6.5.2012 -- Citát: Ján 6,47 „ Veru , veru , hovorím vám : Kto verí vo mňa, má večný život. Ja som chlieb života. „
Milí rodičia, krstní rodičia , starí rodičia ! – Milí konfirmandi ! Milí moji bratia a sestry !
Keď povieme slovo - slávnosť - vždy sa nám vybaví v duchu čosi , čo nesie známky akejsi veľkoleposti , je to niečo , o čom hovoríme , že to bolo pekné , dôstojné , úžasné a podobne.Vybaví sa nám teda nejaká akcia , kde zvyčajne o nič nejde , len o nejakú parádu , dobré jedlo , pitie a nablýskanú spoločnosť.
Napríklad aj dnes máme – konfirmačnú slávnosť. Konfirmácia nie je hocičo, hovoria ľudia. Je to predsa slávnosť , kde v strede pozornosti stoja naše deti , naše rodiny . Je preto vždy veľmi zaujímavé postaviť si v takýchto chvíľach otázku : Čo od toho očakávame ? Čo si od toho sľubujeme ? Bude to mať nejaké reálne pokračovanie ? Alebo je to len slávnosť pre slávnosť ?
A ak sa chceme baviť o dnešnej slávnosti tak si to tiež možno musíme ujasniť. Správna odpoveď na otázku , čo je to konfirmácia znie takto : Konfirmácia je slávnostné prijatie pokrstených mladých ľudí medzi dospelých členov cirkvi... A tak je úplne na mieste sa opýtať : Kto takéto niečo od konfirmácie dnes očakáva ? Kto sa chce stať členom cirkvi , kto si túži nájsť miesto v tomto spoločenstve , medzi dospelými členmi tohto konkrétneho cirkevného zboru ? Kto tu chce žiť , tu sa reálne zapojiť do života a nájsť si tu aj nejakú konkrétnu službu ?
Nuž a preto , aby sme tomu ešte lepšie porozumeli chcem vám pred oči postaviť jedno biblické svedectvo.
Pokým Pán Ježiš chodil po území židovského národa a konal nejaké divy , znamenia , uzdravovania bolo všetko – okej. šudia za ním chodili , vďačne ho počúvali , vyjadrovali mu svoju podporu , cítili sa byť nadchnutí – a mali , tak povediac , slávnostnú náladu.
Keď však začal tým istým ľuďom zvestovať plné evanjelium – teda plnú pravdu - hovoriac o tom , že On je Ten pravý chlieb života , ktorý zostúpil z neba – a že len ten , kto bude jesť tento chlieb , bude žiť naveky , - začali strácať pevnú pôdu pod nohami a svoj predchádzajúci optimizmus. Odrazu zistili , že o niečo ide. Ide o ich osobné rozhodnutie , ide o ich život , ide o to , že sa človek musí naučiť s Ježišom žiť , Ježišom (Jeho slovom), sa musí sýtiť . Nestačí len zvedavo za Ježišom behať , nestačí len formálne sa k Nemu priznávať, byť jeho fanúšikom ,či sympatizantom. Pán Ježiš nepotrebuje fanúšikov a sympatizantov...
Nuž a vtedy šokovaní a do značnej miery spochybnení poslucháči povedali tieto slová : „ Tvrdá je to reč , kto ju môže počúvať ?
Tá reč bola tvrdá preto , že ju Pán Ježiš povedal bez ohľadu na to , čo to s poslucháčmi urobí. Povedal ju bez akejkoľvek ohľaduplnosti, ako niečo , s čím sa musia akosi vyrovnať. A potom tá reč bola tvrdá preto , že bola pravdivá. Išlo teda o vypovedanie pravdy , ktorá v istej chvíli už nemôže byť zastretá ani zahmlievaná.Je tu niečo s čím sa poslucháči musia zásadne vyrovnať. Vyrovnávajú sa s ňou aj Ježišovi učeníci -dvanásti , ale aj takzvaný širší okruh učeníkov , ktorý pozostával z počtu sedemdesiatich učeníkov. – Tá tvrdá reč , priniesla medzi nich rozdelenie. A tak čítame v Božom slove o tom , že sa mnohí , vlastne väčšina z nich , pohoršili , obrátili sa Mu chrbtom a odišli. Vybrali si jednoducho ľahšiu cestu. Cestu späť do tradičného náboženstva , cestu späť do sveta, späť k nejakým svojim pohodlným predstavám a životným , či nezáväzným náboženským názorom , v ktorých o nič nejde.
No a práve v túto chúlostivú a napätú chvíľu obracia sa Pán Ježiš na dvanástich s neskutočne priamou a vlastne aj nepríjemnou otázkou . Opýtal sa ich : „ Či aj vy chcete odísť ? „ To je otázka , ktorá si žiada jasnú a priamu odpoveď. Zdrhnú a či zostanú ? Pán Ježiš predsa nepresviedčal ani tých predtým , aby zostali. A keď sa mu obrátili chrbtom , nenadával im , ich rozhodnutie nekomentoval , ani sa nepokúšal ich nejako zastaviť. – Bolo to ich slobodné rozhodnutie , zdrhli...
A teraz pred takýmto slobodným rozhodnutím stoja dvanásti. Pričom si dobre uvedomte , že to rozhodnutie nie je a nemôže byť nejaké teoretické , ale musí byť úplne praktické. Byť s Ježišom , či nebyť s Ježišom - toto tu je otázka skutočne osobná - existenčná. Je to otázka života alebo smrti. Budú jesť chlieb života alebo chlieb smrti!! Prehovoril za dvanástich Šimon , akoby bol ich hovorca , slová : „ Pane , ku komu pôjdeme ? Slová večného života máš , a my sme uverili a poznali , že Ty si Kristus , Ten svätý Boží! „– Šimon a spolu s ním ostatní jedenásti – neodídu, , prečo ? Pretože oni niečo uverili a poznali. Uverili a poznali , že slová , ktoré Pán Ježiš hovorí - nie sú slová ... slová ... slová ..., ale že sú to slová , v ktorých je večný život.
Ide o niečo viacej ako o nejaké intelektuálne náboženské poznanie , ktoré môže človek získať na teológii alebo štúdiom nejakej náboženskej literatúry. Ide o to , čo človekovi skutočne zjaví nebeský Otec , čo mu zjaví – ukáže a dá pochopiť Duch Svätý.
Milí moji prítomní , mladí i starší ...
Tento biblický príbeh však nie je celkom ukončený a zatvorený. Ale on je otvorený a Duch Svätý sa ku nám skrze Slovo toho príbehu dnes znovu prihovára. On je Ten , ktorý nám to slovo znovu oživuje a potom sa nás pýta : Či aj vy chcete odísť ? Čo urobíte vy ? Túto jasnú a provokačnú otázku počujem teraz ja , počuje ju teraz osobne aj každý z vás , ktorí máte účasť na tejto slávnosti. Počujú ju naše deti , naši konfirmandi , počujú ju rodičia , krstní rodičia , starí rodičia aj naši priatelia... Pán Ježiš sa nás všetkých pýta : Čo urobíte vy ?
Zdrhnete alebo zostanete ? A ak ste už zdrhli – nevrátite sa ? Chcete byť a žiť s Ježišom alebo nechcete byť a žiť s Ježišom ! Viete , či neviete , veríte ,či neveríte , že On jediný má slová večného života ? Že On jediný je ten živý chlieb , ktorý zostúpil z neba , aby sme my v ňom mali večný život ? – On nie je žiadne náboženstvo , žiadna dogma , žiadne formálne , povrchné , príležitostné kresťanstvo – On je môj i tvoj chlieb života – a ty Ho buď ješ alebo Ho neješ !! A dnes sa takto pýta Pán Ježiš zvlášť vás milí naši konfirmandi : Či aj vy chcete odísť ? Kam pôjdete zajtra ? Ako sa ku mne zachováte zajtra ? Zdrhnete , či ostanete ?
Ako ste pochopili zmysel svojej konfirmácie ? Ako ste pochopili zmysel konfirmácie vy milí rodičia , krstní rodičia ? Kto teda odíde a kto zostane ? Je táto slávnosť o niečom alebo je o ničom ? – Toto nám ukážu nasledujúce dni. Nasledujúce dni a roky ukážu kto zdrhne a kto zostane.
A tak len chcem prosiť nášho nebeského Otca , aby bol ku vám a vašim rodinám milostivý– vy všetci môžete jesť chlieb života – a mať v mene Ježiš večný život. Pretože je v Božom slove , v Prvom Liste Timoteovi 2, 3 a 4 je napísané : „ Toto je dobré a príjemné pred našim Spasiteľom Bohom , ktorý chce , aby všetci ľudia boli spasení a došli k poznaniu pravdy. „
Keď povieme slovo - slávnosť - vždy sa nám vybaví v duchu čosi , čo nesie známky akejsi veľkoleposti , je to niečo , o čom hovoríme , že to bolo pekné , dôstojné , úžasné a podobne.Vybaví sa nám teda nejaká akcia , kde zvyčajne o nič nejde , len o nejakú parádu , dobré jedlo , pitie a nablýskanú spoločnosť.
Napríklad aj dnes máme – konfirmačnú slávnosť. Konfirmácia nie je hocičo, hovoria ľudia. Je to predsa slávnosť , kde v strede pozornosti stoja naše deti , naše rodiny . Je preto vždy veľmi zaujímavé postaviť si v takýchto chvíľach otázku : Čo od toho očakávame ? Čo si od toho sľubujeme ? Bude to mať nejaké reálne pokračovanie ? Alebo je to len slávnosť pre slávnosť ?
A ak sa chceme baviť o dnešnej slávnosti tak si to tiež možno musíme ujasniť. Správna odpoveď na otázku , čo je to konfirmácia znie takto : Konfirmácia je slávnostné prijatie pokrstených mladých ľudí medzi dospelých členov cirkvi... A tak je úplne na mieste sa opýtať : Kto takéto niečo od konfirmácie dnes očakáva ? Kto sa chce stať členom cirkvi , kto si túži nájsť miesto v tomto spoločenstve , medzi dospelými členmi tohto konkrétneho cirkevného zboru ? Kto tu chce žiť , tu sa reálne zapojiť do života a nájsť si tu aj nejakú konkrétnu službu ?
Nuž a preto , aby sme tomu ešte lepšie porozumeli chcem vám pred oči postaviť jedno biblické svedectvo.
Pokým Pán Ježiš chodil po území židovského národa a konal nejaké divy , znamenia , uzdravovania bolo všetko – okej. šudia za ním chodili , vďačne ho počúvali , vyjadrovali mu svoju podporu , cítili sa byť nadchnutí – a mali , tak povediac , slávnostnú náladu.
Keď však začal tým istým ľuďom zvestovať plné evanjelium – teda plnú pravdu - hovoriac o tom , že On je Ten pravý chlieb života , ktorý zostúpil z neba – a že len ten , kto bude jesť tento chlieb , bude žiť naveky , - začali strácať pevnú pôdu pod nohami a svoj predchádzajúci optimizmus. Odrazu zistili , že o niečo ide. Ide o ich osobné rozhodnutie , ide o ich život , ide o to , že sa človek musí naučiť s Ježišom žiť , Ježišom (Jeho slovom), sa musí sýtiť . Nestačí len zvedavo za Ježišom behať , nestačí len formálne sa k Nemu priznávať, byť jeho fanúšikom ,či sympatizantom. Pán Ježiš nepotrebuje fanúšikov a sympatizantov...
Nuž a vtedy šokovaní a do značnej miery spochybnení poslucháči povedali tieto slová : „ Tvrdá je to reč , kto ju môže počúvať ?
Tá reč bola tvrdá preto , že ju Pán Ježiš povedal bez ohľadu na to , čo to s poslucháčmi urobí. Povedal ju bez akejkoľvek ohľaduplnosti, ako niečo , s čím sa musia akosi vyrovnať. A potom tá reč bola tvrdá preto , že bola pravdivá. Išlo teda o vypovedanie pravdy , ktorá v istej chvíli už nemôže byť zastretá ani zahmlievaná.Je tu niečo s čím sa poslucháči musia zásadne vyrovnať. Vyrovnávajú sa s ňou aj Ježišovi učeníci -dvanásti , ale aj takzvaný širší okruh učeníkov , ktorý pozostával z počtu sedemdesiatich učeníkov. – Tá tvrdá reč , priniesla medzi nich rozdelenie. A tak čítame v Božom slove o tom , že sa mnohí , vlastne väčšina z nich , pohoršili , obrátili sa Mu chrbtom a odišli. Vybrali si jednoducho ľahšiu cestu. Cestu späť do tradičného náboženstva , cestu späť do sveta, späť k nejakým svojim pohodlným predstavám a životným , či nezáväzným náboženským názorom , v ktorých o nič nejde.
No a práve v túto chúlostivú a napätú chvíľu obracia sa Pán Ježiš na dvanástich s neskutočne priamou a vlastne aj nepríjemnou otázkou . Opýtal sa ich : „ Či aj vy chcete odísť ? „ To je otázka , ktorá si žiada jasnú a priamu odpoveď. Zdrhnú a či zostanú ? Pán Ježiš predsa nepresviedčal ani tých predtým , aby zostali. A keď sa mu obrátili chrbtom , nenadával im , ich rozhodnutie nekomentoval , ani sa nepokúšal ich nejako zastaviť. – Bolo to ich slobodné rozhodnutie , zdrhli...
A teraz pred takýmto slobodným rozhodnutím stoja dvanásti. Pričom si dobre uvedomte , že to rozhodnutie nie je a nemôže byť nejaké teoretické , ale musí byť úplne praktické. Byť s Ježišom , či nebyť s Ježišom - toto tu je otázka skutočne osobná - existenčná. Je to otázka života alebo smrti. Budú jesť chlieb života alebo chlieb smrti!! Prehovoril za dvanástich Šimon , akoby bol ich hovorca , slová : „ Pane , ku komu pôjdeme ? Slová večného života máš , a my sme uverili a poznali , že Ty si Kristus , Ten svätý Boží! „– Šimon a spolu s ním ostatní jedenásti – neodídu, , prečo ? Pretože oni niečo uverili a poznali. Uverili a poznali , že slová , ktoré Pán Ježiš hovorí - nie sú slová ... slová ... slová ..., ale že sú to slová , v ktorých je večný život.
Ide o niečo viacej ako o nejaké intelektuálne náboženské poznanie , ktoré môže človek získať na teológii alebo štúdiom nejakej náboženskej literatúry. Ide o to , čo človekovi skutočne zjaví nebeský Otec , čo mu zjaví – ukáže a dá pochopiť Duch Svätý.
Milí moji prítomní , mladí i starší ...
Tento biblický príbeh však nie je celkom ukončený a zatvorený. Ale on je otvorený a Duch Svätý sa ku nám skrze Slovo toho príbehu dnes znovu prihovára. On je Ten , ktorý nám to slovo znovu oživuje a potom sa nás pýta : Či aj vy chcete odísť ? Čo urobíte vy ? Túto jasnú a provokačnú otázku počujem teraz ja , počuje ju teraz osobne aj každý z vás , ktorí máte účasť na tejto slávnosti. Počujú ju naše deti , naši konfirmandi , počujú ju rodičia , krstní rodičia , starí rodičia aj naši priatelia... Pán Ježiš sa nás všetkých pýta : Čo urobíte vy ?
Zdrhnete alebo zostanete ? A ak ste už zdrhli – nevrátite sa ? Chcete byť a žiť s Ježišom alebo nechcete byť a žiť s Ježišom ! Viete , či neviete , veríte ,či neveríte , že On jediný má slová večného života ? Že On jediný je ten živý chlieb , ktorý zostúpil z neba , aby sme my v ňom mali večný život ? – On nie je žiadne náboženstvo , žiadna dogma , žiadne formálne , povrchné , príležitostné kresťanstvo – On je môj i tvoj chlieb života – a ty Ho buď ješ alebo Ho neješ !! A dnes sa takto pýta Pán Ježiš zvlášť vás milí naši konfirmandi : Či aj vy chcete odísť ? Kam pôjdete zajtra ? Ako sa ku mne zachováte zajtra ? Zdrhnete , či ostanete ?
Ako ste pochopili zmysel svojej konfirmácie ? Ako ste pochopili zmysel konfirmácie vy milí rodičia , krstní rodičia ? Kto teda odíde a kto zostane ? Je táto slávnosť o niečom alebo je o ničom ? – Toto nám ukážu nasledujúce dni. Nasledujúce dni a roky ukážu kto zdrhne a kto zostane.
A tak len chcem prosiť nášho nebeského Otca , aby bol ku vám a vašim rodinám milostivý– vy všetci môžete jesť chlieb života – a mať v mene Ježiš večný život. Pretože je v Božom slove , v Prvom Liste Timoteovi 2, 3 a 4 je napísané : „ Toto je dobré a príjemné pred našim Spasiteľom Bohom , ktorý chce , aby všetci ľudia boli spasení a došli k poznaniu pravdy. „
Zapísal: Mgr. Štefan Urbašík