19.2.2010 - 22.2.2010
V piatok 19. 2. sme mali dorast ako obvykle. Po doraste sme si zobrali veci a pešo sme sa vybrali do Malachova. Trochu pršalo, ale nám to nevadilo a dorazili sme s dobrou náladou. Chvíľu potom ako sme prišli, sme začali variť večeru. Vtedy vypli elektrinu, tak sme rýchlo zapálili sviečky a čelovky a večeru sme dovarili potme. Ani po večeri nebolo svetlo, ale my sme to nevzdali a zahrali sme si zopár hier v týchto bojových podmienkach. Vyskúšali sme si svoje schopnosti a potrápili sme si aj jazyky na rôznych jazykolamoch. Po čase zapli elektrinu, a tak sme dohrali hry, ktoré sme nemohli hrať potme. Zvyšok večera sme vyplnili rozhovormi, spevom a ďalšími hrami.
V sobotu bol okolo obeda bojárd. Bolo to vymyslené trochu netradičným spôsobom, pretože až do vyhodnotenia sme nevedeli s kým sme v tíme. Poriadne sme sa vybehali a späť sme prišli dosť unavení. To nás už čakal obed od nášho šéfkuchára Gaba, s výdatnou pomocou Mati, ktorí sa bojárdu nezúčastnili. Po obede sme mali chvíľu oddych, ktorý sme veľmi potrebovali a večer bolo Slovo, ktoré si pre nás pripravil Janči. Počas celého výletu sme sa rozprávali o mužoch, ženách, o vzťahoch v spoločenstve a o manželstve. Po Slove boli znovu hry, len trochu iné ako deň predtým. Vyskúšali sme si svoju kreativitu, keď sme museli zahrať rôzne situácie alebo vymyslieť príbeh, skladajúci sa zo slov, ktoré začínajú len na určité písmená.
V nedeľu dopoludnia sme boli v kostole a naspäť sme znovu išli peši. Naobedovali sme sa a neskôr poobede nás prišli navštíviť bratia a sestry zo zboru. Tiež sme zablahoželali Veronike Iskrovej, ktorá mala v ten deň narodeniny. Dostala dokonca aj tortu. Neskôr sme sa spolu s našou návštevou išli spúšťať na dušiach z traktora, sáčkoch a lopároch na neďaleký kopec Medvedicu. Tam sme sa poriadne vybláznili a užili si kopu srandy. Zvŕšili to chalani keď všetky baby pohádzali do snehu. Vracali sme sa až potme. Takisto ako aj cestou tam, aj teraz sa vytvorila skupinka ľudí, ktorá sa z nejakého neznámeho dôvodu rozprávala po anglicky. Ostatní sme sa rozprávali normálne po slovensky. Neskôr bolo Slovo, ktoré mal Miško. Pred a po Slove odišla časť ľudí, ktorí museli ísť v pondelok do práce, na prax alebo do školy (vysokoškoláci). Po slove sme už mali voľný večer s neobmedzenou večierkou. Hrali sme rôzne hry ako Twister, Dostihy a sázky, psychiatriu, komáre, kukučky alebo sme sa rozprávali. Poriadne sme sa nasmiali a aj keď sme už išli spať nevedeli sme sa prestať smiať.
Keďže nebola obmedzená večierka, nebol obmedzený ani budíček, takže v pondelok sme si dobre pospali. Nasledovalo Slovo, ktoré mal Tomáš. Poobede sme už len upratali, hrali hry a rozprávali si zážitky a dojmy z času ktorý sme mohli stráviť spolu. Odišli sme až večer plní zážitkov, vďační Pánovi za super čas, ktorý sme mohli stráviť s Ním a so sebou navzájom.
V sobotu bol okolo obeda bojárd. Bolo to vymyslené trochu netradičným spôsobom, pretože až do vyhodnotenia sme nevedeli s kým sme v tíme. Poriadne sme sa vybehali a späť sme prišli dosť unavení. To nás už čakal obed od nášho šéfkuchára Gaba, s výdatnou pomocou Mati, ktorí sa bojárdu nezúčastnili. Po obede sme mali chvíľu oddych, ktorý sme veľmi potrebovali a večer bolo Slovo, ktoré si pre nás pripravil Janči. Počas celého výletu sme sa rozprávali o mužoch, ženách, o vzťahoch v spoločenstve a o manželstve. Po Slove boli znovu hry, len trochu iné ako deň predtým. Vyskúšali sme si svoju kreativitu, keď sme museli zahrať rôzne situácie alebo vymyslieť príbeh, skladajúci sa zo slov, ktoré začínajú len na určité písmená.
V nedeľu dopoludnia sme boli v kostole a naspäť sme znovu išli peši. Naobedovali sme sa a neskôr poobede nás prišli navštíviť bratia a sestry zo zboru. Tiež sme zablahoželali Veronike Iskrovej, ktorá mala v ten deň narodeniny. Dostala dokonca aj tortu. Neskôr sme sa spolu s našou návštevou išli spúšťať na dušiach z traktora, sáčkoch a lopároch na neďaleký kopec Medvedicu. Tam sme sa poriadne vybláznili a užili si kopu srandy. Zvŕšili to chalani keď všetky baby pohádzali do snehu. Vracali sme sa až potme. Takisto ako aj cestou tam, aj teraz sa vytvorila skupinka ľudí, ktorá sa z nejakého neznámeho dôvodu rozprávala po anglicky. Ostatní sme sa rozprávali normálne po slovensky. Neskôr bolo Slovo, ktoré mal Miško. Pred a po Slove odišla časť ľudí, ktorí museli ísť v pondelok do práce, na prax alebo do školy (vysokoškoláci). Po slove sme už mali voľný večer s neobmedzenou večierkou. Hrali sme rôzne hry ako Twister, Dostihy a sázky, psychiatriu, komáre, kukučky alebo sme sa rozprávali. Poriadne sme sa nasmiali a aj keď sme už išli spať nevedeli sme sa prestať smiať.
Keďže nebola obmedzená večierka, nebol obmedzený ani budíček, takže v pondelok sme si dobre pospali. Nasledovalo Slovo, ktoré mal Tomáš. Poobede sme už len upratali, hrali hry a rozprávali si zážitky a dojmy z času ktorý sme mohli stráviť spolu. Odišli sme až večer plní zážitkov, vďační Pánovi za super čas, ktorý sme mohli stráviť s Ním a so sebou navzájom.
Fotografie Autor: Daniela Sochorová