Na tretí deň nám miestny sprievodca naplánoval „Zlatý“okruh na ceste po ostrove. Našou prvou zastávkou bola oblasť sopečných kráterov a z nich 3-tisícročný kráter KERID / jeho foto je v 1. časti cestopisu/, na dne ktorého je pekné modro-zelené jazero, v ktorom sa odrážala už čiastočne vyjasnená obloha. My sme ho obišli celý po jeho obvode a tí smelší zostúpili až dole k jazeru. Kráčali sme po pórovitej lávovej pôde červenej a čiernej farby a museli sme dávať veľký pozor, aby sme sa neocitli na dne krátera.
Ďalšia naša cesta viedla na historické miesto SKALHOLT, ktoré bolo kedysi centrom náboženského života, sídlom biskupa a vzdelávania na Islande. Doteraz sa tu uskutočňujú kultúrne a vzdelávacie akcie evanjelickej cirkvi. Navštívili sme aj luteránsku katedrálu, ktorá je už od roku 1056 v poradí deviatou, postavenou na tomto mieste. Dĺžku životnosti stavieb tu ovplyvňujú zemetrasenia a výbuchy sopiek, ktorých je aktívnych vyše dvadsať aj v tejto dobe. Hneď po vstupe do chrámu ma zaujala na čelnej stene úžasná moderná freska Ježiša Krista. Nevedela som z nej odtrhnúť oči. Neďaleko od tejto katedrály je postavená replika maličkého starého stredovekého kostolíka s jednoduchým vnútorným vybavením a so strechou pokrytou machom.
Nasledujúcou našou zastávkou bola tajomná lagúna - SECRET LAGON. Je to vlastne prírodné kúpalisko s vodou teplou 38-40 stupňov. V tomto najstaršom „bazéne“ na Islande sme strávili veľmi príjemné dve hodiny oddychu. Všade naokolo boli menšie horúce pramene a z kúpaliska sme mali na ne pekný výhľad. Je zaujímavé, že práve v takomto nezvyčajnom prostredí sme viedli naše až vášnivé diskusie o vieroučných otázkach a o pomeroch v našej cirkvi.
Odtiaľ viedli naše kroky k veľkému, nádhernému a mohutnému vodopádu GULLFOSS. Tu z výšky 30 metrov padala voda v dvoch kaskádach takou silou, že sme boli z toho úplne fascinovaní. Tento Zlatý vodopád patrí k najnavštevovanejším turistickým miestam na Islande. V jeho blízkosti, keď zafúkal vietor, sme zažili aj poriadnu studenú sprchu.
Pozoruhodným miestom je aj oblasť gejzírov v Termalparku GEYSIR. Tento názov sa zovšeobecnil a používa sa pre všetky gejzíry na svete. Viacej menších gejzírov je dosť blízko pri sebe a celá oblasť mi pripadala ako jeden vriaci kotol s bublajúcou a odparujúcou sa vodou a všadeprítomným zápachom síry. Sú tu prísne vyznačené chodníky a z bezpečnostných dôvodov je zákaz chodiť mimo nich. Najznámejším je eruptívny Veľký gejzír - STÓRI GEYSIR, z ktorého asi v 8-minútových intervaloch vystryskuje obrovský stĺp vody rôznej intenzity, niekedy až do výšky 60 metrov. Bolo to úžasné prírodné divadlo!
Na záver dňa sme prišli do Národného parku THINGVELLIR, ktorý je zapísaný ako súčasť svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Tento park leží na hranici dvoch svetových tektonických dosiek / severoamerickej a európskej /, ktoré sa oddelili vplyvom zemetrasenia a výbuchom sopiek. Vytvárajú údolie, ktoré je z oboch strán olemované vysokými skalnými stenami dlhými veľa kilometrov, pripomínajúcimi hradby. Je to monumentálny prírodný úkaz! Na konci údolia je územie - PINGVELLIR, kde zasadal v r. 930 prvý islandský parlament Althing a kde v r. 1000 prijali kresťanstvo za oficiálne náboženstvo. Od tej doby sa odmietli klaňať a slúžiť pohanskému bohu Thorovi. Viacerí osadníci sa hneď vtedy nechali pokrstiť.
Pokračovanie nabudúce ...
.: Autor: Edita Kroľová