Naša cirkev každoročne organizuje športovo - súťažné podujatie pre mladých, kde sa stretnú tímy z rôznych cirkevných zborov jedného seniorátu a súťažia v hlavných disciplínach akými sú futbal, volejbal, vybíjaná. Olympiádu každý rok organizuje iný zbor. Náš zbor olympiádu organizoval naposledy v roku 2013. Ja som sa tento rok zúčastnil prvýkrát a pomáhal som pri organizácii.

Oficiálny začiatok olympiády bol v sobotu ráno o 9:00. Príprava však začala oveľa skôr. Bratia a sestry si rozdelili zodpovednosť za športové disciplíny, nakúpili a pripravili odmeny pre súťažiacich, pitný režim, naplánovali občerstvenie aj celý priebeh olympiády.

V sobotu ráno na faru ako prví prišli členovia našej chválovej skupiny Obed Edom, okolo siedmej hodiny, aby si nachystali aparatúru. Podujatie totiž malo začať chválami, ktoré tentoraz vyšli von z múrov kostola. Ja som mal za úlohu premietať slová, aby sa ku chválam nášho Pána mohli pripojiť všetci zúčastnení. Bolo pred nami dosť práce, a tak sme začali modlitbou. Verím, že čím viac práce človek pred sebou má, tým viac by sa mal modliť o Božiu pomoc a vedenie. Aparatúru bolo treba po rozložení a zapojení vyskúšať a tak už okolo 7:30 ráno obyvateľom Radvane znela prvá pieseň z pripravovaných chvál. Vďaka otočeniu reproduktorov, možno aj vďaka dostatočnému výkonu bolo slová a hudbu počuť ďaleko za plot nášho chrámu.

Prvé družstvá sa začali schádzať už pred deviatou, po registrácii sa zhromaždili pred kostolom a okolo 9:00 hodiny sa program začal. Všetci boli vyzvaní, aby chválili spolu s našou skupinou. Slová na plátne (posteľnej plachte), ktoré bolo umiestnené pred dverami kostola, vďaka silnému okolitému svetlu, nebolo až tak dobre vidieť, ale kto chcel, mohol prísť bližšie a čítať tak. Mrzí ma, že dosť ľudí bralo chvály len ako „pozadie“ popri čakaní na ďalší program. Mnohí mladí, ale aj starší berú veľa vecí ako samozrejmosť, neuvedomujú si, že všetko dobré je len z milosti Božej, pretože za to akí sme by sme si nezaslúžili vôbec nič. Písmo hovorí: „Lebo odmena za hriech je smrť“ (Rimanom 6, 23) a „Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej“ (Rimanom 3, 23). Len vďaka tomu, že Boh sa rozhodol nás milovať, máme pre neho cenu, odpustil nám a stará sa o nás. Preto všetka chvála patrí len a len Jemu.

Po skončení chvál bola v kostole kázeň Božieho slova pre všetkých zúčastnených. Pre organizátorov to bol čas na zbalenie aparatúry a presun na športoviská, ktoré boli v areáli Radvanskej školy. Hlavné disciplíny, v ktorých sa súťažilo boli: futbal, volejbal, vybíjaná. Popri tom sa ešte súťažilo v streľbe zo vzduchovky, bol prichystaný aj biblický kvíz a naši najmenší účastníci mali svoje stanovište so zábavnými úlohami. Zápasy, ktoré som mal možnosť vidieť prebiehali slušne, v priateľskej atmosfére a aj súperiace tímy sa dokázali pochváliť a povzbudiť medzi sebou, čo bolo veľmi milé. Aj takto sa medzi nami môže prejavovať láska Kristova. Pri podobných súťažiach „vo svete“ takéto správanie asi nebýva bežné. Pri telocvični bolo nachystané občerstvenie – koláčiky, výborné chlebíčky a pitie. Popri všetkom nám zneli na školskom ihrisku a na športoviskách v telocvičniach piesne, ktoré chválili a oslavovali nášho Boha. Tieto už išli zo záznamu, nie naživo. Bolo to dosť nahlas, chvály zneli určite celou Radvaňou.

Všetky zápasy sa podarilo odohrať ešte doobeda, a tak sa pred obedom stihli vyhlásiť aj výsledky a rozdali sa diplomy a odmeny. Po záverečnej modlitbe a dobrom rezni v miestnej školskej jedálni sa súťažiaci pomaly rozišli domov. Pre nás akcia samozrejme ešte neskončila, pretože sme museli všetko pobaliť a presunúť späť na svoje miesto do kostola, alebo na faru a urobiť po sebe poriadok. Poslední organizátori odchádzali domov až okolo 16. hodiny.

Ďakujem nášmu nebeskému Otcovi za túto príležitosť osloviť aj takýmto spôsobom mladých ľudí, priniesť im dobrú zvesť o našom Pánovi. Ďakujem aj za príležitosť ukázať okolitému svetu, že športovať sa dá aj bez nadávok, bez zúrivosti a hnevu pri prehre, pretože nám ide o viac, ako len o víťazstvo vo futbale, alebo volejbale. Ďakujem za to, že náš Boh žije aj mimo múrov kostola, že s Ním v našich životoch môžeme počítať a chceme Ho chváliť a oslavovať aj verejne.

.: Autor: Ľubomír Remiar         

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Rímskym 1, 16-17 Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, najprv Židovi, a aj Grékovi. Zjavuje sa v ňom zaiste spravodlivosť Božia z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý z viery bude žiť.