Navigácia

      Tenisové ihrisko - rozpis

Rezervácie:
Tréner:

Noro Gutten, 0944 446 770‬

Gabriel Stach, 0903 487 346

Leto je v plnom prúde a my sa znovu balíme :-). Tentokrát sa chystáme na letný rodinný tábor, čo organizuje náš cirkevný zbor už dlhé roky. Toto leto je naším cieľom Teplý vrch v okrese Rimavská Sobota. V dedine Teplý Vrch sa nachádza najteplejšia vodná nádrž na Slovensku s rovnomenným názvom Teplý vrch – len sa píše s malým v. Ja osobne som sa tam veľmi tešila, pretože leto sa mi vždy spája s vodou. A priznám sa, že vo Veľkom Slavkove v Tatrách, kde sme boli minulý rok v lete, mi voda trochu chýbala. Ale aj tak aj tam bolo perfektne, pretože sme tam boli spolu ako jedna veľká Božia rodina. Veď ako sa píše v Božom slove: „Hľa, aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu bývajú! Lebo Hospodin tam udelil požehnanie a život naveky.“ Žalm 133: 1, 3. 

Aj na Teplý vrch sa ako na každý rodinný tábor prihlásilo veľa ľudí. Bolo nás tam cca 40 osôb. Náš počet sa však počas týždňa menil, pretože niektorí prišli až o pár dní, niektorí len na pár dní :-). Povzbudzujem však vás všetkých aj touto cestou, pokiaľ je to možné, snažte si zariadiť svoje osobné aj pracovné povinnosti tak, aby ste boli na výlete po celý čas, pretože to má svoje neopakovateľné čaro. Veľmi nás teší, že na výlet prišli aj noví ľudia, napr. rodinka Klimentovcov, dorasťák Dušan Molnár s rodičmi aj naša milá kantorka a sestrička Danka. Ale pekne po poriadku. 

V pondelok okolo obeda sme posadali do áut a hurá smer Teplý vrch: rekreačný areál Drieňok. Do večera sme sa postupne poschádzali všetci. Ubytovali sme sa v penzióne Drieňok vo vkusne zariadených izbách. Ešte sme sa ani nevybalili a deti už bežali na pláž. Bol totiž krásny slnečný deň. Penzión mal vlastnú súkromnú kamienkovú pláž asi na tri minúty cesty. Voda bola skutočne celkom príjemná. Vodná nádrž Teplý vrch je naozaj veľká. Obišli sme ju niektorí pešo, niektorí na bicykli, Radko si bol ráno okolo nej zabehať a hneď mal v nohách 10 km. V pondelok po večeri sme mali Slovo. Začali sme ako vždy chválami, modlitbami a potom mal pán farár Michal slovo. Rozprával o význame slov otrok a slobodný, priblížili sme si aj dejiny izraelského národa, ako putovali púšťou, ako sa Pán Boh o nich staral, sýtil ich mannou... V ten večer sme boli všetci spolu, veľkí aj malí. Hneď na začiatok sme si dali aj takú zoznamovačku, keď každý z nás povedal pár slov o sebe, nech nás trošku spoznajú aj naši noví priatelia :-). Ďalšie dni sme Slovo mali po raňajkách. Vždy sme začali spoločne chválami a modlitbami a potom sme sa už rozdelili do troch skupín. Prvú skupinu najmenších tvorili škôlkári a žiaci prvého stupňa ZŠ, druhú skupinu tvorili dorasťáci a poslednú dospelí. Program pre deti si pripravovali Evka, Macka a ja, dorasťákov viedli Maťo s Gabom a pre dospelých si každý deň pripravil Slovo nejaký odvážlivec :-). Deťom sme počas celého týždňa rozprávali príbeh o Martinkovi z knihy Bez Boha na svete od známej slovenskej kresťanskej spisovateľky Kristíny Royovej. Témy pre dorasťákov boli tiež veľmi zaujímavé. Preberali List Jakuba a postupne si rozprávali o skúškach, pokušení, uprednostňovaní osôb a o jazyku, ako opatrne ho máme používať, aby sme nezapálili „horu“. A u dospelých boli témy voľné. Tomáš nám rozprával o moci diabla, jeho taktike a trikoch na nás ľudí. Janka nám porozprávala svedectvo o svojom živote, ako si ju Pán Boh našiel a priviedol teraz už aj s celou rodinou do nášho zboru. Maťo rozprával svedectvo o tom, ako spravili na fare malý kurz programovania pre chlapcov z Murgašky. Viac o tomto svedectve ste si mohli prečítať v minulom čísle Pohľadu. Radko si zase pripravil slovo na tému, či bolo skutočne za starých čias lepšie. Veľmi sa mi páčila jeho záverečná myšlienka, že najlepšia doba je tá, v ktorej uveríte v Pána Ježiša a budete žiť s Ním. Po Slove sa väčšinou rozprúdila diskusia, všetci mali možnosť vyjadriť sa... 

A potom už nasledoval voľný program. Každý robil to, na čo mal práve chuť. Veď o tom je dovolenka, aby sme si oddýchli a načerpali nových síl do ďalších dní. Pán Boh nám doprial fajn počasie. Mali sme z každého rožku trošku. Aj teplé dni, aj trochu dažďa, aj pod mrakom. Teplé a slnečné dni sme väčšinou trávili na pláži, deti šantili, na jazere sa super vegetilo na nafukovačke a tiež sa tam výborne plávalo. S Dankou sme aj preplávali na druhú stranu jazera. To bol pocit! Na pláži mal však asi najväčší úspech paddleboarding. Čo to vlastne je? Pevná doska podobná tej na surfovanie, na ktorej plávate postojačky a k pohybu vpred používate dlhé pádlo. Na pohľad sa mi to zdalo dosť náročné, ale keď sa k tomu postupne odhodlali mnohí z nás, pomaly aj tí najmenší, tak som si povedala, že to skúsim. A bol to skutočne krásny zážitok! Sloboda pohybu, voľnosť, ste na jazere, stojíte na doske a pádlujete vpred, pozorujete okolitú prírodu alebo sa len tak necháte unášať. Je to taký príjemný adrenalín, vyzerá to náročne, ale nakoniec aj naše malé deti sa dokázali na to postaviť a veslovať vpred. Samozrejme predtým sme to skúsili tak, že dospelý pádloval a dieťa sedelo vpredu na doske. Dobrý pohľad bol na Evku, keď ona pádlovala a Rútka s Dadom sedeli pred ňou :-). V upršaný deň sme boli na výlete v kaštieli Betliar. 

Deň pod mrakom sme zase využili na bicyklovanie, keďže mnohí sme si doniesli so sebou aj bicykle. Prechádzka po okolitej krásnej prírode tiež nemohla chýbať. Navštívili sme aj Múzeum slovenskej rozprávky v Drienčanoch. V Drienčanoch totiž 24 rokov pôsobil Pavel Dobšinský ako evanjelický farár. Miestny pán farár nám porozprával o jeho živote a diele. A čo sa tam dalo robiť ešte okrem tohoto všetkého? Kto mal chuť, zahral si tenis, volejbal, navštívil posilňovňu, zahral si biliard... Možností bolo veľa. Ale najväčším darom bolo to, že sme sa mohli vzájomne tešiť z toho všetkého, čo Pán Boh pre nás pripravil. Mohli sme viac času tráviť spolu, spoznávať sa navzájom. Naše deti sa mohli dosýta vyblázniť so svojimi kamošmi, lietať po chodbách, vymýšľať pestvá a užívať si ten čas voľna. Dotyky Božej lásky sme mohli cítiť na každom kroku.

 Ďakujeme Ti, Bože náš, za to, že si nám doprial ten krásny a požehnaný čas. Ďakujeme, že si nás chránil a staral si sa o nás, že si nás držal v dobrom zdraví. Ďakujem Ti, Bože môj, za každého môjho brata a sestru. Verím, že ten čas bol požehnaním pre každého jedného z nás. Je skutočne pravda, čo Pán Ježiš povedal: „Ja som prišiel, aby život mali a hojne mali.“ (Jn 10,10).

 Už teraz sa teším na najbližší spoločný výlet!

.: Autor: Katka Riečanová         


 

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Zjavenie 3, 20 Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.