Ráno otvorím oči. Najprv jedno a potom druhé. Zrazu mi napadne, že už je pondelok. Jasné, dnes začína biblický tábor. Hneď si pomyslím: „Vďaka Bohu! Amen!“
Už niekoľko mesiacov sa boríme s otázkou, či tento rok tábor bude. Ale ani rôzne kovidové zákazy a príkazy nedokážu prerušiť šnúru biblických táborov a hoci musíme dodržiavať prísne hygienické predpisy, spoliehame sa na Boha, že aj tento rok drží tábor pevne vo svojich rukách a my môžeme smelo vyskočiť z postele, aby sme si ho užili.
Každý rok je program pestrý, veľa cestujeme do rôznych kútov Slovenska, avšak tento rok je tak trochu špeciálny. Rozhodli sme sa ho stráviť najmä v okolí radvanskej fary. Niežeby bolo zlé počasie a my sme museli utekať pred dažďom, ale ako som už spomínala na začiatku, lebo covid.
V pondelok sme sa vybrali na prechádzku k Pamätníku SNP. Celou cestou sme plnili úlohy, ktoré pre nás nachystala Evka. Bolo horúco, a preto nám padla vhod zastávka na zmrzline pod Pamätníkom SNP. Pondelňajší veršík znel: „Dúfaj v Hospodina celým svojím srdcom, a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť“ (Príslovia 3:5), a my sme pochopili, že Boh je nad všetkým a my na neho môžeme uvaliť všetky naše starosti a On nám urovná naše cesty, nie my a naša múdrosť, ale On a Jeho milosť.
V utorok nás čakali v Tihányiovskom kaštieli tvorivé dielne, prehliadka múzea a workshop na tému Paleoart. Ani v dnešný deň sme nevynechali skupinkové úlohy a celý deň sme sa ich snažili splniť do poslednej. Jednou z úloh vždy bolo naučiť sa naspamäť veršík dňa: „So všemožnou bdelosťou chráň si srdce, lebo z neho pramení život.“ (Príslovia 4:23).
V stredu sme sa naladili športovo. Presunuli sme sa do telocvične radvanskej základnej školy a mohli začať súťaže a floorbalový turnaj. Nikto z nás nezaháľal, však sme sa aj povzbudzovali veršíkom dňa, ktorý pripravovala a skúšala Macka:
„Lenivec, choď k mravcovi, pozoruj jeho cesty, aby si zmúdrel. Hoci nemá kniežatá, ani dozorcu, ani panovníka, chystá si v lete svoj chlieb, v žatve zbiera potravu“ (Príslovia 6:6-9). Ani v stredu to nemohlo byť bez úloh. Dodnes mi v hlave znejú melódie, ktoré deti povymýšľali, keď sa veršík učili naspamäť.
Vo štvrtok sme opäť tvorili. Tentoraz u nás na fare s Maťkou – našou lektorkou pletenia košíkov a srdiečok z papiera. Priniesla nám ukázať niekoľko svojich prác a my sme v nemom úžase pozerali, ako sa dá využiť použitý papier a vzniknú z neho krásne nové košíky a ozdoby. No ani štvrtok sa nemohol zaobísť bez Božieho Slova a hoci sme boli popletení, dopletení a prepletení (niektorí i polepení), veršík dňa a Božiu múdrosť v ňom ukrytú sme nesplietli: „Lepšie je málo so spravodlivosťou ako veľké príjmy s nespravodlivosťou“ (Príslovia 16:8).
Trochu kreativity nezaškodí, ale aj ísť sa kochať Božím dielom do prírody je super. Preto nás to v piatok ťahalo von na čerstvý vzduch. Lákal nás Urpín svojím príjemným chládkom, lebo bolo poriadne teplo. Ešteže Evka aj na dnes prichystala úlohy a my sme mali pri ich plnení dôvod zastať a oddýchnuť si. No, to sa nám len zdalo, že si oddýchneme. Museli sme si potrápiť hlavičky úlohami od vedúcich, aby sme získali všetky kľúče k sladkému pokladu. Ani dnes sme nevynechali veršík dňa a naučili sme sa, že: „Kto si dá pozor na ústa, zachová si život, tomu však, kto roztvára pery, hrozí skaza“ (Príslovia 13:3).
Popoludní prijali naše pozvanie i rodičia, ktorí mali možnosť pozrieť si prezentáciu a vypočuť si, čo sme sa za celý týždeň spolu naučili a zažili. Nakoniec nám ostalo už len sa rozlúčiť sa s táborom a tešiť sa na ten ďalší.
.: Autor: Zuzka Filadelfi
