Sedíš sám v byte pod strechou, počuješ len klepotanie dažďa do deravého žľabu. V piecke praská malý plamienok, ale tebe je zima. Tvoja duša je na smrť premrznutá a kričí do tmy. Nikto ju nepočuje. Nikto nevie, ako ti je. Nemajú o teba záujem. Majú svoj život, svoj svet, svoje záujmy. Zabúdajú veľmi rýchlo a to veľmi bolí. Vstaneš, chodíš po byte a nevieš, čo so sebou.

  Zbehneš po schodoch a vydáš sa do ulíc mesta. Nočného mesta plného hluku, radosti, zábavy. Vojdeš dovnútra. Je tam hudba, spev, dobrá nálada. Niečo si objednáš, ale hudbu nevnímaš. A nevnímaš ani to, čo si si objednal a odchádzaš domov. Zase do samoty, ku piecke pod oknom. A znovu ten dážď zo strechy.
  Spánok neprichádza, ale čo prichádza, je brieždenie za oknom. Tmavá chladná noc musí ustúpiť novému dňu, či sa jej to páči alebo nie. Aký bude tento nový deň? Včera bol skutočne zlý. Tí, na ktorých ti najviac záleží, ti ukázali chrbát a jediná osoba, ktorej na tebe ešte záleží, si to odniesla. Prečo musia trpieť tí, ktorým na nás záleží a tí, ktorí nám ubližujú ani len netušia, čo činia?
Berieš do ruky Knihu. Náhodne otvoríš a čítaš.
 
 Zmiluj sa nado mnou, Hospodine,
 lebo cítim úzkosť, zármutkom chradne mi oko, i duša,  i telo.
 Život mi žiaľom hynie,
 a moje roky vzdychaním.
 Podlomila sa moja sila
 vlastnou vinou
 a kosti sa mi rozpadli.
 Stal som sa potupou
 pre všetkých svojich protivníkov,
 a najmä pre svojich susedov,
 a postrachom pre svojich známych;
 tí, čo ma vidia vonku,
 bežia odo mňa.
 Z pamäti vypadol som ako mŕtvy,
 som ako roztrepaná nádoba.
 Lebo čujem šepkanie mnohých,
 - hrôza navôkol -
 keď sa proti mne spolu radia
 a zamýšľajú vziať mi život.
 Ale ja Tebe dôverujem, Hospodine.
 Hovorím: Ty si môj Boh!

 ( Ž 31, 10-15 )
 

  Pozdvihneš svoj zrak a tvoj pohľad spočinie na strechách domov oproti. šahké lúče ranného slnka sa po nich trpezlivo šplhajú, po tme už nie je ani stopy.
  Dážď zo strechy už tiež stíchol a piecka pod oknom náhle hreje. Už ti nie je zima. Nie si veselý, smútok a únava ťa premáha, ale nie je ti zima. Máš pred sebou nový deň. Zahoď ten smútok a odovzdaj sa Tomu, kto posiela slnko aj dážď na túto zem. On ťa neopustí, aj keď niekedy cítiš pravý opak. Ty však veľmi často opúšťaš Jeho. On ale s trpezlivosťou láskavého Otca nezatvára pred tebou dvere. Krv Jeho Syna bola vyliata za to, aby si sa kedykoľvek mohol k Nemu vrátiť. Ale pozor – s pokorou strateného syna, s vyznaním skutočného pokánia. Váž si preto, že sa máš ku komu vrátiť, ale nezneužívaj to.

---