5.8.2010 - 7.8.2010
Je to tu. Nastal ten deň, na ktorý sme sa dlho tešili. Vo štvrtok ráno sme sa budili s nadšením, radosťou a plní očakávaní. Bol CampFest!
Stretli sme sa ráno na fare alebo na autobusovej stanici. Počkali sme na autobus a tešili sme sa na to, kedy dorazíme do Kráľovej Lehoty. Prišli sme tesne poobede, takže sme nečakali dlho, kým nám dajú tie známe oranžové náramky. Keď sme dostavali stany, zistili sme, že sme vybrali celkom dobré miesto na kempovanie. Vedľa nás totiž stanovali bratia a sestra z Badína a hneď oproti stanoval zbor z mesta. Začali sme variť a nevedeli sa dočkať oficiálneho otvorenia CampFestu. Čo sa mi v tento deň páčilo najviac na hlavnom programe, bola asi scénka. Bola o mužovi, ktorý sa nechal viesť svojimi túžbami a radami od diabla. Týmito svojimi činmi staval pred Bohom múr. Až raz za ním prišiel jeden kamarát, a vravel mu, že bol na nejakej akcii, kde sa rozprávalo o Bohu a videl akú radosť a slobodu tí ľudia prežívajú. Chcel to aj on, veľa o tom premýšľal a nakoniec uveril. Tento chalan ho najprv vysmial ale potom aj on začal premýšľať a uvedomovať si veci, ktoré robil zle. Chcel zbúrať múr medzi ním a Bohom, ale diabol mu to nechcel dovoliť. Vždy, keď sa rozbehol k múru, diabol ho odhodil naspäť. Ale nakoniec sa až Bohu podarilo zbúrať ten múr. Chalan prišiel k Nemu, ktorý ho láskavo vzal do náručia. Na konci tejto scénky som si všimla, že plačem. Program trval až do rána.
V piatok ráno po raňajkách a krátkych rozhovoroch o tom, čo sa nám páčilo zo včerajšieho programu, sme šli na (pre nás) hlavnú tému č.1 o Vstupe do V.I.P zóny. Bola o tom, že do V.I.P zóny sme sa dostali len vďaka Ježišovi a tomu, čo pre nás vykonal, že jeho smrťou sme získali vstupenku. Po tejto téme sme mali voľný program a roztratili sme sa po seminároch a iných koncertoch. Deti mali detský program, na ktorom boli aj dospeláci. Videli sme super rozprávku o kapitánovi Kotvičkovi. Poobede bola téma č.2 – Vo V.I.P zóne. Večer sme sa tešili na zaujímavé skupiny a rôzne svedectvá. Program končil samozrejme až neskoro v noci.
Ani sme sa nenazdali a bola sobota, teda v noci sa Campfest oficiálne skončí. Po raňajkách sme sa rozdelili, pretože v sobotu bola okrem hlavnej témy v inom stane aj jedna kapela, na ktorú sme niektorí chceli ísť a boli aj dva zaujímavé semináre – ako sa stať príťažlivým? a Srdce muža a srdce ženy.
Na obed sme boli na skupine Tretí deň a poobede sme išli na koncert Úzkej cesty. Samozrejme sme už všetci boli na poobedňajšej téme č.4 – Vo V.I.P zóne. Po téme sme mali voľný program, a tak sme sa niektorí rozhodli, že si pôjdeme zahrať volejbal. Podobne uvažovali aj naši známy z Uhrovca a tak sme si zahrali spoločne. Na hlavnom programe mala koncert jedna rocková kapela a potom si organizátori Campfestu pripravili prekvapko. Prestreli červený koberec a mali sme sa cezeň prejsť, mohli sme sa cestou modliť, byť blízko Bohu, byť vo V.I.P zóne. Popri tom boli chvály.
V nedeľu ráno sme zbalili stany a celkom unavení, ale naplnení radosťou a zážitkami, sme odchádzali z kempu domov. Ale určite sa už teraz všetci tešíme na Campfest 2011.
Znovu som prežila super strávený čas s mojou ra2nskou rodinkou, čas plný chvál a modlitieb. Za to Ti, Pane, veľká vďaka. Dúfam, že si každý niečo dôležité zapamätal a bude sa to snažiť aplikovať vo svojom živote.
Stretli sme sa ráno na fare alebo na autobusovej stanici. Počkali sme na autobus a tešili sme sa na to, kedy dorazíme do Kráľovej Lehoty. Prišli sme tesne poobede, takže sme nečakali dlho, kým nám dajú tie známe oranžové náramky. Keď sme dostavali stany, zistili sme, že sme vybrali celkom dobré miesto na kempovanie. Vedľa nás totiž stanovali bratia a sestra z Badína a hneď oproti stanoval zbor z mesta. Začali sme variť a nevedeli sa dočkať oficiálneho otvorenia CampFestu. Čo sa mi v tento deň páčilo najviac na hlavnom programe, bola asi scénka. Bola o mužovi, ktorý sa nechal viesť svojimi túžbami a radami od diabla. Týmito svojimi činmi staval pred Bohom múr. Až raz za ním prišiel jeden kamarát, a vravel mu, že bol na nejakej akcii, kde sa rozprávalo o Bohu a videl akú radosť a slobodu tí ľudia prežívajú. Chcel to aj on, veľa o tom premýšľal a nakoniec uveril. Tento chalan ho najprv vysmial ale potom aj on začal premýšľať a uvedomovať si veci, ktoré robil zle. Chcel zbúrať múr medzi ním a Bohom, ale diabol mu to nechcel dovoliť. Vždy, keď sa rozbehol k múru, diabol ho odhodil naspäť. Ale nakoniec sa až Bohu podarilo zbúrať ten múr. Chalan prišiel k Nemu, ktorý ho láskavo vzal do náručia. Na konci tejto scénky som si všimla, že plačem. Program trval až do rána.
V piatok ráno po raňajkách a krátkych rozhovoroch o tom, čo sa nám páčilo zo včerajšieho programu, sme šli na (pre nás) hlavnú tému č.1 o Vstupe do V.I.P zóny. Bola o tom, že do V.I.P zóny sme sa dostali len vďaka Ježišovi a tomu, čo pre nás vykonal, že jeho smrťou sme získali vstupenku. Po tejto téme sme mali voľný program a roztratili sme sa po seminároch a iných koncertoch. Deti mali detský program, na ktorom boli aj dospeláci. Videli sme super rozprávku o kapitánovi Kotvičkovi. Poobede bola téma č.2 – Vo V.I.P zóne. Večer sme sa tešili na zaujímavé skupiny a rôzne svedectvá. Program končil samozrejme až neskoro v noci.
Ani sme sa nenazdali a bola sobota, teda v noci sa Campfest oficiálne skončí. Po raňajkách sme sa rozdelili, pretože v sobotu bola okrem hlavnej témy v inom stane aj jedna kapela, na ktorú sme niektorí chceli ísť a boli aj dva zaujímavé semináre – ako sa stať príťažlivým? a Srdce muža a srdce ženy.
Na obed sme boli na skupine Tretí deň a poobede sme išli na koncert Úzkej cesty. Samozrejme sme už všetci boli na poobedňajšej téme č.4 – Vo V.I.P zóne. Po téme sme mali voľný program, a tak sme sa niektorí rozhodli, že si pôjdeme zahrať volejbal. Podobne uvažovali aj naši známy z Uhrovca a tak sme si zahrali spoločne. Na hlavnom programe mala koncert jedna rocková kapela a potom si organizátori Campfestu pripravili prekvapko. Prestreli červený koberec a mali sme sa cezeň prejsť, mohli sme sa cestou modliť, byť blízko Bohu, byť vo V.I.P zóne. Popri tom boli chvály.
V nedeľu ráno sme zbalili stany a celkom unavení, ale naplnení radosťou a zážitkami, sme odchádzali z kempu domov. Ale určite sa už teraz všetci tešíme na Campfest 2011.
Znovu som prežila super strávený čas s mojou ra2nskou rodinkou, čas plný chvál a modlitieb. Za to Ti, Pane, veľká vďaka. Dúfam, že si každý niečo dôležité zapamätal a bude sa to snažiť aplikovať vo svojom živote.
Fotografie Autor: Maťka Malčeková