„Čo je sväté, nedávajte psom, ani svoje perly nehádžte sviniam, aby ich nepošliapali, neobrátili sa a neroztrhali vás!“ (Ev. Matúša 7, 6)
Hneď na úvod napíšem, že tu teraz nebudem rozoberať význam jednotlivých slov tak ako v minulom článku, lebo som si istý, že im dobre rozumieme. Tak isto som presvedčený, že verš má hlbší duchovný význam ako len ten telesný a pojmem ho vo všeobecnej rovine bez ohľadu na to, komu bol povedaný. Prvá vec, ktorá mi po prečítaní napadne je nasledovná. S ničím, čo v živote považujem za cenné, nemám ľahkovážne zaobchádzať. V preklade to teda znamená, že si mám veľmi dobre rozmyslieť ako naložím dajme tomu s nejakou veľmi dôležitou informáciou či skutkom, ktorý hodlám vykonať alebo nejakou hmotnou vecou, ktorú sa chystám niekomu dať. Skrátka mám dobre zvážiť, či je toho tá náprotivná strana hodná, či vlastne rozumie tomu čo jej chcem dať a či aj vie, ako s tým správne naložiť. Ešte raz zdôrazňujem, nejedná sa tu o niečo bežné, ale o niečo veľmi cenné.
Poviem taký, ľudsky veľmi dobre pochopiteľný príklad. Takmer isto nenájdeme jedinca, ktorý by vedome z ničoho nič hodil prasatám do válova svoju zlatú retiazku. Taktiež dlho budeme hľadať človeka, ktorý by svoju platobnú kartu aj s PIN kódom len tak niekomu neznámemu strčil do ruky a povedal: na, tu máš, môžeš to celé minúť. Áno, áno, určite sa nájde niekto kto tak urobí, no určite to nebude bežný počin. Pokiaľ si teda nechceme v danom prípade finančne uškodiť, tak svoju platobnú kartu budeme dobre strážiť, a ani svojimi náhrdelníkmi nebudeme zbytočne ozdobovať zverinu. Veď napokon prasa po zožratí aj tak žiadnu výživovú hodnotu nepocíti a v prípade náhrdelníka tiež nebude chápať, že akú hodnotu ono na tom krku vlastne má. Tak isto tipujem, že dotyčná osoba, ktorá by naše peniaze poľahky získala, by s nimi určite múdro nenaložila, a skôr by ich minula z rozmaru. Veď je aj napísané. „Rýchlo získaný majetok sa zmenší, ale kto zbiera po hŕstke, rozmnožuje ho.“ (Príslovia 13, 11) No ale poďme nahliadnuť pod rúškom ústredného verša do duchovnej oblasti.
Keďže som veriaci, tak určite ako prvá vec, s ktorou sa mi spája daný verš je nasledovná. Ak u niekoho vidím absolútny nezáujem o svedectvá zo života s Ježišom, tak mu ich nebudem vravieť. Slovo Božie je pre môj život niečo veľmi cenné a ak je niekomu len na pohrdnutie, nebudem ho ním v danom čase zbytočne dráždiť. Inými slovami povedané, nenadišiel ešte ten správny čas, aby druhá strana pochopila, akú hodnotu jej vlastne ponúkam. Ak trošku nad veršom z tejto stránky podumáme, môžeme zistiť, že uvedený princíp sa dá aplikovať do množstva každodenných situácií. Tak, to bolo také laické vysvetlenie prvej časti verša. Čo však tá druhá? Čo znamená to slovo, aby ich nepošliapali, neobrátili sa a neroztrhali vás? No môžem povedať, že Duch Boží mi zatiaľ zjavil toto. Ak niekomu niečo nasilu vravíte, k niečomu ho tlačíte a vám tá skutočnosť, že ho to absolútne nezaujíma ešte „nedopla“, tak môže vzniknúť nasledovná situácia. Ten človek sa voči tomu zatvrdí, bude mať na vás nervy z toho, že ho otravujete a v určitom kritickom momente vám môže nejako uškodiť či dokonca aj ublížiť. Znova opakujem, je úplne jedno, že mu dávate niečo veľmi cenné. Momentálne tomu nerozumie. Tak isto aj tento pohľad sa dá aplikovať do mnohých telesných či duchovných každodenných situácií. Ešte jeden príklad mi napadol. S prvou časťou verša síce vôbec nesúvisí no naopak, veľmi dobre znázorňuje čo je myslené pod tým pošliapaním, otočením a roztrhaním.
Predstavte si. Máte dobré „teplé“ miestečko v nejakej firme. Kvôli vášmu pohľadu na svoje nízke finančné ohodnotenie sa do roboty nehrniete. Čo sa dá flákať, flákate a celé dni chodíte po internete. Vaši nadriadení to však časom zistia a rozhodnú sa, že vás „uvoľnia“ na trh práce. Svojou vinou sa teda ocitáte v totálnom maléri. Vám to zrazu „dobije“ a prácu sa snažíte silou mocou uchovať. No neviete ako z toho vyjsť a tak začnete vyťahovať z rukávov všetky esá, teda niečo čo má vo vašich očiach veľkú hodnotu a predpokladáte, že ju ocení i náprotivná strana. Najprv im uvediete niekoľko argumentov prečo by ste mali ostať a poviete im o svojich kvalitách. Keď ústne dôvody nepomôžu, na „správnych“ miestach ponúknete nejaký ten finančný úplatok. Keď nepomáha ani to, zmeníte taktiku a firme sa začnete vyhrážať obchodnou inšpekciou za rôzne prehrešky a nedôsledné dodržiavanie určitých zákonov či postupov. To je vaša najcennejšia perla. Tak toto musí zabrať vravíte si a toho sa musia zľaknúť... Veď predsa viete o toľkých prehreškoch. Lenže vy ste malý človiečik, oni veľká firma... Na základe týchto vašich „perál“ ste vyhodený z práce a za pokus o úplatok aj ohováranie podajú na vás trestné oznámenie. Vy sa tak zrazu ocitáte v kolotoči súdnych trov...
Samozrejme daný príklad je dosť značne pritiahnutý za „vlasy“, ale za také širšie zamyslenie myslím si, že stojí. Lebo obdobných situácií môžeme v živote zažiť neúrekom. Skrátka v boji o svoje miesto ste na zmenu názoru oponenta použili všetky veci, ktoré boli vami pokladané za veľmi hodnotné (obrazne vaše perly), no na nich to očividne nezabralo. Ich hodnota zostala druhou stranou nedocenená a pošliapaná. A na dôvažok sa ešte otočili proti vám, aby vás na súdoch finančne „dotrhali“...
.: Autor: Radovan Riečan