Neviem, či ste vedeli, ale po rebríkoch v prírode je možné chodiť aj inde ako len v Slovenskom raji. Myslím tým teraz miesto, ktoré je len pár minút autom vzdialené od nášho zboru v Radvani. Keď som pred mnohými rokmi prvýkrát navštívil toto miesto, bol som z neho unesený. Krásna turistická cesta vedúca až na vrchol, ktorá je tvorená 8-mimi rebríkmi. Kto tam teda ešte nebol, je to vyhliadka na Suchom vrchu. A práve poslednú májovú sobotu sme sa rozhodli, že tam, ak Pán dá, pôjdeme.
Pri písaní pozvánky na tento výlet do Pohľadu som ešte fakt nevedel, aké bude asi počasie, ale potom počas skoro celého mája som už len dúfal, aby aspoň nepršalo, keďže skoro celé dva týždne len pršalo. Nakoniec sa práve tú poslednú sobotu krásne rozjasnilo a Pán nám okrem krásnej cesty ukázal aj úžasný výhľad na Nízke Tatry a priľahlé kopce a doliny. Poslednú nedeľu bola konfirmácia, čo celkom poznačilo aj účasť, ale napriek tomu sme sa stretli zástupcovia až štyroch rodín. Spred základnej školy sme sa vybrali autami na Pony farmu, ktorá je na Suchom vrchu. Už keď sme sa stretli pred základnou školou, počasie bolo krásne. Nič sa nezmenilo ani po príchode na Pony farmu.
Ako vždy, aj tentokrát sa mi veľmi páči tento obraz, pretože dokáže vyjadriť aj veci a závislosti duchovné, ktoré my niekedy nevidíme. Niekedy totižto všetky naše skúsenosti hovoria, že takto to nepôjde, dokonca nachádzame oporu aj v našich blízkych, no Božie slovo a jeho svedectvo hovoria opak. Môžeme sa napríklad baviť o hovorení alebo písaní svedectiev. Väčšina z členov zboru má zrejme pocit, že pozdieľať sa so svojím príbehom s inými nie je veľmi produktívne a žiadúce. Povedia, že oni sa nemajú čo pretŕčať a hovoriť o sebe. Nakoniec je vždy možné, že niečo, čo človek nahlas vypovie, sa môže 100-krát vrátiť k nemu a v ešte horšej podobe, čiže otočiť proti nemu. Takáto je totiž všeobecná skúsenosť ľudí. Pri Bohu a pri rozprávaní to tak však nie je. Dokonca Božie slovo nás k svedectvám priamo vyzýva, keď nás posiela zvestovať mocné skutky Božie každému stvoreniu. Všetky naše skúsenosti môžu hovoriť, že to nebude dobré, ale Božie zasľúbenie je aj napriek tomu veľmi jednoznačné a v podstate protirečivé. Keď ale začne človek hovoriť o svojom živote s Bohom, zrazu sa za neho postaví Boh a človek napriek očakávanému poníženiu dostane požehnanie a radosť. Presne ako minulú sobotu. Možno sme ani neverili, že nespŕchne - a ono bolo nakoniec krásne a slnečno. Boh sa postaral. A môže sa postarať, aj keď sa mu oddáme v každej oblasti nášho života, napríklad aj v hovorení alebo písaní svedectiev.
No a aby som dokončil aj náš sobotný príbeh. Skončili sme nakoniec pri koníkoch, ktoré boli na prenájom na Pony farme a naši zúčastnení konfirmandi – Samko a Dušan sa spolu s bratom Michalom rozhodli ukončiť svoju prechádzku pešou túrou rovno do Bystrice. Počas cesty sa ešte navzájom skúšali a doučovali témy na svoju konfirmačnú skúšku, ktorá mala byť v ten deň o piatej večer. Dostali od Pána super čas, aby sa mohli navzájom upevniť a získať tým pokoj, ktorý v tej chvíli určite potrebovali, ktorý zaručene prevýšil ten ich, ale aj náš rozum.
