Dňa 19. 10. 2019 v sobotu sme si naplánovali prechádzku z Králik ku Gőrgeyho tunelu a späť. Čo sa týka počasia, nakoniec nepršalo, ale po polhodinke pešej chôdze sme sa ocitli v hustej hmle, kvôli ktorej sme nevideli poriadne na pár desiatok metrov dopredu. No ale pekne po poriadku.
Plán bol, že vyjdeme z Králik a potom spodnou cestou, tzv. bežeckou traťou, prejdeme nad chatu Tajov a potom už rovno k tunelu. Z tunela sme mali vyraziť poza hrebeň až na Skalku a potom rovno späť na Králiky pod vleky. Takáto trasa je celkom náročná a keďže sme chceli v ten deň vyvetrať aj naše menšie deti, spravili sme malé úpravy. Po modlitbe na parkovisku nad chatou Tajov sme vyrazili a spoločne sme išli až po tunel, čo trvalo niečo viac ako hodinku. Potom sme sa rozdelili na tých, čo vydržia viacej a tých s malými deťmi, ktorí sa vydali po zdolaní tunela po rovnakej trase späť na parkovisko k autám. Ostaní teda pokračovali podľa plánu, len neskončili na Králikoch, ale išli z Králik späť k autám na parkovisko nad chatou Tajov. S deťmi sme došli domov tesne po jednej, tá odhodlanejšia skupinka niečo po tretej.
Turistika je super vec, pretože používame len to, čo nám Pán dal na to, aby sme sa mohli pokochať tým, čo stvoril len pre nás. Samozrejme turistika sa kresťanovi nesmie stať cieľom života, pretože by tým nahradil Pána Boha vo svojom srdci. To je ale zrejme pri každej naše činnosti, preto verím, že túto tému priorít žitia už väčšina z nás, čo sme boli, ale aj z vás, čitatelia Pohľadu, má zvládnutú a osvojenú. Mne sa v tento deň najviac páčilo to, že napriek tomu, že sme boli absolútne turisticky nevyvážená skupinka (deti, tí nezvyknutí, ale i tí zvyknutí), napriek tomu, sme si našli spoločnú cestu a dokonca sme došli k tunelu vcelku spoločne. Tam sme mali krátke spoločensvo pri občerstvení, ktoré si každý doniesol a potom už každý išiel svojou cestou ďalej. Je dôležité, aby sme si navzájom niesli bremená, a tak ako tí skúsení turisti čakali na naše deti, tak aj tí, čo sú už nejaký čas pri Pánovi a majú s Ním vykecaných množstvo otázok, tak aj tí nie sú nervózni, že tí ostatní nič nevedia a nič nevidia a pomaly sa k nim skláňajú a diskutujú o témach, ktoré sú možno pre nich už dávno jasné, no pre tých duchovne mladších ešte nie. Takto by to malo byť a teším sa, že takto to aj často je.
Ďakujem Pánovi, že nám neprestejne chystá takéto lekcie a že nám tým neustále dokazuje, že nás veľmi miluje. Vďaka, Otče, za takú veľkú lásku!
.: Autor: Martin Drienovský
