20.9.2009
Tak toto nikto nečakal. Ani ja nie. Jeden deň za mnou prišla Teta Stela - režisérka predstavenia "cesty k svetlu" - aby mi ponúkla úlohu. V tej chvíli som bola zaskočená, nadšená a zvedavá zároveň, nuž neodmietla som. Ešte pred začiatkom prázdnin sme sa pár krát stretli, aby sme si rozdelili úlohy; pilnejšie sa začalo nacvičovať až koncom augusta. Veľmi som si asi neuvedomovala, o čo ide (plne som si to uvedomila až po modlitbe nášho brata farára v deň "vystúpenia", kde hovoril o tom, že život každého z nás bude musieť prejsť cez oheň, a tak máme stavať veci na pevnom základe, ktorým je Ježiš a prosiť Boha o to, aby nám pomáhal na tomto základe stavať veci, ktoré sú dobré pred Bohom - nie seno ani trávu, čo zhorí). Keď sa na to tak pozerám, Boh mi dáva vidieť, že táto vec - toto predstavenie - je dobré pred Ním a je Mu príjemné. On to mal od začiatku vo svojich rukách. Dokázal sa hneď pri zrode tejto hry skrze pero tety Stely. Toto divadlo malo zobrazovať život (cestu) sestier Royových - Kristíny a Márie, malo poukázať na ich vzťah ku Kristovi, na ich misijnú službu a celkovo priblížiť prostredie, v ktorom vyrastali. Spraviť to tak, aby to stručne vystihlo podstatu a zároveň oslovilo srdcia, to mohol spraviť len Boží zásah. Viac by vám o tom mohla porozprávať pani režisérka sama.
Duch Boží nás sprevádzal od 1. nácviku až po vytúženú premiéru. Bolo to bezchybné, úžasné, no nie vďaka nám, no opäť len vďaka Nemu. Bol to On, ktorý pomáhal hudobnému sprievodu, dával im šikovné ruky, bol to On, ktorý stál za hlasom spevokolu a malých speváčok, prejavom recitátorov... Bol to On, ktorý naplnil srdcia hercov a pomohol im vžiť sa do danej roly. Bol to Duch Svätý, ktorý spôsoboval zimomriavky a vtláčal slzy do očí. Boh aj skrze toto predstavenie posúval veci k lepšiemu a dotýkal sa sŕdc všetkých prítomných, spojili sa v Ňom všetky vekové kategórie v našom zbore - od besiedkárov cez dorasťákov, mládežníkov, až po tých najstarších.
Po ukončení nás pred kostolíkom čakali stoly plné najrôznejších dobrôt, tak sme si ešte zamaškrtili, porozprávali sa a popremávali v kostýmoch z 19.stor. Niektorí potom ešte pokračovali volejbalom. Bolo to skrátka úžasné nedeľné popoludnie.
Tak ti chcem, Pane, vzdať chválu zato, že si mi opäť dokázal, aký si mocný. Je úžasné vidieť, ako si nás - rôznych ľudí, dokážeš použiť. Je úžasné aj to, ako si si používal sestry Royové. Vďaka, že si mi ukázal, akú úžasnú rodinu si mi dal. A tak ťa prosím o požehnanie každého brata a sestry a tiež pre všetkých ľudí, ktorí tam boli, aj neboli. Ďakujem ti, Otec, že nežijeme bez Teba, ale môžeme sa aj v tomto svete radovať s Tebou a v Tebe. Amen.
Duch Boží nás sprevádzal od 1. nácviku až po vytúženú premiéru. Bolo to bezchybné, úžasné, no nie vďaka nám, no opäť len vďaka Nemu. Bol to On, ktorý pomáhal hudobnému sprievodu, dával im šikovné ruky, bol to On, ktorý stál za hlasom spevokolu a malých speváčok, prejavom recitátorov... Bol to On, ktorý naplnil srdcia hercov a pomohol im vžiť sa do danej roly. Bol to Duch Svätý, ktorý spôsoboval zimomriavky a vtláčal slzy do očí. Boh aj skrze toto predstavenie posúval veci k lepšiemu a dotýkal sa sŕdc všetkých prítomných, spojili sa v Ňom všetky vekové kategórie v našom zbore - od besiedkárov cez dorasťákov, mládežníkov, až po tých najstarších.
Po ukončení nás pred kostolíkom čakali stoly plné najrôznejších dobrôt, tak sme si ešte zamaškrtili, porozprávali sa a popremávali v kostýmoch z 19.stor. Niektorí potom ešte pokračovali volejbalom. Bolo to skrátka úžasné nedeľné popoludnie.
Tak ti chcem, Pane, vzdať chválu zato, že si mi opäť dokázal, aký si mocný. Je úžasné vidieť, ako si nás - rôznych ľudí, dokážeš použiť. Je úžasné aj to, ako si si používal sestry Royové. Vďaka, že si mi ukázal, akú úžasnú rodinu si mi dal. A tak ťa prosím o požehnanie každého brata a sestry a tiež pre všetkých ľudí, ktorí tam boli, aj neboli. Ďakujem ti, Otec, že nežijeme bez Teba, ale môžeme sa aj v tomto svete radovať s Tebou a v Tebe. Amen.
Autor: Klaudia Murínová