1 Pt 1/3-7: Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás zo svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej: k neporušiteľnému, nepoškvrnenému a nevädnúcemu dedičstvu, odloženému v nebesiach vám, ktorých moc Božia zachováva vieru na spasenie pripravené zjaviť sa v poslednom čase. Veseľte sa z toho, hoci sa teraz ešte, keď treba, na krátky čas aj rmútite pre rozličné pokúšania, aby vaša skúšaná viera, omnoho drahšia ako hynúce, ale ohňom preskúšané zlato, bola vám na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista.

Jn 16/16-17: Máličko, a neuvidíte ma; zase máličko, a uvidíte ma. Hovorili si niektorí z Jeho učeníkov: Čo je to, že nám hovorí: Máličko, a neuvidíte ma, a zase máličko, a uvidíte ma? a: Idem k Otcovi?

Téma: Čo je to Božie máličko

Pán vám aj dnes mocne žehnaj.

Na zastávke je sveteľná tabuľa s informáciami o príchodoch a odchodoch autobusov. Na hodinkách pozeráme za koľko minút nám ide náš spoj. Buď povieme ešte máličko a už nám pôjde alebo ešte sa tu načakáme. Všetci vieme čo je málo a čo veľa. My máme predsa svoje časomiery. Ak ideme ďaleko, sú na zastávke s nami aj príbuzní a neraz padnú slzy.

Biblické svedectvo nás vovádza do takej atmosféry odchodu a lúčenia Toho, ktorý tu pobudol 33 rokov. Ľudia majú na to svoj názor – je to máličko. On odchádza a Jeho blízky tu ostávajú. To je vôľa Otcova a Ježišova aby tí čo si vyvolil tu ostali. Odchádza na ďalekú cestu ale nemá extra batožinu. Ten čudný cestujúci na vrchu Olivovom sa volá Ježiš. Vieme, že nemá batožinu, ani rezne. Nemá cestovný lístok. Tam kde ide nestojí žiadny ľudský autobus. Pred očami sa vznesie tíško hore bez hluku tryskov, tak tíško ako prišiel na zem. Ide tam odkiaľ prišiel, kde sa upierajú naše oči viery, kde čaká Otec Syna.

Jn 16/28: Vyšiel som od Otca a prišiel na svet a zase opúšťam svet a idem k Otcovi.

Jn 17/4-5: Ja som Ťa oslávil na zemi, keď som dokonal dielo, ktoré si mi dal konať, teraz, Otče, osláv ma Ty u seba slávou, ktorú som mal pri Tebe skôr, ako svet povstal.

Jn 17/20: Nielen za týchto prosím, ale aj za tých, ktorí pre ich slovo uveria vo mňa.

Váš zármutok sa zmení na radosť. Keď hovorí: „Máličko, a neuvidíte ma.“ hovorí o svojej smrti a hrobe, kde bude uložený. Svet sa radoval, oni plakali. „Máličko, a uvidíte ma.“ – hovorí o svojom vzkriesení a o tom, že Jeho vzkriesenie spôsobí vo svete predesenie.

Jn 20/19-20: V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! Ako to povedal, ukázal im ruky aj bok. A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána.

Slová idem k Otcovi hovoria o tretej udalosti o tom, že toto spečatí Jeho odchod k Otcovi, že naozaj bol Syn Boží.

Prečo ide k Otcovi?

Ježišova cesta k Otcovi je Jeho služobnou cestou, aby nám znovu poslúžil v nebi. Na zemi už doslúžil.

Jn 14/2-3: V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto, a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja?

On si nepozval učeníkov na vrch Olivový aby sa predviedol, aby ukázal ešte jeden husársky kúsok. On nám išiel pripraviť miesto, pre tých, ktorí ho milujú.

Jn 17/24: Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou, kde som ja, a videli moju slávu, ktorú si mi dal, pretože si ma miloval ešte pred založením sveta.

A ešte Ježiš bude prosiť Otca aby neboli sami, aby Jeho odchod nespôsobil prázdnu dieru, smútok.

Jn 16/7: Ja vám však pravdu hovorím: Vám prospeje, aby som odišiel; lebo ak neodídem, Radca nepríde k vám; ale keď odídem, pošlem Ho k vám.

Vstupuje so slávy a ide poslúžiť nám, ktorí tu ostávame a máličko tu musíme potrpieť zmocnení Duchom Svätým. Máličko nemôžeme merať hodinkami, je to zvláštne Božie máličko.

EŠTE MÁLIČKO A POBERIE NÁS K SEBE.

Mt 24/36-44: No o tom dni a o hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, ale jedine Otec. Lebo ako bolo za dní Nóacha, tak bude pri príchode Syna človeka; ako totiž v dňoch pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Nóach vošiel do korábu, a nič nespozorovali, až prišla potopa a zmietla všetkých: tak bude aj pri príchode Syna človeka. Vtedy dvaja budú na poli, jeden bude vzatý, druhý ostane; dve budú mlieť na mlyne, jedna bude vzatá, druhá ostane. Preto bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvedomte si: keby hospodár vedel, o ktorej nočnej stráži príde zlodej, bdel by a nedal by sa mu vlámať do domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte!

Ž 90/4: Lebo v Tvojich očiach je tisíc rokov ako včerajší deň, keď sa pominul, a ako nočná stráž.

2 Pt 3/8: To jedno nech vám je však zjavné, milovaní, že jeden deň je u Pána ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň

A tak sa už nepýtajte nikdy čo myslí Pán Ježiš tým máličko. Nepozerajte na hodiny, nevytrhávajte listy kalendára, lebo je to zbytočné, nechoďte za veštcami pýtať sa na tento čas.

Vy sa netrápte milovaní, ale tešte sa z Božích zasľúbení a z toho máličko. Veľká radosť pre tento a budúci čas. Ešte máličko a On príde a všetko čo človeka trápi a znepokojuje dá do poriadku.

EŠTE MÁLIČKO A POBERIEM VÁS K SEBE.