- Oznam: nastala zmena = dnes mala byť téma Podobenstvo o 10 pannách, táto téma sa bude preberať na doraste o týždeň
- budeme si pripravovať kvízy. Každý piatok sa určia traja, ktorí si z 12 kapitol, ktoré si máme prečítať podľa rozpisu čítania Biblie, pripravia dokopy 15 otázok(každý po tri)), dnes boli touto úlohou poverení Filip Sochor, Maťo Čabák, Janči Šípka
-tento dorast mal slovo Maťo Drienko, jeho cieľom bolo objasniť nám, ako sa máme správať ku konfirmantom(ako k ním pristupovať), ktorí v blízkej budúcnosti majú navštevovať dorast
– veľa sme už toho počuli + spolu zažili, niektorí z nás sa už zapojili do nejakej služby, ako je napr. zapisovanie dorastu (Maťo nám odporúča zapisovať si nedeľňajšiu kázeň) alebo vydávanie časopisu Pohľad prípadne skupina. Z poslucháčov sa pomaličky stávajú služobníci, prechádzame určitými fázami. Biblia tento proces opisuje ako prechod z mäkšieho pokrmu na tvrdší
– Veď nikto, kto dostáva mlieko, nechápe slovo o spravodlivosti, lebo je ešte nedospelé dieťa. Len dokonalým patrí tvrdý pokrm, tým, čo návykom sú vycvičení rozoznávať dobré od zlého. (Žid 5, 13-14)
– ľudia, ktorí počúvajú Božie slovo + chcú nasledovať Boha, musia vo svojom živote urobiť poriadok; keď uveríme, máme na život úplne iný pohľad; postupne získavame určité návyky – keď niekto niečo povie alebo spraví, dokážeme posúdiť, či je to dobré alebo zlé. Tí, ktorí nemajú tieto návyky, mechanizmy, dostávajú mäkký pokrm
- blížia sa k nám konfirmanti, väčšina z nich nechce chodiť na dorast, budú sem chodiť len preto, lebo ich k tomu niekto donútil, napr. rodičia, starí rodičia, ktorí im za to sľúbili retiazku, hodinky,...
- konfirmácia je medzi ľuďmi braná ako kľúč k dospelosti v cirkvi, z ľudského hľadiska je to teda akýsi náboženský štatút;
- tí, ktorí sú starší vo viere, ktorí majú tieto mechanizmy, by sa mali snažiť porozumieť + chápať konfirmantov, že tu nechcú byť
– je to tvrdý pokrm, pretože sa dostávame do konfrontácie s týmto svetom(s diablovým odporom), sú plní toho, čo je vo svete, chcú si to tu odbaviť, nejako tým preplávať, ale Božie slovo s týmto ráta
– My, silní, povinní sme teda znášať slabosti nevládnych, a nie v sebe mať záľubu. Každý z nás nech myslí na svojho blížneho, aby mu to bolo na dobro, na budovanie. (Rim 15, 1-2)
- choroba každého spoločenstva = nám je dobre tak, ako sme, nepotrebujeme ostatných. Je to logické, ľudské, lebo ľudia väčšinou chcú ísť tou pohodlnejšou cestou
- ale my sme povinní znášať slabosti druhých + nemať v sebe záľubu, resp. znášať to, že sa konfirmanti nechcú s nami rozprávať, že nám odvrknú, ale napriek tomu, sme povinní ísť za nimi. Budú mať dosť nepríjemné otázky, budú dosť nepríjemní, ale ak my pôjdeme za nimi, tak to bude slúžiť nielen na ich, ale aj na naše budovanie, musíme byť trpezliví, počúvať ich niektoré hlúpe reči + niečo vždy povedať o Bohu a ukázať naňho
– Napomíname vás, bratia, učte poriadku neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, buďte zhovievaví ku všetkým. (1 Tes 5, 14)
– Božie slovo nás vyzýva k tomu, aby sme ich nezavrhovali + išli k nim, pretože to isté robil aj náš Pán Ježiš, ktorý je naším vzorom, a preto by sme mali robiť to isté, čo On
- náš cieľ = dobre robiť druhým = privádzať ich k Bohu, večnému životu
– Nech nikto nehľadá, čo jemu prospeje, ale čo prospeje inému. (1 Kor 10, 24) + Lebo mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk. Ale ak (ďalej) žiť v tele - znamená to pre mňa plodnú prácu, a neviem, čo si radšej voliť. Tiahne ma to z oboch strán: túžim už umrieť a byť s Kristom, a to by bolo iste omnoho lepšie, ale pre vás je potrebnejšie, aby som zostal v tele. O tom som pevne presvedčený a viem, že zostanem a vytrvám so všetkými vami pre váš prospech a pre radosť viery. (Flp 1, 21-25) + Ako sa aj ja všetkým chcem páčiť vo všetkom a nehľadám svoj prospech, ale prospech mnohých, aby boli spasení. (1 Kor 10, 33)
- prechod z mäkkého pokrmu na tvrdý si vyžaduje dlhšiu prípravu; Nech nikto tebou nepohŕda pre tvoju mladosť, ale buď vzorom veriacich v reči, správaní, láske [v duchu], vo viere a v mravnej čistote. Kým neprídem, buď usilovný v predčitovaní (Písma), napomínaní a vyučovaní. Nezanedbávaj dar, ktorý je v tebe a bol ti daný prorockým slovom, keď zbor starších kládol ruky na teba. O toto sa staraj, tomu ži, aby bolo tvoje napredovanie všetkým zjavné. Daj pozor na seba a na učenie. V tom zotrvávaj, lebo keď to urobíš, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú. (1 Tim 4, 12-16)
– je tu napomenutie so zasľúbením, ale aj návod, čomu sa máme vyhýbať + čo máme robiť
- Boh hovorí – kašli na to, že si mladý, nemysli si, že nemáš čo komu povedať, neboj sa, ak máš človeka, ktorému treba pomôcť, človeka, ktorý potrebuje napomenúť. Nemysli si, že si tu iba krátko a nemôžeš nič urobiť, povedať. Boh hovorí, že nie si príliš mladý na to, aby si nemohol niečo robiť, pretože On stojí pri tebe,
- nemáme si myslieť, že dokážeme každého zmanipulovať, na to sú vo svete iní(rozličné sekty), ale my máme prezentovať Boží spôsob života + privádzať ľudí k Bohu
- Pred chúťkami mladosti utekaj; ale snaž sa o spravodlivosť, vieru, lásku a pokoj s tými, čo z čistého srdca vzývajú Pána. Naničhodné a bláznivé sporné otázky zavrhuj, veď vieš, že vyvolávajú (len) zvady. A Pánovmu služobníkovi sa nepatrí vadiť, ale byť prívetivým ku všetkým, spôsobným vyučovať a trpezlivo znášať krivdy. Protivníkov nech krotko karhá, či by im Boh nedaroval pokánie, aby poznali pravdu a vymanili sa z diablovho osídla, ktorým boli zotročení plniť jeho vôľu. (2 Tim 2, 22-26)
– hovorí sa tu o služobníkovi, ktorým už sme;
- Božou vôľou je, aby sme vzývali Boha s tými, čo majú čisté srdce; naničhodné a bláznivé sporné otázky máme zavrhovať, lebo vedú len k zvadám, roztržkám, sektársvu, nepokoju + k hádkam, kto má pravdu;
- máme byť krotkí, nemáme sa hádať s konfirmantami, ale snažiť sa s nimi komunikovať, Boh si nás používa takých, akí sme;
- dnes bolo potrebné sa o tom porozprávať, lebo je tu čas ísť ďalej, prejsť na tvrdší pokrm = evanjelizovať konfirmantov, je to tvrdý pokrm, ktorý pre nás pripravil Boh, aby sme spolu s nimi mohli duchovne rásť
- nenecháva nás v tom samých, ide s nami, dáva nám silu, aby sme dokázali tento „materiál“ stráviť
- my človeka nezmeníme, iba Boh dokáže meniť ľudí, On nám dáva tie správne slová; my máme v rukách svoj život, ale keď prenecháme opraty svojho života Bohu, On sa o všetko postará,
- Boh vraví – pracuj pre mňa + ja ti vyriešim tvoje problémy, nebudeš ani vedieť ako ich On vyriešil, len budeš pracovať preňho + Boh nakloní k pokoju aj nášho nepriateľa
– Keď sa Hospodinovi páčia cesty človeka, On naladí k pokoju voči nemu aj jeho nepriateľa. (Pr 16, 7),
- my budeme makať na tom, do čoho nás poslal + On sa o nás postará, budeme mať pokoj vo vzťahoch, budeme zmierení s Bohom, naše vzťahy neberú úplne iný smer
- človek vo svojom živote najviac rieši svoje vzťahy, pretože bol stvorený pre vzťah; Sára nedokáže s nami zatiaľ komunikovať + pomôcť nám, ale Samo to už dokáže, lebo sme mu umožnili rásť, a preto by sme si mali všímať reakcie konfirmantov, na čo reagujú + rozmýšľať nad tým, do čoho ich zapojiť – minislužba, a tak im umožniť rásť spolu s nami.
-Dášino svedectvo – keď som sem prišla pred 10 rokmi, chodila som na konfirmačnú prípravu + pán farár ma často volal, aby som prišla na mládež. Keď som prišla boli v zborovke Majka, Maťo, Evka, Zuzka, oni sa tam spolu bavili + ja som bola sama, oni si sami vystačili. Potom som si povedala, že som tu navyše + že ja mám kamarátov vo svete. Vrátila som sa sem o 5 rokov. Mali by sme si všímať konfirmantov, javiť o nich záujem, aby sa nestalo to, že by sem neradi chodili + cítili sa opustení.
– veľa sme už toho počuli + spolu zažili, niektorí z nás sa už zapojili do nejakej služby, ako je napr. zapisovanie dorastu (Maťo nám odporúča zapisovať si nedeľňajšiu kázeň) alebo vydávanie časopisu Pohľad prípadne skupina. Z poslucháčov sa pomaličky stávajú služobníci, prechádzame určitými fázami. Biblia tento proces opisuje ako prechod z mäkšieho pokrmu na tvrdší
– Veď nikto, kto dostáva mlieko, nechápe slovo o spravodlivosti, lebo je ešte nedospelé dieťa. Len dokonalým patrí tvrdý pokrm, tým, čo návykom sú vycvičení rozoznávať dobré od zlého. (Žid 5, 13-14)
– ľudia, ktorí počúvajú Božie slovo + chcú nasledovať Boha, musia vo svojom živote urobiť poriadok; keď uveríme, máme na život úplne iný pohľad; postupne získavame určité návyky – keď niekto niečo povie alebo spraví, dokážeme posúdiť, či je to dobré alebo zlé. Tí, ktorí nemajú tieto návyky, mechanizmy, dostávajú mäkký pokrm
- blížia sa k nám konfirmanti, väčšina z nich nechce chodiť na dorast, budú sem chodiť len preto, lebo ich k tomu niekto donútil, napr. rodičia, starí rodičia, ktorí im za to sľúbili retiazku, hodinky,...
- konfirmácia je medzi ľuďmi braná ako kľúč k dospelosti v cirkvi, z ľudského hľadiska je to teda akýsi náboženský štatút;
- tí, ktorí sú starší vo viere, ktorí majú tieto mechanizmy, by sa mali snažiť porozumieť + chápať konfirmantov, že tu nechcú byť
– je to tvrdý pokrm, pretože sa dostávame do konfrontácie s týmto svetom(s diablovým odporom), sú plní toho, čo je vo svete, chcú si to tu odbaviť, nejako tým preplávať, ale Božie slovo s týmto ráta
– My, silní, povinní sme teda znášať slabosti nevládnych, a nie v sebe mať záľubu. Každý z nás nech myslí na svojho blížneho, aby mu to bolo na dobro, na budovanie. (Rim 15, 1-2)
- choroba každého spoločenstva = nám je dobre tak, ako sme, nepotrebujeme ostatných. Je to logické, ľudské, lebo ľudia väčšinou chcú ísť tou pohodlnejšou cestou
- ale my sme povinní znášať slabosti druhých + nemať v sebe záľubu, resp. znášať to, že sa konfirmanti nechcú s nami rozprávať, že nám odvrknú, ale napriek tomu, sme povinní ísť za nimi. Budú mať dosť nepríjemné otázky, budú dosť nepríjemní, ale ak my pôjdeme za nimi, tak to bude slúžiť nielen na ich, ale aj na naše budovanie, musíme byť trpezliví, počúvať ich niektoré hlúpe reči + niečo vždy povedať o Bohu a ukázať naňho
– Napomíname vás, bratia, učte poriadku neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, buďte zhovievaví ku všetkým. (1 Tes 5, 14)
– Božie slovo nás vyzýva k tomu, aby sme ich nezavrhovali + išli k nim, pretože to isté robil aj náš Pán Ježiš, ktorý je naším vzorom, a preto by sme mali robiť to isté, čo On
- náš cieľ = dobre robiť druhým = privádzať ich k Bohu, večnému životu
– Nech nikto nehľadá, čo jemu prospeje, ale čo prospeje inému. (1 Kor 10, 24) + Lebo mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk. Ale ak (ďalej) žiť v tele - znamená to pre mňa plodnú prácu, a neviem, čo si radšej voliť. Tiahne ma to z oboch strán: túžim už umrieť a byť s Kristom, a to by bolo iste omnoho lepšie, ale pre vás je potrebnejšie, aby som zostal v tele. O tom som pevne presvedčený a viem, že zostanem a vytrvám so všetkými vami pre váš prospech a pre radosť viery. (Flp 1, 21-25) + Ako sa aj ja všetkým chcem páčiť vo všetkom a nehľadám svoj prospech, ale prospech mnohých, aby boli spasení. (1 Kor 10, 33)
- prechod z mäkkého pokrmu na tvrdý si vyžaduje dlhšiu prípravu; Nech nikto tebou nepohŕda pre tvoju mladosť, ale buď vzorom veriacich v reči, správaní, láske [v duchu], vo viere a v mravnej čistote. Kým neprídem, buď usilovný v predčitovaní (Písma), napomínaní a vyučovaní. Nezanedbávaj dar, ktorý je v tebe a bol ti daný prorockým slovom, keď zbor starších kládol ruky na teba. O toto sa staraj, tomu ži, aby bolo tvoje napredovanie všetkým zjavné. Daj pozor na seba a na učenie. V tom zotrvávaj, lebo keď to urobíš, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú. (1 Tim 4, 12-16)
– je tu napomenutie so zasľúbením, ale aj návod, čomu sa máme vyhýbať + čo máme robiť
- Boh hovorí – kašli na to, že si mladý, nemysli si, že nemáš čo komu povedať, neboj sa, ak máš človeka, ktorému treba pomôcť, človeka, ktorý potrebuje napomenúť. Nemysli si, že si tu iba krátko a nemôžeš nič urobiť, povedať. Boh hovorí, že nie si príliš mladý na to, aby si nemohol niečo robiť, pretože On stojí pri tebe,
- nemáme si myslieť, že dokážeme každého zmanipulovať, na to sú vo svete iní(rozličné sekty), ale my máme prezentovať Boží spôsob života + privádzať ľudí k Bohu
- Pred chúťkami mladosti utekaj; ale snaž sa o spravodlivosť, vieru, lásku a pokoj s tými, čo z čistého srdca vzývajú Pána. Naničhodné a bláznivé sporné otázky zavrhuj, veď vieš, že vyvolávajú (len) zvady. A Pánovmu služobníkovi sa nepatrí vadiť, ale byť prívetivým ku všetkým, spôsobným vyučovať a trpezlivo znášať krivdy. Protivníkov nech krotko karhá, či by im Boh nedaroval pokánie, aby poznali pravdu a vymanili sa z diablovho osídla, ktorým boli zotročení plniť jeho vôľu. (2 Tim 2, 22-26)
– hovorí sa tu o služobníkovi, ktorým už sme;
- Božou vôľou je, aby sme vzývali Boha s tými, čo majú čisté srdce; naničhodné a bláznivé sporné otázky máme zavrhovať, lebo vedú len k zvadám, roztržkám, sektársvu, nepokoju + k hádkam, kto má pravdu;
- máme byť krotkí, nemáme sa hádať s konfirmantami, ale snažiť sa s nimi komunikovať, Boh si nás používa takých, akí sme;
- dnes bolo potrebné sa o tom porozprávať, lebo je tu čas ísť ďalej, prejsť na tvrdší pokrm = evanjelizovať konfirmantov, je to tvrdý pokrm, ktorý pre nás pripravil Boh, aby sme spolu s nimi mohli duchovne rásť
- nenecháva nás v tom samých, ide s nami, dáva nám silu, aby sme dokázali tento „materiál“ stráviť
- my človeka nezmeníme, iba Boh dokáže meniť ľudí, On nám dáva tie správne slová; my máme v rukách svoj život, ale keď prenecháme opraty svojho života Bohu, On sa o všetko postará,
- Boh vraví – pracuj pre mňa + ja ti vyriešim tvoje problémy, nebudeš ani vedieť ako ich On vyriešil, len budeš pracovať preňho + Boh nakloní k pokoju aj nášho nepriateľa
– Keď sa Hospodinovi páčia cesty človeka, On naladí k pokoju voči nemu aj jeho nepriateľa. (Pr 16, 7),
- my budeme makať na tom, do čoho nás poslal + On sa o nás postará, budeme mať pokoj vo vzťahoch, budeme zmierení s Bohom, naše vzťahy neberú úplne iný smer
- človek vo svojom živote najviac rieši svoje vzťahy, pretože bol stvorený pre vzťah; Sára nedokáže s nami zatiaľ komunikovať + pomôcť nám, ale Samo to už dokáže, lebo sme mu umožnili rásť, a preto by sme si mali všímať reakcie konfirmantov, na čo reagujú + rozmýšľať nad tým, do čoho ich zapojiť – minislužba, a tak im umožniť rásť spolu s nami.
-Dášino svedectvo – keď som sem prišla pred 10 rokmi, chodila som na konfirmačnú prípravu + pán farár ma často volal, aby som prišla na mládež. Keď som prišla boli v zborovke Majka, Maťo, Evka, Zuzka, oni sa tam spolu bavili + ja som bola sama, oni si sami vystačili. Potom som si povedala, že som tu navyše + že ja mám kamarátov vo svete. Vrátila som sa sem o 5 rokov. Mali by sme si všímať konfirmantov, javiť o nich záujem, aby sa nestalo to, že by sem neradi chodili + cítili sa opustení.