Ak pozorne čítate náš časopis, určite ste si všimli, že v ňom pribudla ďalšia rubrika: Pohľad do misie. Pán Boh položil túto myšlienku na srdce bratovi Urbašíkovi. Hovoril o tom aj na službách Božích pred svojou modlitbou. A mňa poprosil, aby som napísala ďalší článok na tému MISIA.

Moja prvá reakcia bola: „Prečo práve ja? Ja vôbec netuším, čo tam mám písať! A navyše sa necítim ani povolaná, ani schopná niečím prispieť do tejto témy.“ Prečo práve ja mám povzbudzovať ľudí (seba by som mala povzbudiť ako prvú :-) k tomu, aby sme hlásali tú radostnú zvesť o spasení ďalším ľuďom v našom okolí mimo nášho cirkevného zboru? Veď tak často ja sama nie som príkladom toho, ako má správny kresťan, slaný kresťan vyzerať“. Viete, Pána Ježiša spoznávam od mojich 16 rokov, (teraz mám len o 25 rokov viac :-) a nič na svete by som nevymenila za život s Ním. Je mojím Radcom, Tešiteľom, Silou, je mojou Radosťou a mojím Spasiteľom. Som presvedčená, že bez Neho by sa môj život uberal celkom iným smerom, určite nie takým krásnym. Mojej drahej priateľke som raz povedala, že také niečo, čo môžem z Božej milosti zažívať, by som si nepredstavila ani v najkrajšom sne. A inokedy sú zase chvíle, keď sa nesprávam tak, ako sa na správnu Božiu ženu patrí. A ľudia zo sveta (verím, že aj Vy máte také skúsenosti) si vždy všimnú skôr Vaše chyby ako Vaše dobré stránky... A to je práve to, čo aj mne bráni v tom, aby som slobodne a s radosťou šla a vynaložila všetky sily a energiu nato, aby som svietila všade, kam prídem, aby som na modlitbách bojovala skutočne za spasenie ľudí, s ktorými prichádzam do kontaktu. A tak prichádzam na to, že na všetko musí človek aj ako kresťan dozrieť. 

Ale ako tak píšem tento článok, Duch Svätý mi vraví: „Ja túžim po tom, aby si dozrievala!“ Boh túži po tom, aby sme všetci, čo už dlhé roky chodievame každú nedeľu do kostola, dozrievali, aby sme šli a prinášali ovocie. To, že môj život nie je ideálny a moje reakcie nie sú často ideálne, ešte neznamená, že môj Boh  nie je ideálny! Náš Boh je dokonalý, je milujúci, PÁN JEŽIŠ spravil VŠETKO pre našu záchranu. Len si to víťazstvo musíme VZIAŤ! Pán Ježiš nám dal všetkým jasné poslanie. Pred svojím vstúpením na nebo povedal: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy.“ (Mt 28,19) Na inom mieste v Biblii sa píše: „Choďte po celom svete a kážte evanjelium všetkému stvoreniu.“  (Mk 16,15) V Evanjeliu podľa Jána v poslednej kapitole sa tiež píše, že sa musí kázať v Jeho mene pokánie na odpustenie hriechov všetkým národom. Teraz si otvorte Bibliu a uvedené texty si vyhľadajte a prečítajte :-).

Takže máme poslanie od samého Pána Boha. Až mi z toho mráz behá po chrbte... Určite aj z tejto veci budeme vydávať pred Pánom Bohom počet na poslednom súde. Veď to je naša domáca úloha na tomto svete a domáce úlohy sa predsa musia plniť a následne sa aj kontrolujú! Také dlhé roky sedávame v kostole, modlíme sa, zúčastňujeme sa pravidelne na rôznych cirkevných podujatiach... a myslíme si, že tak má správny kresťan vyzerať. A potom nás z tohto sedenia na vavrínoch vyruší sám Boží Syn a povie nám: „Som rád, že vo Mňa veríte, že ste našli ŽIVOT vo Mne, ale Ja som Vám nikdy nepovedal, že máte pestovať súkromné kresťanstvo a vytešovať sa z toho, akí ste Vy veriaci. Dajte sa do práce na mojej vinici! Vaši kolegovia, Vaši susedia, Vaši spolužiaci, Vaše deti, Vaše vnúčatá, Vaši rodičia, Vaši starí rodičia, Vaši kamaráti, Vaši nepriatelia, Vaši manželia, Vaše manželky, Vaši partneri...tí všetci potrebujú počuť, že Ja, Pán neba a zeme, ich milujem!“ 

A to, že sa toho obávame, to je fakt. A to, že nás vysmejú a vyhlásia za fanatikov, aj to je fakt. Ale to, že keď sa konečne odvážime vyjsť s kožou na trh a nebudeme sa len tak skrývať, ako to často robím aj ja, Boh nám dá Svojho Ducha a obdarí nás Svojou múdrosťou a Svojou silou. To je tiež fakt :-). Musíme si však kľaknúť na kolená, vyznať Pánu Bohu, že sami to nedokážeme a poprosiť Ho o odvahu, múdrosť, silu a vedenie.

Keď som už začala rozmýšľať nad témou misia a listovala som v Biblii (nepodarilo sa mi „vyzuť sa“ z napísania článku :-), bolo pre mňa zaujímavé si uvedomiť, že Pán Boh nepovedal, aby sme šli zvestovať evanjelium, až keď budeme dokonalí,  zbudovaní kresťania. A my tak radi odkladáme Božie veci na neskôr a povieme si: „Ja na to ešte nemám. Nech to robia iní...“  Logika mi hovorí, že ľudia by skôr uverili v Pána Ježiša, ak by na nás videli, akí sme milí, láskaví, schopní, milujúci, jednoducho slaní. Skôr by zatúžili po živote s Ježišom, ak by videli naše ukážkové manželstvá a vzorovo vychované deti, ak by videli, ako s láskou riešime konflikty a dokážeme prijať aj kritiku, ak by videli naše domácnosti ligotajúce sa od čistoty, ak by videli, že sme zdraví a aj celkom dobre finančne zabezpečení... Logika mi hovorí, že potom by ľudia skôr zatúžili po tom, aby aj im Ježiš zaplnil prázdnotu srdca. Ale čo keď my až takí ideálni nie sme a ani tak rýchlo nebudeme? Máme preto mlčať o Našom Záchrancovi? Veď vieme, čo si ľudia myslia o kresťanoch! Aha, tvária sa ako veriaci, ale len čo vyjdú z kostola, už ohovárajú... Veď sú falošnejší a lenivejší ako neveriaci! Áno, bezpečnejšie je mlčať. Ale Boh Ti vraví: Nie je to správne! Máme ísť takí, akí sme a On bude našou silou a naším štítom. Nie je to o nás, ale o Bohu! A preto choď taký, aký si, svieť tak, ako práve teraz dokážeš a JA, Tvoj Boh, budem s Tebou. Ježiš Ti vraví: Nie každý Ťa pochopí, ani Mňa nepochopili, veď Ma ukrižovali a ja som ich tak vrele, tak vrele miloval! Poviem Vám jeden príklad. 

Človek chatrný, trochu otrhaný, trochu špinavý práve našiel miesto, kde sú ukryté vzácne diamanty. Jeden z nich vezme a beží oznámiť aj susedom, že našiel poklad  a že je tam dosť diamantov aj pre nich. Čo myslíte, že je v tej chvíli podstatné? Fakt, že človek je otrhaný alebo že našiel diamant? Diamant prevýši všetko. Pán Ježiš je ten diamant. Dúfam, že ste pochopili, kam mierim. Ja nehovorím, že nemáme s Božou pomocou na sebe pracovať, aby sme boli slanší a aby sme viac svietili. Hovorím len o tom, aby nám naše slabosti nebránili v tom, aby sme s radosťou v srdci hovorili o Dobrej Zvesti. 

 A tak je skutočne na každom z nás, aby sme sa úprimne a s pokorou pozreli na svoj život, nakoľko to s Ježišom myslíme vážne, nakoľko si chceme plniť aj domáce úlohy, ktoré nám Pán Boh cez Svoje Slovo dáva..., aby nám raz Pán Ježiš povedal: „Dobrý a verný sluha, vojdi v radosť Svojho Pána!“

Pane Bože, daj nám Tvoju lásku, aby sme dokázali skutočne a úprimne milovať ľudí okolo seba, pretože Ty si ich, aj nás miloval prvý. Daj nám Svoje oči aby sme sa dívali na svet cez Tvoje okuliare. Daj nám túžbu do srdca, aby sme v úprimnosti srdca túžili a dokázali bojovať na modlitbách za ľudí, ktorých nám dávaš do cesty. Daj nám silu neposudzovať, radšej viac milovať. Daj nám silu nedívať sa na ľudí zhora, ale byť pripravení niesť aj ich bremená, vedieť sa obetovať. Pane Bože, pomáhaj nám nehľadieť len na seba, len na svoje potreby, ale zapáľ nám srdcia pre ľudí okolo nás. Pre tých, ktorí Ťa ešte nepoznajú alebo ani nechcú spoznať, pretože si myslia, že si vystačia sami. Amen.

.: Autor: Katka Riečanová         


 

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Zjavenie 3, 20 Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.