Ž 139/1-6: Hospodine, Ty si ma preskúmal a poznal. Ty vieš, či sadám, či vstávam; i moju myšlienku chápeš zďaleka. Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš. Ešte nemám slovo na jazyku, a Ty, Hospodine, už ho celkom vieš. Obkľučuješ ma zôkol-vôkol, svoju dlaň kladieš na mňa. Žasnem nad Tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho.
Mk 2/14: Idúc uzrel Léviho, syna Alfeovho, sedieť na colnici a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho.
Téma: Prekroč hranicu – diel II. – Čo je pod kapotou.
Predstavte si parkovisko s autami. Sú tam rôzne nablýskané autá. Správny motorista vie, že karoséria (to čo je viditeľné na prvý pohľad) nie je najdôležitejšia. Dôležitejšie je to čo je vo vnútri. Správny motorista je zvedavý na motor.
To v čom veriaci ľudia žijú sa nazýva náboženstvo. Keď sa narodíme, pokrstia nás a sme v náboženstve, ktoré ma svoj systém. Máš v ňom hranice za ktoré nesmieš ísť a ak si v tom systéme všetci ti dajú pokoj. Každý presne vie čo má hovoriť, ako sa má tváriť. Má to svoj šmrnc aj dizajn, ovláda to ľudí. Ježiš pomenováva veci v tomto náboženstve pravým menom.
Mt 23/15: Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stal, urobíte z neho syna pekla, dvakrát horšieho, ako ste sami.
(pozri Mt celú kapitola 23) Je tam Ježišova reč o farizejoch a aj 7 beda zákonníkom a farizejom-pokrytcom.
Slovo Božie hovorí čím máme byť napr.:
učeníci
Božie deti.
Ničím z toho sa nestanete ako neprekročíte hranice.
Učeník:
Mt 4/18-22: Keď chodil popri Galilejskom mori, uzrel dvoch bratov: Šimona, ktorý sa volal Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťali sieť do mora, lebo boli rybári, a povedal im: Poďte za mnou a urobím vás rybármi ľudí! A oni hneď zanechali siete a nasledovali Ho. A keď poodišiel odtiaľ, uzrel iných dvoch bratov: Jakuba, syna Zebedeovho, a jeho brata Jána, ako si s otcom Zebedeom opravujú na lodi siete. Povolal ich. A oni hneď zanechali loď aj otca a nasledovali Ho.
Mk 2/14: Idúc uzrel Léviho, syna Alfeovho, sedieť na colnici a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho.
Ich príbehy sú rozdielne, sú to rôzny ľudia, formálne patria do rovnakého náboženského systému. Oni sú Židia. Ani jeden nemá pocit, že v tom náboženskom systéme musí robiť viacej. A teraz prichádza Ježiš a hovorí, prekročte tieto hranice a Ja z vás niečo urobím. Oni sa stali učeníkmi Ježiša Krista po tom čo prekročili hranice. Lévi mohol povedať Ježišovi, že on svoj super flek na colnici nenechá. Jakub s Jánom mohli povedať, že svojho otca v tom nenechajú, veď bez nich môže celý biznis zabaliť. Myslíte si, že keby takto reagovali stali by sa učeníkmi Ježiša Krista? Ak neprekročíš hranice nikdy sa nestaneš učeníkom Ježiša Krista. Budeš sa podobať karosérii navonok vyblýskanej. Len ten čo prekročí hranice môže sa stať Božím učeníkom.
Zákonníci a farizeji Ho neprijali preto, lebo prekročil ich úzkoprsé hranice, aj náboženské.
Jn 1/12: Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno,
Tým, ktorí ostali trčať v starých náboženských a sociálnych vzťahoch sa to nepodarilo. Nedostali moc sa nielen formálne menovať Božími deťmi ale z Božej moci. O tých čo prekročili hranice Slovo hovorí:
Jn 1/13: ktorí boli splodení nie z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha.
Učeníkmi sa nestávame, že sa narodíme do náboženského systému, ani, že formálne 20 či 30 rokov patríme vlažne do náboženského systému a ďalej bez zaujatosti, vlažnej zotrvačnosti dávame krstiť deti. Učeníctvo sa nadobúda úplnou rozhodnosťou a poslušnosťou a dieťaťom Božím sa stáva z Božej moci.
Rim 8/15-16: Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče! A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti.
Začnime si robiť poriadky v náboženskom živote a aj v našich rodinách. Že krst, konfirmácia nič podstatné v našom živote neriešia..