Dňa 21. marca 2014 sme prijali pozvanie Barborky a s mládežou sme sa ku nej vybrali. Večer v piatok sme zistili, že vlastne nemáme jej adresu. Vedeli sme len, pri ktorej zástavke býva. Začali sme to hžadať, farky kričal Barborkine meno po ulici. Potom nám jedna pani povedala kde Barborka býva (počula ako farky kričí jej meno). Úspešne sme to našli.
Na úvod farky prečítal žalm 121. Téma bola: „Ako to v skutočnosti je. Pocit bezpečia a istoty. Kde ho nájdeme?“ Prvý bod bol: prečo milujeme svet? Uvedomujeme si, že milujeme svet? Kde sa to v nás zobralo? Na čom je to založené? Kým je človek dieťa hžadá prirodzene bezpečie pri rodičoch. S týmto sme sa narodili, ale potom zle je. V škole sa naučíme spústu vecí a keď rastieme, tak sa meníme. Rastie v nás sebavedomie („oco ten nevie ani na počítači...“). Chceme si rozšíriť vlastný priestor. Doma nám je úzko. Ako nám pribúdajú roky, tak tento pocit v nás rastie (že chceme vypadnúť – zväčšiť si náš priestor). Svet sa nám zdá byť zaujímavý a priatežský. Je ku nám priaznivo naklonený. Myslíme si, že všetko môžeme získať a nájsť vo svete. Preto žudia milujú svet a nie Boha. Správne miesto je vo svete a nie v kostole. Najprv sme opití svetom a nikto na tomto svete nás nedokáže presvedčiť, že to tak nie je. Nedokáže nás nikto presvedčiť, že svet je zlý. Ak by sme prijali to, že svet je zlý, tak tam nebeháme. Nepremárnime tam svoj život. My kresťania si vraj nevieme užívať svet, nevieme v tom chodiť. Nič vzrušujúce nám Boh vraj neponúka. Boh len do nás vŕta. Svetu sa teda zdá náboženstvo ako vežká nuda.
Svet nám otvára náruče kým nám to Boh vraj všetko kazí. A tu nám Boh hovorí akú má diabol podobu – nezáväzný sex, alkohol, drogy. Kto v tom vidí diabla? Kto v tom vidí to, že si ideme zničiť život? My si ničíme život a svet vtedy na nás úplne kašle. Kto to vidí? A my stále milujeme svet a nie Boha. Nemilujeme Boha lebo máme pocit, že nám chce niečo zobrať. Toto nechceme vidieť. Ak si pripustíme Božiu pravdu k srdcu, tak sa musíme zmeniť, môj život bude úplne iný. Nechceme pochopiť, že tento svet je ako zamínované pole a diabol nás naň smeruje. On nás túži vidieť nešťastných, zúfalých a ide nám po krku. Ak povieme, že veríme v diabla, tak musíme povedať, že nám niekto ide po krku. Ale kto tomu však verí? Kto si vidí ďalej od nosa? Boh sa nám v tomto snaží pomôcť. Kedy robím obchod s diablom? Odpoveď je jednoduchá: keď nehžadám Božiu vôžu.
Diabol je revúci lev. Vstúpili by sme do klietky s levom? Asi nie, lebo voči nemu máme rešpekt. A prečo nemáme taký rešpekt ku diablovi? V podstate tí, ktorí neveria, že diabol existuje, ho považujú len za nejakú teóriu. Peter ho prirovnáva k revúcemu levovi (1.Pt 5,8), ktorý hžadá svoju korisť – to už nie je len nejaká teória. S tou korisťou sa nechce maznať, ale ju chce zožrať. Tá korisť nie je ani krava alebo ovca, ale tá korisť som ja. To mňa hžadá aby ma zabil, viem si to uvedomiť? To mňa osobne diabol hžadá. Biblia je neskutočne osobná. Čo s tým? Biblia nám dáva riešenie aj v tejto situácii: Bdejte, nespite, dávajte si pozor! Ak nechceme prísť o život tak sa zastavme, stopnime, skúmajme veci okolo seba, nenechajme sa vláčiť kade tade, vzoprime sa tomu, nedívajme sa len pred svoj vlastný nos, pamätajme si to, že diabol ma chce zožrať, žiadna sranda. Kto je silnejší, človek alebo lev? Ja asi leva nesundám, ale on mňa. Ty alebo ja nepremôžeme diabla. Ak si to uvedomím, tak si prestanem zakladať na sebe. Boh mi vraví, že napriek tomu, že sme slabší, tak máme šancu. Diabla nepremôžeme silou svojho rozumu, či máme 10 doktorátov alebo 20, ani tak mi to nepomôže. Diabla nepremôžeme ani svojou morálkou. Na nič z tohto sa nespoliehajme, lebo tento boj nevyhráme týmito prostriedkami. Je tu len jedna jediná šanca, ktorú máme všetci. Vzoprime sa pevní vo viere v Pána Ježiša Krista (1.Pt 5,9). Premýšžajme o tom, oplatí sa to, ak nechceme stratiť svoj život. Ak to urobíme, tak diabol od nás utečie, nebude mať nad nami moc a nepodarí sa mu nás zabiť. Zuby mu klepnú naprázdno. Poddajme sa Bohu a diabol od nás utečie (Jk 4,7). Chcem sa teraz poddať Bohu? Chcem dať Bohu priestor vo svojom živote?
Na koniec sme sa pomodlili a postupne sme sa porozchádzali. Niektorí priamo domov, niektorí sme sa ešte prešli na faru a cestou sme sa ešte porozprávali. Ste srdečne pozvaní na ďalšie stretnutia pri Božom Slove! Vo štvrtok o 17-tej a v nedežu o 9-tej.
Svet nám otvára náruče kým nám to Boh vraj všetko kazí. A tu nám Boh hovorí akú má diabol podobu – nezáväzný sex, alkohol, drogy. Kto v tom vidí diabla? Kto v tom vidí to, že si ideme zničiť život? My si ničíme život a svet vtedy na nás úplne kašle. Kto to vidí? A my stále milujeme svet a nie Boha. Nemilujeme Boha lebo máme pocit, že nám chce niečo zobrať. Toto nechceme vidieť. Ak si pripustíme Božiu pravdu k srdcu, tak sa musíme zmeniť, môj život bude úplne iný. Nechceme pochopiť, že tento svet je ako zamínované pole a diabol nás naň smeruje. On nás túži vidieť nešťastných, zúfalých a ide nám po krku. Ak povieme, že veríme v diabla, tak musíme povedať, že nám niekto ide po krku. Ale kto tomu však verí? Kto si vidí ďalej od nosa? Boh sa nám v tomto snaží pomôcť. Kedy robím obchod s diablom? Odpoveď je jednoduchá: keď nehžadám Božiu vôžu.
Diabol je revúci lev. Vstúpili by sme do klietky s levom? Asi nie, lebo voči nemu máme rešpekt. A prečo nemáme taký rešpekt ku diablovi? V podstate tí, ktorí neveria, že diabol existuje, ho považujú len za nejakú teóriu. Peter ho prirovnáva k revúcemu levovi (1.Pt 5,8), ktorý hžadá svoju korisť – to už nie je len nejaká teória. S tou korisťou sa nechce maznať, ale ju chce zožrať. Tá korisť nie je ani krava alebo ovca, ale tá korisť som ja. To mňa hžadá aby ma zabil, viem si to uvedomiť? To mňa osobne diabol hžadá. Biblia je neskutočne osobná. Čo s tým? Biblia nám dáva riešenie aj v tejto situácii: Bdejte, nespite, dávajte si pozor! Ak nechceme prísť o život tak sa zastavme, stopnime, skúmajme veci okolo seba, nenechajme sa vláčiť kade tade, vzoprime sa tomu, nedívajme sa len pred svoj vlastný nos, pamätajme si to, že diabol ma chce zožrať, žiadna sranda. Kto je silnejší, človek alebo lev? Ja asi leva nesundám, ale on mňa. Ty alebo ja nepremôžeme diabla. Ak si to uvedomím, tak si prestanem zakladať na sebe. Boh mi vraví, že napriek tomu, že sme slabší, tak máme šancu. Diabla nepremôžeme silou svojho rozumu, či máme 10 doktorátov alebo 20, ani tak mi to nepomôže. Diabla nepremôžeme ani svojou morálkou. Na nič z tohto sa nespoliehajme, lebo tento boj nevyhráme týmito prostriedkami. Je tu len jedna jediná šanca, ktorú máme všetci. Vzoprime sa pevní vo viere v Pána Ježiša Krista (1.Pt 5,9). Premýšžajme o tom, oplatí sa to, ak nechceme stratiť svoj život. Ak to urobíme, tak diabol od nás utečie, nebude mať nad nami moc a nepodarí sa mu nás zabiť. Zuby mu klepnú naprázdno. Poddajme sa Bohu a diabol od nás utečie (Jk 4,7). Chcem sa teraz poddať Bohu? Chcem dať Bohu priestor vo svojom živote?
Na koniec sme sa pomodlili a postupne sme sa porozchádzali. Niektorí priamo domov, niektorí sme sa ešte prešli na faru a cestou sme sa ešte porozprávali. Ste srdečne pozvaní na ďalšie stretnutia pri Božom Slove! Vo štvrtok o 17-tej a v nedežu o 9-tej.
Spracoval: Jarko Beňo