29.11.2008
Na sobotu, bola naplánovaná 5 hodinová prechádzka z Kremničky na Horné Pršany, odtiaľ cez Malachov späť do B. Bystrice.
Ráno nás trochu zaskočilo počasie – padal drobný dážď so snehom. Niektorých to odradilo, no aj tak sa nás na zastávke MHD pred evanjelickou farou v Radvani zišlo 13 ľudí (7dospelých, 2 dorasťáčky a 4 deti). Odviezli sme sa autobusom MHD do Kremničky a odtiaľ sme sa vydali po bystrickej turistickej značke na Pršany.
Dážď sa zmenil na husté sneženie, no pre nás to nebola prekážka, pretože sme boli na to pripravení. Mali sme kapucne, nepremokavé topánky, návleky, rukavice, .. J
Všade vôkol bola neporušená príroda, zahalená v bielom šate a sálal z nej neuveriteľný pokoj. Vychutnávali sme si brodenie sa v snehu. Malý Samko mal spočiatku výhľad z otcovho chrbta, no potom šiel s Peťom Lapínom rozrážať cestu - boli na čele a ostatní sme kráčali v kolóne za nimi ako húsky. Sárke bolo zle od žalúdka, zrejme z cesty autobusom, snažili sme sa jej pomôcť, dodali sme jej trochu energie horkou čokoládou, pomohol možno aj bylinkový čaj alebo čistá voda. Nevzdala sa, i keď miestami mala k tomu blízko, a pokračovala v ceste. Šli sme pozvoľným tempom, aby sme si mohli všímať krásy prírody, prechádzali sme popri omrznutých kríkoch šípok a trniek, popod vetvičky stromov, odkiaľ na nás padal sneh, okolitá krajina vyzerala ako z rozprávky. Začali sme si spievať známe melódie chválospevov, pripomínali sme si, že všetko navôkol je dielom nášho nebeského otca a len z jeho milosti a lásky bola táto krása dopriata aj nám. Boli sme radi, že sa z nej môžeme tešiť. Trochu strmší briežok cestou do Malachova zliezol malý Samko aj po zadku, dolu kopcom utekal, sálala z neho očividná radosť z pohybu. Celá trasa nám trvala zhruba 3 hodinky. Ako sme sa blížili k B. Bystrici, drobné sneženie sa znovu viac a viac menilo na dážď, tak sme prišli premočení, no príjemne ustatí, plní radosti z prežitého brodenia sa snehom a vďaky za nádherný poldeň strávený v prírode. Chcem poďakovať Bohu, že sa o nás postaral a nikomu z nás sa nič nestalo.
Ráno nás trochu zaskočilo počasie – padal drobný dážď so snehom. Niektorých to odradilo, no aj tak sa nás na zastávke MHD pred evanjelickou farou v Radvani zišlo 13 ľudí (7dospelých, 2 dorasťáčky a 4 deti). Odviezli sme sa autobusom MHD do Kremničky a odtiaľ sme sa vydali po bystrickej turistickej značke na Pršany.
Dážď sa zmenil na husté sneženie, no pre nás to nebola prekážka, pretože sme boli na to pripravení. Mali sme kapucne, nepremokavé topánky, návleky, rukavice, .. J
Všade vôkol bola neporušená príroda, zahalená v bielom šate a sálal z nej neuveriteľný pokoj. Vychutnávali sme si brodenie sa v snehu. Malý Samko mal spočiatku výhľad z otcovho chrbta, no potom šiel s Peťom Lapínom rozrážať cestu - boli na čele a ostatní sme kráčali v kolóne za nimi ako húsky. Sárke bolo zle od žalúdka, zrejme z cesty autobusom, snažili sme sa jej pomôcť, dodali sme jej trochu energie horkou čokoládou, pomohol možno aj bylinkový čaj alebo čistá voda. Nevzdala sa, i keď miestami mala k tomu blízko, a pokračovala v ceste. Šli sme pozvoľným tempom, aby sme si mohli všímať krásy prírody, prechádzali sme popri omrznutých kríkoch šípok a trniek, popod vetvičky stromov, odkiaľ na nás padal sneh, okolitá krajina vyzerala ako z rozprávky. Začali sme si spievať známe melódie chválospevov, pripomínali sme si, že všetko navôkol je dielom nášho nebeského otca a len z jeho milosti a lásky bola táto krása dopriata aj nám. Boli sme radi, že sa z nej môžeme tešiť. Trochu strmší briežok cestou do Malachova zliezol malý Samko aj po zadku, dolu kopcom utekal, sálala z neho očividná radosť z pohybu. Celá trasa nám trvala zhruba 3 hodinky. Ako sme sa blížili k B. Bystrici, drobné sneženie sa znovu viac a viac menilo na dážď, tak sme prišli premočení, no príjemne ustatí, plní radosti z prežitého brodenia sa snehom a vďaky za nádherný poldeň strávený v prírode. Chcem poďakovať Bohu, že sa o nás postaral a nikomu z nás sa nič nestalo.
Horné Pršany Autor: Erika Fordorová