Vytlačiť
15.8.2009
  V sobotu 15.8.2009 ráno to síce vyzeralo, že bude studený deň, ale už keď sme vystúpili v Bojniciach na parkovisku, začalo slniečko riadne pridávať na intenzite. Možno niektorých z nás tá stúpajúca teplota zastihla nepripravených, ale napriek tomu radostní a pripravení stráviť super čas, sme sa vybrali pešo s kočíkmi od parkoviska smerom ku zámku a ZOO. Po miernom omeškaní ešte v Banskej Bystrici, spôsobenom rozdeľovaním ľudí do áut, sme sa všetci spoločne stretli pred bránou do ZOO. Vďaka Pánovi, ktorý si použil n.o. ADAM, sa nemuseli dorasťáci a besiedkári trápiť s platením vstupného do ZOO a na zámok. Po spoločnom prejdení hlavnou bránou sme sa konečne mohli všetci vydať po nami vytýčenej trase smerom z detskej ZOO, ktorá je súčasťou Bojnickej ZOO. Vzhľadom na to, že nás bolo dosť veľa, nie všetci sa vydali rovnakou trasou. Ešte spoločne sme prešli popri korytnačkách a medveďoch k všelijakým druhom opíc a opičiek a tam sme sa rozdelili. Niektorý išli ďalej pozrieť levov a jaguárov a tí druhí šli priamo do detskej ZOO popri rôznych divých mačkách, somárikoch, zebrách a ťavách. Po asi jeden a pol hodine sme sa všetci stretli v detskej ZOO, kde sme mali konečne trocha viac času na spoločné rozhovory, zatiaľ čo naše deti sa šúchali na šúchačkách, hladkali prasiatka a občerstvovali sa jedlom a pitím. Unikátnou udalosťou, ktorá sa v ten deň skoro ráno stala, bolo narodenie malého Jeremiáška Mláku o čom nám jeho otec, Peťo všetko dôkladne porozprával. Prišli do reči aj témy o rôznych kresťanských spoločenstvách, ale aj kresťanských organizáciách, ktoré pomaly schádzajú z cesty pravdy svojim „pokatoličťovaním“. Tém, ktoré sme spolu preberali bolo naozaj dosť a verím, že Duch Boží povzbudil všetkých, ktorí čo aj len pasívne sledovali rozhovory. Okolo štvrtej sme sa dostali do parku medzi ZOO a Bojnickým zámkom, kde sme si oddýchli a pobrali sa smerom k parkovisku, kde sme mali zaparkované autá. Po príchode k parkovisku sme ešte niektorí navštívili Peťa Mláku u neho doma. Do Banskej Bystrice sme dorazili niekedy medzi šiestou a siedmou hodinou večer.
 Niekedy rozmýšľam či naše výlety nie sú len takou zábavkou, ktorú si vymýšľajú aj neveriaci aby si urobili program. Ale v tomto ma vždy Božie slovo usmerňuje pretože mi hovorí o tom, že ak sme niekde už len dvaja alebo traja v Jeho mene tam je On sám so svojou žehnajúcou prítomnosťou. Preto je vždy našou zodpovednosťou modliť sa za priebeh výletu, modliť sa za vzájomné rozhovory a hlavne upriamovať našu pozornosť na iných a riešiť ich problémy s láskou a vďaka Pánovi toto je vec, ktorú nám dáva skoro vždy na srdce. Verím, že to nie je stratený čas, lebo viem že On je tam vždy s nami a vedie nás. Za to všetko mu ďakujem a vyprosujem u Neho hojnosť milosti aj do budúcich takýchto výletov, aby sme mysleli vždy na druhých a nie len, tak ako sme zvyknutí, iba a iba na seba. Pán nám v tom pomáhaj.

 Fotografie                                                                                       Autor: Martin Drienovský