Tak sa nám to vďaka Bohu podarilo aj tento rok! Po vlaňajšej návšteve Islandu počas prvej vlny koronavírusových obmedzení sme aj teraz do poslednej chvíle s napätím čakali, aká bude epidemiologická situácia u nás aj vo svete, či budeme môcť vycestovať na Cyprus a do Turecka. Napokon sme sa stretli v Bratislave, bolo nás 30 odvážlivcov (dve z Radvane), z rôznych cirkevných zborov z celého Slovenska.
Zvítali sme sa ako už dobrí priatelia, ktorí radi spoznávame v rôznych krajinách históriu kresťanstva a v nich aj pôsobenie jej významných predstaviteľov. Na začiatku našej cesty sme sa ako vždy pomodlili a poprosili Otca nebeského o ochranu počas nášho putovania. Zatiaľ sme, chvála Bohu, nezaznamenali žiadne negatívne zdravotné skúsenosti z týchto našich poznávacích ciest. Na šťastie som bola v predstihu zaočkovaná, (čo som predtým veľmi zvažovala) a mala som so sebou digitálny EÚ Covid preukaz. Všade na hraniciach a letiskách sme sa museli preukázať týmto dokladom, používať dezinfekciu rúk a nosiť rúška. Odlietali sme 28. augusta z Viedne a po trojhodinovom pokojnom lete sme pristáli v cyperskej Larnake. Po vystúpení z lietadla nás obliala horúčava (34 stupňov Celzia), takže sme zažili „mierny“ teplotný šok, keďže u nás boli akurát vtedy dosť chladné dni. Môj prvý dojem z okolitej krajiny bol trochu rozpačitý. Vegetácia popri ceste bola akási povädnutá, šedá, zaprášená. Je to iste spôsobené tým, že už dlhé mesiace tu vôbec nepršalo. Autobus z letiska nás odviezol do menšieho útulného hotela asi iba 150 m od stredomorskej pláže. Ledva sme zložili kufre, už sme vhupli do plaviek a poď ho do mora! Konečne po dlhom čase sme si mohli zaplávať v teplom mori a patrične sme to aj využili. Tešili sme sa ako malé deti. Tento prvý deň nášho cestovania a osobného voľna sme zakončili príhovorom jedného z bratov farárov (bolo ich s nami päť) a dobrou gréckou večerou. Tešili sme sa na nasledujúci deň, kedy nás čakala cesta za poznávaním na juhozápadnom pobreží Cypru, jednej z najdôležitejších archeologických lokalít na ostrove - mesta Pafos. Pre nás kresťanov je zaujímavý hlavne tým, že tu pôsobil apoštol Pavol. Sprevádzal ho aj apoštol Barnabáš. O činnosti a misijných cestách týchto apoštolov sa dozvedáme hlavne z Biblie v Skutkoch apoštolov a zo samotných Pavlových listov. Budem o tom písať neskôr z viacerých miest, ktoré sú uvádzané v súvislosti so životom a pôsobením apoštola Pavla ako aj prvých kresťanov na Cypre a v Turecku.
Teraz uvediem aspoň pár základných údajov o tejto krajine. Cyperská republika je ostrovný štát v Stredozemnom mori. Nachádza sa v jeho severovýchodnej časti a geograficky patrí do oblasti Stredného východu. Jeho názov je odvodený od gréckeho slova kypros, čo v gréčtine znamená meď. Po Sicílii a Sardínii je to tretí najväčší ostrov v tomto mori. Je 75 km južne od Turecka a o niečo viac od brehov Sýrie a Libanonu. Je v subtropickom pásme s vysokými letnými teplotami a miernymi zimami. Ostrov sa vyznačuje bohatou faunou a flórou. V strede ostrova je nížina Mesaoria a v jeho severnej a západnej časti sú pohoria, kde je aj najvyšší vrch ostrova Olympos (1951 m n.m.). Intenzívne odlesňovanie ostrova v minulosti malo negatívny vplyv na dostupnosť vodných zdrojov a nedostatok vody po celý rok. V letnom období sú skoro všetky rieky vyschnuté. Hlavné mesto je Nikózia s 310 tis. obyvateľmi. Je sídlom vlády, obchodným centrom a je jediným hlavným mestom na svete, ktoré je etnicky aj politicky rozdelené na dve časti - južnú grécku a severnú tureckú. Na Cypre žije asi 1,2 mil. obyvateľov, z toho 78 % Grékov a 18 % Turkov, ale aj niekoľko tisíc prisťahovalcov z rôznych krajín sveta. Sú tu aj odlišné náboženstvá a jazyky - na juhu sa Gréci pridŕžajú gréckej ortodoxnej cirkvi, cyperskí Turci vyznávajú islam.
História Cypru je veľmi bohatá. Po zaniknutí mykénskej kultúry okolo r. 1200 p. n. l. prišlo na ostrov grécke obyvateľstvo. Cyprus zažil inváziu Egypťanov, Peržanov aj Féničanov. V r. 58 p. n. l. bolo územie pripojené k Rímskej ríši a po jej rozdelení sa stal súčasťou Byzantskej ríše. V r. 1570 si ostrov podmanili Osmania a začali tu rozširovať islam. V r. 1878 bol začlenený do Britského impéria. Konečne po mnohých bojoch a rokovaniach získal Cyprus v r. 1960 nezávislosť. O pätnásť rokov neskôr asi tretinu územia na severe ostrova začali okupovať Turci a vyhlásili tu samostatnú Severocyperskú tureckú republiku, ktorú okrem Turecka neuznal žiadny iný štát na svete. Turci postupovali veľmi brutálne, (tak ako vždy v dejinách), bombardovali civilné ciele a začali etnické čistky územia. Gréci boli zo severu ostrova násilne presídlení na juh, kde žijú dodnes. Medzi severnou a južnou časťou ostrova je nárazníková zóna OSN a tzv. Britské suverénne základňové územie, ktoré tu udržujú poriadok a prímerie. Južná, grécka časť ostrova, vstúpila v r. 2004 do EÚ a zaznamenala vysoký hospodársky vzostup. Sever si zachováva nízku životnú úroveň zapríčinenú ekonomickým embargom. Tie rozdiely sme aj my jasne vnímali. Pokračovanie nabudúce...
.: Autor: Edita Kroľová