neudrel do nich blesk, nezamiešala ich náhoda. Každý vie, že len roky práce, vývoja, pokusov, omylov, skrátka kreatívnej činnosti, môžu viesť k zostrojeniu niečoho tak komplikovaného ako je robot.

My ľudia nevieme do stroja vložiť vedomie seba samého a schopnosť slobodne sa rozhodovať. Nanajvýš mu môžeme naprogramovať, aby sa rozhodoval na základe náhodného výberu. Myslím, že tu kdesi je odpoveď na večnú otázku: „Prečo Boh dopúšťa vojny?“ Nuž preto, lebo my ľudia slobodnú vôľu máme a môžeme sa rozhodovať, ako chceme - dobre aj zle. Stroje túto schopnosť nemajú, preto sa nemôžu proti nám vzbúriť, ako to urobili ľudia voči Bohu. Keby nám Pán Boh zobral schopnosť slobodného rozhodovania, bol by to síce okamžitý koniec všetkých vojen, ale my by sme už neboli tými ľuďmi, akými sme teraz. Ale je zjavné, že Pán Boh z nás nechce mať stroje, ani robotov. Cena za slobodnú vôľu je však vysoká, na svete je veľa zla. Pán Boh nám napriek tomu slobodnú vôľu neodníma, naopak, stále chce mať s nami vzťah. A to je dobrá správa pre nás všetkých, lebo len slobodné bytosti, ktoré sú si vedomé samých seba, sa môžu rozhodnúť pre vzťah - a to dáva našej existencii zmysel.

.: Autor: Danica Zajdenová         


 

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Žalm 46, 2-4 Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou. Preto sa nebojíme, keby sa aj prevrátila zem a vrchy klátili sa v srdci mora. Nech hučia, nech sa penia jeho vody, nech sa zatrasú vrchy jeho vzdutím. Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je nám Boh Jákobov.