Rodinný výlet vo Veľkom Slavkove sa začal v sobotu 28. 12. 2019. O výlete v Slavkove som už vedela dávno. Môj kolega Radko ma do taju výletu zaviedol pred rokom, keď som len začala spoznávať život v zbore. Zavolal ma do kostola, zoznámil ma s ľuďmi v zbore, rozprával mi o ich živote, o výletoch čo uskutočňujú.
Takto postupne plynul čas a začala som sa zapájať do práce na božej vinici. S rodinou som začala chodiť pravidelne do kostola a radi navštevujeme piatkové rodinky. To boli moje začiatky v našom zbore.... Ale teraz späť k výletu. Už mám tri veľké výlety za sebou. Stanovačku SEMFEST, letný výlet na Teplom vrchu a teraz aj zimný výlet vo Veľkom Slavkove pri Poprade. Jedným slovom by som mohla povedať, že tam bolo super! Až tak, že keď som odchádzala domov, tak som mala slzy v očiach, že sa musím vrátiť do reality. Ale Pán Boh ma povzbudil, že sa nič nekončí a musím kráčať ďalej a môžem sa tešiť na ďalšie chvíle s bratmi a sestrami zo zboru. Veľký Slavkov je v krásnom prostredí Vysokých Tatier. Ako na predchádzajúcich zimných výletoch, bolo dohodnuté ubytovanie MEMC Ichthys, ktoré patrí cirkevnému zboru ECAV. Stretlo sa tu veľa rodín z nášho ra2nského zboru. Deťmi sa to tam len hemžilo. V programe dňa sme mali aj večerný program SLOVO. Každý večer mal niekto z nás pripravené SLOVO na božiu tému. Slovo si pripravil Maťo, Radko, Tomáš, Mirko a Peťo. Ďalej prebiehala diskusia o božom slove. Všelijaké postrehy, komentáre a názory. Deti mali svoje detské slovo, takže my dospelí sme sa mohli v kľude porozprávať. Náš Hospodin nám doprial krásne zimné počasie pod snehovou prikrývkou. Deti to využili na sánkovačku a podaktorí dospelí na lyžovačku. Spoločne sme šli na prechádzky po okolí, obdivovali sme okolitú prírodu, ktorú stvoril náš Pán. Tých prechádzok bolo viac: Tatranská Polianka, Starý Smokovec, Hrebienok, Rajnerova Chata, Zamkovského chata... Každí z nás si mal z čoho vyberať. Viacerí využili možnosť aqaparku v Poprade. Deti mali možnosť sa vyšantiť nie len v snehu, ale aj vo vode. A kto uprednostňuje v zime len zimné športy a zimné radovánky, tak tí využili aj ľadovú plochu v Poprade na korčuľovanie. Vo večerných hodinách sa poväčšina dospelákov premenilo na deti a hrali spoločenské hry. Ja som radšej využila priestor na rozhovor s Maťom, našim dozorcom. Rada som si vypočula jeho názory o živote, v ktorom je na prvom mieste Boh. Vždy sa k nám niekto rád pridal a potom bola z toho diskusia aj do neskorých nočných hodín. Zimný výlet mal naozaj Božieho Ducha. Je to dar od Boha, keď sa takto môžu rodiny stretávať, navzájom sa povzbudzovať a budovať priateľstvá na pevnom základe – Božom slove. A aby som nezabudla na kázne z miestneho kostola, ktoré viedol brat farár Vladimír Maťaš. Kázne farára Maťaša boli povzbudivé, motivujúce a poukázal na smer, ktorým máme ďalej kráčať. Že len s Ježišom Kristom náš život má zmysel. On je našou oporou v každej situácii. S ním máme vyhraté bitky, aj keď to vyzerá beznádejne. Nech je Ježiš Kristus prítomný v našich životoch.....A tiež poukázal na to, že všetko má svoj čas a Boh nás učí aj trpezlivosti a pokore. A aký je môj konečný dojem z výletu? Cítila som sa, že ma Pán Boh priviedol na správne miesto, povzbudzuje ma v kráčaní za ním. Dáva mi radosť, ktorú som doteraz nepoznala.
.: Autor: Janka Klimentová
