Myslím si, že väčšina dospelých, túži po stálych pracovných úspechoch, seba nevynímajúc. Pracujem v štátnej správe a za posledné roky ste si všimli aj vy, že sa problémy verejné, i neverejné, často riešia formou tlače, alebo inou formou, vyjadrenia protestu voči výkonu buď štátneho orgánu, alebo štátneho úradníka.

Hoci som už počula niekoľko prípadov z blízkeho okolia, ktoré sa riešili formou medializácie a často s narušením ochrany osobnej účasti pracovníka do prípadu, v kútiku srdca som dúfala, že mne sa to snáď nestane. Nuž človek mieni, Pán Boh mení. Ešte pred mesiacom ma dosť trápil jeden nemenovaný a práve často medializovaný prípad, o ktorom poznám mienku občanov, ale ako z pohľadu úradníka, si musím vždy zachovávať nestrannosť pri rozhodovaní a konať v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Je to niekedy ozaj náročné, pretože ani úradník nie je len stroj. A tak som sa rozprávala s Bohom o svojom prípade a kládla otázky „Pane čo robiť?, nedá sa rozhodnúť, aby boli všetky strany spokojné...atď.“ Takéto otázky som si kládla častejšie s prichádzajúcim dňom rozhodnutia a prosila som Pána, aby mi dal dosť síl byť pripravená na čokoľvek. S vydaním rozhodnutia som potrebovala sa s niekým poradiť, kto mal skúsenosti ohľadne niektorých úradných postupov, s ktorými som sa ešte nestretla a aby som niečo neopomenula vzhľadom na ostro sledovaný prípad a tak som si zašla za bývalou kolegyňou, s ktorou som si dohodla aj stretnutie a ona ma ochotne prijala. Keďže Janka pracuje v podobnej brandži úradníka, len na inom odbore svojej pôsobnosti, samozrejme som sa jej vyžalovala s menovaným prípadom čo na to povie. Janka mi ochotne pomohla s úradnými postupmi, s ktorými som nemala do toho času skúsenosti a zasvätila do problematiky ich vyriešenia. Popritom mi porozprávala svoje zážitky, stresy, útoky akými prešla, že sa nemám trápiť, že to neovplyvním, aby som sa pripravila na všetko atď. Po jej slovách a skúsenostiach, o ktorých sa mi zdôverila, sa mi zrazu otvorili oči a v mojom srdci zavládol pokoj. Neviem čo som čakala, keď som sa jej vyžalovala, že ma poľutuje?, alebo mi povie, „áno chápem ťa“. Nič také sa však nestalo, čo bolo dobre. Jej slová prišli ako blesk z neba a Boží pokoj cez Janku, ktorý mi za krátky čas strávený s ňou ukázal význam udalosti a to že cez prijatie pokory, odovzdanosti sa do Božích rúk, nechcieť presadzovanie svojej vôle, nie je tzv. „neúspech“, za ktorý som považovala, ale mal pre mňa prínos, lebo tak som zažila Božiu milosť a jeho lásku. Dnes je tomu už asi dva týždne po stretnutí s Jankou, ale jej stretnutie ma obohatilo a ak ma znova pochytí „presadzovanie svojej vôle v práci“, verím, že si spomeniem na túto príhodu, lebo nie je pravda, že neúspech je to, čo považuje človek, ale všetko zdanlivo zlé je na niečo dobré sa aj v tomto prípade ukázalo. A ak by niekoho zaujímalo, ako dopadol ostro sledovaný prípad, nuž len toľko, že to stále nie je doriešené a že mi Boh daroval pokoj, patrí veľké, ĎAKUJEM TI MOJ PANE.

 

Boží pokoj nech je s vami. Amen.

Autor: Sabína Demeterová