Čaute! Rád by som vám porozprával niečo o svojom živote, o mojom vzťahu s Bohom a podelil sa s vami.
Mám 28 rokov. Narodil som sa do katolíckej rodiny, kde ma dali aj pokrstiť. Do kostola som chodil len s babkou, keď mi dala 20 korún. Modlili sme sa len na Vianoce. Spravil som si prvé sväté prijímanie a birmovku som si robil preto, aby som sa mohol ženiť v kostole. Postupne som rástol a dospieval. Moje detstvo malo mnoho pekných chvíľ, ale aj tých ťažších. Medzi tie ťažšie považujem vzťah svojho otca s mojou mamou. Ako malý chlapec som vnímal napätie a nezhody. Neskôr som mal aj nočné mory - snívalo sa mi o čierno-bielych bublinách, ktoré pre mňa vtedy predstavovali smrť.
Ubehol ešte nejaký čas nezhôd, až prišiel zlomový bod, kedy môj mladší brat prišiel domov a našiel otca spať v posteli s inou ženou. Spali, a tak sa schoval do perináku, (ak poznáte, to je skriňa len na periny :-) ). Rodičia sa rozviedli, a potom sa naťahovali o byt, peniaze, atď... Keď som mal po 18-tke, tak sme sa prestali stýkať a rozprávať. Naše vzťahy sa obnovili, až keď som mal 27 rokov - za to vďačím Bohu, že som dokázal odpustiť a urovnať vzťahy. Príkladom a napomenutím mi boli tieto Božie slová: Ak vy neodpustíte svojim vinníkom, ani vám neodpustí Otec nebeský.(Mt 6,15) A ďalšie bolo: Cti si otca i matku svoju.(2.Moj 20,12)
Takže moje vzťahy s rodinou sa nenapravili preto, lebo som sa spamätal alebo, že oni prosili o odpustenie, ale preto, lebo Boh sa nado mnou zmiloval a dal mi poznať pravdu zo svojho Slova.
Posuniem sa ďalej. Ako dieťa som stále hrával rôzne športy, pozeral televízor, neskôr okolo 13-tich rokov sme dostali playstation one. Tak sme drtili to. Keď som mal 15 rokov, dostal som svoj prvý počítač, lebo som ho potreboval kvôli strojopisu v škole. To mi nezabránilo hrávať sa vždy, keď som mohol. Keď som mal počítač, tak ma to lákalo mať aj internet. Dali sme si ho zaviesť o niečo neskôr. Po dvoch mesiacoch sme dali počítač do opravy kvôli vírusom. Keď som si prišiel po opravený počítač, tak mi chlapík povedal, aby som to porno nepozeral a nainštaloval si antivírus.
Po maturite som už mal našetrené nejaké malé peniaze a rozhodol som sa, že si kúpim hru World of Warcraft, ktorá sa hrá cez internet a mesačne sa za ňu platí. To som mal 19 rokov. Odvtedy som sa hrával aj 5 hodín denne. Stále som pozeral filmy, aj 3 - 4 denne (medzi nimi aj nemravné a tým som podporoval smilstvo, ktoré Boh odsudzuje) a sem-tam som sa aj učil do školy. Takto sa to ťahalo roky. Vždy som však mal aj obdobia, kedy som trochu precitol a ľútil som sa nad svojím životom, že by som mohol robiť aj niečo užitočnejšie - napríklad zdokonaliť sa v programovaní alebo učiť sa jazyk. Chvíľu som sa ľutoval, ale potom to všetko nabehlo na starú koľaj.
Keď som mal 22 rokov, nastal zlomový moment. Počas toho roku som viackrát išiel s bratom do mesta - nejako som to neobľuboval, ale myslel som si, že tam konečne stretnem nejakú frajerku alebo aj dačo iné :-). Verím, že ma Pán Boh ochránil a zachoval čistého a nesmilnil som. S partiou z hry World of Warcraft sme sa stretli v Bratislave. Tam sa pilo a jedlo sa napríklad aj pečené prasa. Na konci tohto večera, ani neviem poriadne ako, som sa dopil. Prvýkrát v živote a aj posledný. Až som zvracal a išlo zo mňa všetko,... aj to prasa, aj neviem čo ešte. Vtedy som si uvedomil úbohosť toho všetkého. Čo kto vidí na tom opíjaní sa? Pozrel som sa na svoj život a uvidel som tam prázdnotu. Rozhodol som sa hľadať Boha. Začal som so spolužiačkou chodiť do kostola. A mal som zo seba dobrý pocit.
Neskôr sa stala taká príhoda, že som započul, ako jeden spolužiak pozýva inú spolužiačku na volejbal. Ja veľmi rád športujem, a tak som sa toho chytil, priskočil som tam a sám som sa pozval :-). Daný volejbal bol v radvanskej škole :-). Ten spolužiak ma potom pozval pozerať 2-krát film na faru. Tak som tam zašiel, a potom som začal chodiť na mládež. Farár, ktorý kázal, a to, čo hovoril, bolo úplne niečo iné, ako s čím som sa doposiaľ stretol. Tu sa hovorilo o Bohu, Kristovi a čítala sa Biblia. Verím, že tu sa pri mne naplnilo Božie zasľúbenie: „...a kto hľadá, nájde;a kto klope, tomu bude otvorené.“(Lk 11,10) Ja som chcel hľadať Boha a Boh sa mi dal nájsť. Tam na mládeži mi darovali Bibliu, ktorú som si postupne začal čítať a pomaly som spoznával Božiu vôľu pre náš život. Stále čítam a rozmýšľam nad Bohom, a ak Pán dovolí, tak to tak zostane do konca môjho života.
.: Autor: Jaroslav Beňo