Vytlačiť
6.11.2011 -- Citát: Mar.10/13 Prinášali k Nemu dietky, aby sa ich dotýkal, ale učeníci im dohovárali.
  Poznáme čo je to generačný problém. Známe sú úvahy kto je komu na ťarchu. Starí mladým, či napríklad deti dospelým. Často sa nehodnotí, že starí sú naši rodičia a v čase budovania svojej kariéry deti nie sú v podstate prekážkou, ale  sú naša budúcnosť, a  časom zostarnú.

  Keď prinášajú rodičia deti k Ježišovi, aby im to bolo na osoh, sebavedomí učeníci im to zazlievajú.  ( Dôvodia:  Nemôže to byť rozhodnutie detí,  len rozhodnutie rodičov, veď deti ešte nemajú vieru,  deti nemôžu urobiť pokánie,  aby sa dotkli kráľovstva  Božieho a  pod. ) Učeníci sa cítia byť kompetentní  rozhodovať a postaviť sa medzi deti a Ježiša.

  Ježiš to hodnotil ako zákonnícky prístup. Učeníci  totiž málo porozumeli Ježišovej láske. Namrzene  im povedal: „ Dovoľte dietkam prichádzať ku mne a nebráňte im ...“ Aj najmenšie deti majú nárok na kráľovstvo Božie.

  Aj my máme povinnosť privádzať deti k Ježišovi a žiadať si pre ne požehnanie. Dokonca niet dôležitejšieho ako toto.  Ježiš Kristus je aj spasiteľ  detí.  Je spasiteľom aj tých čo nič nemajú a spoločensky málo znamenajú. Deti majú právo poznať nie len telesného, ale aj  nebeského Otca. Ježiš dôvodil, že kto neprijme kráľovstvo Božie ako dieťa, nevojde doň. Všetci sme odkázaní na Božiu milosť. Vlastne všetci sme večnými deťminebeského Otca. Boh nehľadí či sme deťmi, či sme na smrteľnej posteli. Pre Neho nie sme bremenom,  ani starí, ani deti. Prosme o vytrhnutie detí z moci sveta a diabla  a privádzajme ich k Ježišovi.

Zapísal: Mgr. Štefan Urbašík