O seniorátnom stretnutí, ktoré sa konalo 12. 09. 2020, sme vedeli, už keď sme pripravovali septembrové číslo Pohľadu, no tým, že sa o skutočnej realizácii malo rozhodnúť deň predtým, teda v piatok 11. 09. na farárskej schôdzi, to asi veľmi jeho propragácii nepomohlo.
A skutočne, keď sme sa v sobotu ráno dopravili na Skalku, stretli sme sa dvadsiati traja členovia ecav alebo ich priatelia. Tiež ma to veľmi prekvapilo, ale bolo mi vysvetlené, že situácia v cirkvi je zlá a že si mám užiť aspoň tých pár ľudí, čo prišlo. Program bol koncipovaný veľmi slobodne, čiže kto chcel, mohol korčuľovať, kto chcel, mohol ísť na turistiku a kto chcel, mohol ísť liezť po zjednodušených horolezeckých trasách a štverať sa po skalách (tzv. ferraty).
Na úvod sme si sadli pri jednej chatke, kde sme si spravili spoločné stíšenie pri Božom slove, chválach a modlitbách. Najprv sme spievali chvály Bohu, ktorý to všetko v ten deň pripravil pre nás. Potom brat Michal začal hovoriť o interpretácii žalmu 91 a o tom, ako ho máme vnímať v spojitosti so spasením. Spoločné stíšenie sa skončilo modlitbami a potom sme sa už iba dohodli na tom, čo, kde a kto ide robiť.
Naša skupina v zložení Gabo, Samko, Sárka, Jurko, Zojka, Danka Zajdenová a ja sme sa rozhodli, že najprv sa pôjdeme pokorčuľovať na relatívne novom okruhu priamo pri hoteli Relax na Skalke a potom liezť na ferraty, čiže ľahko adrenalínové cestičky po skalách. Druhá časť sa rozhodla ísť na turistiku, ktorá mala trvať niečo viac ako tri hodiny. Po turistike a našom korčuľovaní a lození po skalách sme sa spolu stretli, trocha sa porozprávali a rozlúčili s tým, že my sme šli autami domov a ostatní, keďže prišli na stretnutie pešo z Králik, sa vydali na spiatočnú cestu.
Pán Boh nám dáva rôzne možnosti ako si spoločne požehnať a ako sa vytešiť z Jeho záujmu o nás. Toto bol tiež jeden z tých prípadov. Chcel by som určite poďakovať Jemu za ten čas, ktorý sme mohli spolu stráviť s Ním a spolu navzájom ako Jeho deti. Nie vždy sú tieto stretnutia podľa našich predstáv, ale vždy sú pre naše dobro a budovanie. Takto to prijímajme s vierou a takúto mám aj ja skúsenosť. Nič to zato, že nás nebolo tých sto, ako som možno ja a aj niektorí ostatní predpokladali. Prekážalo by, keby sme sa počas stretnutia nejak poddali diablovi a povedzme pohádali a neboli tak v ten deň požehnaním si navzájom. Takže ďakujem aj zato, že sme sa nedali touto cestou a Pán nás požehnal tak, ako požehnal. Je úžasné sledovať, ako nás Boh ako náš Otec vychováva a ako by som možno reagoval ja. Je skutočným vzorom a vždy sa budem mať od Neho čo učiť. Tak ešte raz vďaka, Pane, za všetko, čo sme mohli spolu prežiť. AMEN!
.: Autor: Martin Drienovský
