Je sobota 26.9.2009. Zobúdzam sa do krásneho, aj keď jesenného, ale slnečného dňa. S bratom sme sa pripravili a vyrazili na faru, kde sme sa mali aj s ostatnými stretnúť. Prišli sme presne o siedmej a hneď aj ďalší bratia a sestry. Bolo to super, všetci prišli načas. Nie často sa nám to darí. Bolo nás deväť – tri dievčatá a šesť chlapcov. Pred cestou sme sa pomodlili, porozdeľovali do áut a vyrazili sme. Odviezli sme sa do Blatnice a odtiaľ sme už išli pešo. Od začiatku sme mali dobré tempo. V polovici výstupu na hrebeň sme mali prestávku pri krásnej a hlbokej jaskyni plnej netopierov. Občerstvili sme sa hroznom a kráčali ďalej. Už sme sa rozdelili na menšie skupiny, lebo sa už veľmi nedalo ísť takej kope a hneď za jaskyňou boli prvé reťaze. Zatiaľ to bol nenáročný terén, takže niektorí ich ani nepoužili. Po hodine kráčania sme vyšli na hrebeň našej prvej veľkej zastávky. Dostali sme sa na vrch Tlstá. Aj počas cesty hore sme obdivovali výhľad, ale toto bolo niečo úžasné. Všade lesy, skaly alebo krásna jemná trávička. Hlavne u dievčat sa hneď prebudilo romantické cítenie. Pofotili sme sa, najedli, ešte poobzerali tú krásu a išli ďalej. Prechádzali sme ďalej na ostrú Západnú Ostrú a odtiaľ na Ostrú. Cesta bola zaujímavá, pretože niektorí sme si nevšimli značky, tak sme sa štverali a liezli po skalách, až kým sme si nevšimli ako Dáška ide úplne inou cestou a čuduje sa ako to my ideme. Aspoň sme sa pripravili na výstup, ktorý bol na Ostrú. Boli tam veľké strmé schody z kameňov a veľa reťazí, aby sme sa dostali hore. Keď sme toto zvládli (niektorí pomalšie ale predsa :) ešte sme preliezli jedno skalné okno a boli sme na vrchole. Výhľad ani nebudem komentovať. Jednoducho niečo nádherné. Tu sme sa aj zapísali do knihy, ktorá tam bola. Oddýchli sme si, posilnili sa a pomaly schádzali dole. Potom sme sa počkali a spolu vyrazili dole. Cesta dole nám ubiehala veľmi rýchlo, lebo sme si ju spríjemňovali rozhovormi na rôzne témy a ani sme sa nenazdali a boli sme na parkovisku, kde sme nechali autá. Odložili sme ruksaky, pomodlili sa pred cestou domov a išli sme. Domov sme dorazili približne o pol siedmej.
  Vďaka Pane za krásny deň, ktorý si nám požehnal len zo svojej milosti. Vďaka za super počasie, ktoré si nám dal, aj za prírodu, ktorú si tak nádherne utvoril. A vďaka aj za nás, že si dával pozor, aby sa nič nestalo a mohli mať aj tam spoločenstvo s Tebou a aj s bratmi a sestrami. Amen

---