Za oplzlosť sa považujú napr. nadávky, vulgarizmy, neslušné výrazy, ktoré zvyčajne používame, keď sa nám nedarí
- Gabovo svedectvo – keď chodieval na základnú školu správal sa slušne, ako katolíka ho rodičia viedli k tomu, aby sa zúčastňoval všetkých náboženských formalít, napr. chodiť pravidelne do kostola, ale po základnej škole sa jeho rodina presťahovala, a tak sa dostal do iného prostredia, kde ho nikto nepoznal, už sa pred nikým nemusel hrať na slušáka, iba doma, v kruhu priateľov začal nadávať, neskôr fajčiť a piť, žil teda ako typický pohan, takto to s ním šlo 14 rokov, vyústilo to až do ťažkej závislosti na cigaretách a alkohole, zvrat nastal, až keď sa stretol s jeho terajšou ženou, ktorej prekážalo, že nadával, fajčil a pil, a tak postupne ich začal odstraňovať zo svojho života, čo sa mu s Božou pomocou nakoniec aj podarilo, teraz je vďačný Bohu za to, že sa k Nemuznovu vrátil, ale nie tak, ako to bolo v minulosti, teraz je Jeho skutočným priateľom
-čo o oplzlosti hovorí Božie slovo – Jak 3, 1-12 – napr. Veď sa my všetci v mnohom prehrešujeme. Ak sa niekto neprehrešuje v reči, je dokonalý muž, schopný držať si na uzde aj celé telo. (Jak 3, 2); Jazyk je ohňom; svetom neprávosti medzi našimi údmi stáva sa jazyk: poškvrňuje celé telo, a rozpaľovaný peklom zapaľuje beh života. Všetku divú zver, aj vtákov, plazy, aj morské tvory krotievajú aj krotili ľudia, ale jazyk, (toto) nepokojné zlo, plné smrtiaceho jedu, nikto z ľudí nevládze skrotiť. Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, ním preklíname ľudí stvorených na podobu Božiu; z tých istých úst vychádza dobrorečenie a preklínanie. (Jak 3, 6-l0)
-jazyk je teda kormidlom, ktoré udáva smer lode, konečný cieľ
-život a smrť sú v moci jazyka
-nedá sa žiť dvojtvárne – pri kamošoch nadávať, doma slušne - človek to dlho nevydrží
-treba sa zamyslieť nad tým, čo automaticky vychádza z našich úst
-ľudia, ktorí nadávajú, si myslia, že nadávky dávajú vážnosť tomu, čo hovoria
-Nebudeš brať meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo; lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto Jeho meno zneužije! (Ex 20, 7), a preto by sme sa mali snažiť vyhýbať aj napr. povzdychom – ó, Bože, Ježiš – čo bolo očividné aj na výlete v Tisovci
-bohviečo zameniť za ktoviečo
-Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, prepadne súdu, a kto by bratovi povedal: Hlupák! – prepadne najvyššiemu súdu; kto by mu však povedal: Blázon! – prepadne ohnivému peklu. (Mt 5, 22)
-Maťo Drienko si spomenul na istú tetu, o ktorej sa vedelo, že jeslušná a dobrá, táto teta sa nehnevala na akéhosi človeka a nedokázala mu poriadne vynadať, poslať ho niekam ..., ako sa dnes zvykne; človek, ktorý nenadáva, je považovaný za slabocha, v tejto súvislosti sa Maťo zamyslel nad Samom, jeho synom, že keď bude chodiť do školy, možno bude šikanovaný, svet sa nás snaží vyburcovať k neposlušnosti voči Bohu, aby sme zlorečili, keď nám zlorečia, aby sme prešli do útoku
-v nebi sú dvaja najvyšší anjeli – archanjel Gabriel a archaniel Michal (Lucifer bol tiež archanjelom), archanjel Michal je vodca nebeskej armády, on povedie aj posledný boj proti diablovi, je to teda veľmi silný anjel, no napriek tomu sa neodvážil diablovi zlorečiť – Veď ani archanjel Michal, keď bojoval s diablom a hádal sa o Mojžišovo telo, neodvážil sa vyniesť nad ním potupný súd; povedal len: Nech ťa Pán potrestá! (Júd 1, 9)
- Maťo Jakuš si zaspomínal na svojho kamaráta, ktorý už od mladosti vedel, čím chce byť, keď bude veľký – chcel sa stať farárom – doma sa hrával na kňaza, kázal, modlil sa, a preto ho jeho okolie provokovalo, robilo si z neho srandu, bol im na posmech, pretože bol iný, ale vydržal, a tak nakoniec akceptovali jeho rozhodnutie; a tento jeho sen sa stal realitou
-keď niekto vyprovokuje toho, ktorý je veriaci, má z toho radosť, môže sa tým chváliť, že ho vyprovokoval, preto mu to nedovoľme
-Kia v poslednej dobe býva často nervózna, spomenula si na štvrtok, keď sa od lekárky vracala do školy, pred hodinou si chcela ešte niečo zopakovať, spolužiaci jej nechceli ísť otvoriť vstupné dvere, zdržovali ju, boli zákerní, mala na nich také nervy a zlosť v nej rástla...
-Ak je možné, nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi, nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu ) – lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán. Naopak: ak je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho; ak je smädný, napoj ho; lebo keď tak urobíš, žeravé uhlie zhrnieš mu na hlavu. Nedaj sa premôcť zlému, ale zlé premáhaj dobrom! (Rim 12, 18-21)
-čo robiť, keď nehovoriť oplzlosti – dobrorečiť, žehnať, napomínať s láskou, vyriekať život okolo seba
-čo robiť, keď sa nám niečo podarí – chváliť Boha – Haleluja!
-človek je stvorený pre vzťah s Bohom, je stvorený pre vzťah
-čo o oplzlosti hovorí Božie slovo – Jak 3, 1-12 – napr. Veď sa my všetci v mnohom prehrešujeme. Ak sa niekto neprehrešuje v reči, je dokonalý muž, schopný držať si na uzde aj celé telo. (Jak 3, 2); Jazyk je ohňom; svetom neprávosti medzi našimi údmi stáva sa jazyk: poškvrňuje celé telo, a rozpaľovaný peklom zapaľuje beh života. Všetku divú zver, aj vtákov, plazy, aj morské tvory krotievajú aj krotili ľudia, ale jazyk, (toto) nepokojné zlo, plné smrtiaceho jedu, nikto z ľudí nevládze skrotiť. Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, ním preklíname ľudí stvorených na podobu Božiu; z tých istých úst vychádza dobrorečenie a preklínanie. (Jak 3, 6-l0)
-jazyk je teda kormidlom, ktoré udáva smer lode, konečný cieľ
-život a smrť sú v moci jazyka
-nedá sa žiť dvojtvárne – pri kamošoch nadávať, doma slušne - človek to dlho nevydrží
-treba sa zamyslieť nad tým, čo automaticky vychádza z našich úst
-ľudia, ktorí nadávajú, si myslia, že nadávky dávajú vážnosť tomu, čo hovoria
-Nebudeš brať meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo; lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto Jeho meno zneužije! (Ex 20, 7), a preto by sme sa mali snažiť vyhýbať aj napr. povzdychom – ó, Bože, Ježiš – čo bolo očividné aj na výlete v Tisovci
-bohviečo zameniť za ktoviečo
-Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, prepadne súdu, a kto by bratovi povedal: Hlupák! – prepadne najvyššiemu súdu; kto by mu však povedal: Blázon! – prepadne ohnivému peklu. (Mt 5, 22)
-Maťo Drienko si spomenul na istú tetu, o ktorej sa vedelo, že jeslušná a dobrá, táto teta sa nehnevala na akéhosi človeka a nedokázala mu poriadne vynadať, poslať ho niekam ..., ako sa dnes zvykne; človek, ktorý nenadáva, je považovaný za slabocha, v tejto súvislosti sa Maťo zamyslel nad Samom, jeho synom, že keď bude chodiť do školy, možno bude šikanovaný, svet sa nás snaží vyburcovať k neposlušnosti voči Bohu, aby sme zlorečili, keď nám zlorečia, aby sme prešli do útoku
-v nebi sú dvaja najvyšší anjeli – archanjel Gabriel a archaniel Michal (Lucifer bol tiež archanjelom), archanjel Michal je vodca nebeskej armády, on povedie aj posledný boj proti diablovi, je to teda veľmi silný anjel, no napriek tomu sa neodvážil diablovi zlorečiť – Veď ani archanjel Michal, keď bojoval s diablom a hádal sa o Mojžišovo telo, neodvážil sa vyniesť nad ním potupný súd; povedal len: Nech ťa Pán potrestá! (Júd 1, 9)
- Maťo Jakuš si zaspomínal na svojho kamaráta, ktorý už od mladosti vedel, čím chce byť, keď bude veľký – chcel sa stať farárom – doma sa hrával na kňaza, kázal, modlil sa, a preto ho jeho okolie provokovalo, robilo si z neho srandu, bol im na posmech, pretože bol iný, ale vydržal, a tak nakoniec akceptovali jeho rozhodnutie; a tento jeho sen sa stal realitou
-keď niekto vyprovokuje toho, ktorý je veriaci, má z toho radosť, môže sa tým chváliť, že ho vyprovokoval, preto mu to nedovoľme
-Kia v poslednej dobe býva často nervózna, spomenula si na štvrtok, keď sa od lekárky vracala do školy, pred hodinou si chcela ešte niečo zopakovať, spolužiaci jej nechceli ísť otvoriť vstupné dvere, zdržovali ju, boli zákerní, mala na nich také nervy a zlosť v nej rástla...
-Ak je možné, nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi, nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu ) – lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán. Naopak: ak je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho; ak je smädný, napoj ho; lebo keď tak urobíš, žeravé uhlie zhrnieš mu na hlavu. Nedaj sa premôcť zlému, ale zlé premáhaj dobrom! (Rim 12, 18-21)
-čo robiť, keď nehovoriť oplzlosti – dobrorečiť, žehnať, napomínať s láskou, vyriekať život okolo seba
-čo robiť, keď sa nám niečo podarí – chváliť Boha – Haleluja!
-človek je stvorený pre vzťah s Bohom, je stvorený pre vzťah
