4.12.2011 -- Citát: Blížila sa židovská Veľká noc a Ježiš išiel do Jeruzalema. V chráme našiel ľudí čo predávali voly, ovce a holuby , peňazomencov , ktorí tam sedeli. A urobil si bič z povrázkov, vyhnal z chrámu všetkých, aj ovce a voly, peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly tým čo predávali holubice, povedal: Odneste to odtiaľto , nerobte trhovisko z domu môjho Otca.
(Stručné vysvetlenie: Židia obetovali Bohu zvieratá i vtáky. Aby si ich ľahšie opatrili, predávali sa so súhlasom a v tradícii aj v nádvorí chrámu, ktorý bol súčasťou komplexu. Peňazomenci menili peniaze cudzincom. Samozrejme to bol biznis.)
(Stručné vysvetlenie: Židia obetovali Bohu zvieratá i vtáky. Aby si ich ľahšie opatrili, predávali sa so súhlasom a v tradícii aj v nádvorí chrámu, ktorý bol súčasťou komplexu. Peňazomenci menili peniaze cudzincom. Samozrejme to bol biznis.)
V minulom zázname z kázne sme hovorili o zlyhaní Izraelcov pod vrchom Sinaj, kde ich navštívil Boh. Zlyhali a v náboženskom opojení si urobili nového boha zo zlata, hoci ich skutočný Boh bol blízko s Mojžišom na vrchu.
Boh v podobe Ježiša je pre nás všetkých aj cez Vianoce blízko, zdalo by sa bližšie. Predsa miesto pokory a pokánia, v ktorom by sme očistili svoje srdce sa venujeme folklóru, falošnému privítaniu Pána, čo je zarmucujúce. Žiaľ podieľajú sa na tom nielen obchodné reťazce, ale priamo aj cirkvi, keď si do chrámov prinášajú panáčikov z betlehemov a ďalšie sem nepatriace predmety, ktoré odvádzajú pozornosť od prichádzajúceho Božieho Syna. Cirkevné spoločenstvá sa pretekajú kto bude mať vyšší a krajší stromček.
Tak miesto túžby ísť v ústrety Ježišovi, či stretnúť sa očakávaným Božím Synom a vydať sa s ním na novú cestu, na zastávke zvanej Vianoce, ľudia len prešľapujú. Miesto pokory a pokánia v príprave im stačí adventný veniec.
Ak cirkev a všetci čo k nej patria nerobia aj verejné pokánie, nemajú právo naprávať iných. My dobre vieme, že sme zhrešili a máme si to priznať ako prví, (náprava má byť od domu Hospodinovho), potom sa prví máme aj kajať. Musíme počúvať hlas prorokov a miesto prepychu si máme všimnúť skromnosť a biedu narodenia v Betleheme. Musíme byť verní a pravdiví aj v tlmočení Božieho slova.
Hodné je znova si pripomenúť citát. Ježiš sa neostýchal vyhádzať z chrámu to, čo tam nepatrilo.Zaujímavé, že nebol tolerantný a neobzeral sa, čo na to povie vrchnosť, najvyšší izraelskí kňazi, či samí aktéri. Dnes sa všade len kupuje, okrášľuje. Miesto čistého srdca je bohatstvo a pýcha. (v Rusku to nazvali potemkinovské konanie.). Podliehame tradícii a nekonáme podľa Božieho slova.
Prichádza Ježiš, obnoviteľ poriadku. To čo urobil na vyčistenie chrámu bolo riskantné. Siahol na osobné vlastníctvo ľudí, ktorým sa zjavne nechcel zapáčiť, ak konali len podľa zvykov a nemalo to nič spoločné s Božím odkazom v Písme. Nepotreboval na to ani písomné povolenie, nezabezpečil sa ani proti právnej dohre, hoci sa Ježiša pýtali "Akou mocou to robíš.."
Čo teda robiť? Naše chrámy nepatria nikomu, len nebeskému Otcovi. Majú byť domom modlitby, tak vypracme čo tam nepatrí, Inak by prichádzajúci Ježiš povedal, že z chrámu robíme peleš lotrov.Chrám nech je domom chvály a pravdy bez modiel. Podstúpme riziko. Máme horliť za dom Hospodinov, ale aj za naše rodiny a deti v nich. V ústrety prichádzajúcemu Bohu nemôžeme ísť s bohom tohto sveta.
Vďaka za toto dotknutie a napomenutie. On dobe pozná naše slabosti, vnímajme žiadosť o vyčistenie svojho chrámu. My sme ten chrám. Otvorme svoje srdce v živote, i v rodinách. Horlenie je to, čo nás má vnútorne prepaľovať. Chrámom má byť predovšetkým naše vnútro, vyčistime ho duchovne .Podobne svoje rodiny
Potom nech príde do čistého sám Ježiš. Amen.
Boh v podobe Ježiša je pre nás všetkých aj cez Vianoce blízko, zdalo by sa bližšie. Predsa miesto pokory a pokánia, v ktorom by sme očistili svoje srdce sa venujeme folklóru, falošnému privítaniu Pána, čo je zarmucujúce. Žiaľ podieľajú sa na tom nielen obchodné reťazce, ale priamo aj cirkvi, keď si do chrámov prinášajú panáčikov z betlehemov a ďalšie sem nepatriace predmety, ktoré odvádzajú pozornosť od prichádzajúceho Božieho Syna. Cirkevné spoločenstvá sa pretekajú kto bude mať vyšší a krajší stromček.
Tak miesto túžby ísť v ústrety Ježišovi, či stretnúť sa očakávaným Božím Synom a vydať sa s ním na novú cestu, na zastávke zvanej Vianoce, ľudia len prešľapujú. Miesto pokory a pokánia v príprave im stačí adventný veniec.
Ak cirkev a všetci čo k nej patria nerobia aj verejné pokánie, nemajú právo naprávať iných. My dobre vieme, že sme zhrešili a máme si to priznať ako prví, (náprava má byť od domu Hospodinovho), potom sa prví máme aj kajať. Musíme počúvať hlas prorokov a miesto prepychu si máme všimnúť skromnosť a biedu narodenia v Betleheme. Musíme byť verní a pravdiví aj v tlmočení Božieho slova.
Hodné je znova si pripomenúť citát. Ježiš sa neostýchal vyhádzať z chrámu to, čo tam nepatrilo.Zaujímavé, že nebol tolerantný a neobzeral sa, čo na to povie vrchnosť, najvyšší izraelskí kňazi, či samí aktéri. Dnes sa všade len kupuje, okrášľuje. Miesto čistého srdca je bohatstvo a pýcha. (v Rusku to nazvali potemkinovské konanie.). Podliehame tradícii a nekonáme podľa Božieho slova.
Prichádza Ježiš, obnoviteľ poriadku. To čo urobil na vyčistenie chrámu bolo riskantné. Siahol na osobné vlastníctvo ľudí, ktorým sa zjavne nechcel zapáčiť, ak konali len podľa zvykov a nemalo to nič spoločné s Božím odkazom v Písme. Nepotreboval na to ani písomné povolenie, nezabezpečil sa ani proti právnej dohre, hoci sa Ježiša pýtali "Akou mocou to robíš.."
Čo teda robiť? Naše chrámy nepatria nikomu, len nebeskému Otcovi. Majú byť domom modlitby, tak vypracme čo tam nepatrí, Inak by prichádzajúci Ježiš povedal, že z chrámu robíme peleš lotrov.Chrám nech je domom chvály a pravdy bez modiel. Podstúpme riziko. Máme horliť za dom Hospodinov, ale aj za naše rodiny a deti v nich. V ústrety prichádzajúcemu Bohu nemôžeme ísť s bohom tohto sveta.
Vďaka za toto dotknutie a napomenutie. On dobe pozná naše slabosti, vnímajme žiadosť o vyčistenie svojho chrámu. My sme ten chrám. Otvorme svoje srdce v živote, i v rodinách. Horlenie je to, čo nás má vnútorne prepaľovať. Chrámom má byť predovšetkým naše vnútro, vyčistime ho duchovne .Podobne svoje rodiny
Potom nech príde do čistého sám Ježiš. Amen.
Zapísal: Mgr. Štefan Urbašík