7.7.2008 až 11.7.2008
Začiatkom júla nám Pán Boh požehnal päťdňový výlet na chatu Baňa do Medzibrodu. Stretli sme sa ráno na vlakovej stanici a pomaly začalo malé dobrodružstvo uprostred lesa.
Chata bola naozaj super v porovnaní s tými, ktoré sme už navštívili minulé roky. Dokonca mal každý svoju posteľ a perinu, dva záchody a niekoľko spŕch, čo sme hádam ešte nikde inde nemali. Taký prepych, asi začneme byť rozmaznaní. A tá kuchyňa, raj pre brata Zdena, ktorý nám vyváral špeciality od výmyslu sveta. Aj obyčajný chlieb s maslom a šunkou chutil neobyčajne.
Chatu vylepšovalo aj okolie. V blízkosti bol mostík cez potôčik a na druhej strane mosta sa rozprestieralo malé jazierko plné rýb, žubrienok a ostatných jazierkových obyvateľov, ktorých bolo treba uloviť. Neďaleko bolo ihrisko, kde sme si mohli zahrať futbal či vybíjanú a dostatočne sa vyblázniť. Hneď pri chate sa nachádzalo ohnisko. Tam sme si sedkali a opekali špekáčiky, kecali a rozprávali si hororové príbehy až do noci.
Najdôležitejšou časťou výletu je každodenné stíšenie, tento krát na tému Spoločenstvo (Boh nestvoril človeka na to, aby bol sám – 1. kniha Mojžišova 1, 26 – 27, 1. kniha Mojžišova 2, 18 – 23; Spoločenstvo = Telo Kristovo – Rim. 12; 1. Kor. 12, 12 – 31; Spoločenstvo = Jednota v Duchu – Ef. 4, 1 – 7; 15 – 16; Milosrdný Samaritán – Luk 10, 25 – 37; Prikázanie lásky – Luk 10, 25 – 28; Mat 22, 34 – 40; Mk 12, 28 – 34).
Ku výletu patrí neodmysliteľne boyard – tentokrát mušketierska skúška zdatnosti, chrabrosti, odvahy, zodpovednosti a schopnosti tímového ducha. Mušketierske oddiely Chupacabra a Zombíci sa vybrali na cestu plnú nástrah, ktoré pre nich pripravili hajtman s poručíkom (Andy a Fifo). Boyard klasicky dopadol všelijak, pretože sme ľudia hriešni a často krát nás láka trošku si dopomôcť k výhre. No Pán Boh všetko vidí a všetko odhalí, takže napriek nejakým strhnutým bodom nakoniec vyhral tím Chupacabra. Večer sa konala slávnosť, kde mal byť mušketiersky oddiel odmenený a pasovaný do vyššej šarže.
Najlepšia bola posledná noc výletu, keď nás poctila svojou návštevou dlho očakávaná a neustále spomínaná el chupacabra, čiže zmoknutý pes z Mexika. Niektorí z nás síce videli len jej ruku a počuli jej kroky, aj tak to však stačilo na bezsennú noc. Naštastie nás nezjedla a vrátili sme sa vláčikom domov do svojich postielok.
Chata bola naozaj super v porovnaní s tými, ktoré sme už navštívili minulé roky. Dokonca mal každý svoju posteľ a perinu, dva záchody a niekoľko spŕch, čo sme hádam ešte nikde inde nemali. Taký prepych, asi začneme byť rozmaznaní. A tá kuchyňa, raj pre brata Zdena, ktorý nám vyváral špeciality od výmyslu sveta. Aj obyčajný chlieb s maslom a šunkou chutil neobyčajne.
Chatu vylepšovalo aj okolie. V blízkosti bol mostík cez potôčik a na druhej strane mosta sa rozprestieralo malé jazierko plné rýb, žubrienok a ostatných jazierkových obyvateľov, ktorých bolo treba uloviť. Neďaleko bolo ihrisko, kde sme si mohli zahrať futbal či vybíjanú a dostatočne sa vyblázniť. Hneď pri chate sa nachádzalo ohnisko. Tam sme si sedkali a opekali špekáčiky, kecali a rozprávali si hororové príbehy až do noci.
Najdôležitejšou časťou výletu je každodenné stíšenie, tento krát na tému Spoločenstvo (Boh nestvoril človeka na to, aby bol sám – 1. kniha Mojžišova 1, 26 – 27, 1. kniha Mojžišova 2, 18 – 23; Spoločenstvo = Telo Kristovo – Rim. 12; 1. Kor. 12, 12 – 31; Spoločenstvo = Jednota v Duchu – Ef. 4, 1 – 7; 15 – 16; Milosrdný Samaritán – Luk 10, 25 – 37; Prikázanie lásky – Luk 10, 25 – 28; Mat 22, 34 – 40; Mk 12, 28 – 34).
Ku výletu patrí neodmysliteľne boyard – tentokrát mušketierska skúška zdatnosti, chrabrosti, odvahy, zodpovednosti a schopnosti tímového ducha. Mušketierske oddiely Chupacabra a Zombíci sa vybrali na cestu plnú nástrah, ktoré pre nich pripravili hajtman s poručíkom (Andy a Fifo). Boyard klasicky dopadol všelijak, pretože sme ľudia hriešni a často krát nás láka trošku si dopomôcť k výhre. No Pán Boh všetko vidí a všetko odhalí, takže napriek nejakým strhnutým bodom nakoniec vyhral tím Chupacabra. Večer sa konala slávnosť, kde mal byť mušketiersky oddiel odmenený a pasovaný do vyššej šarže.
Najlepšia bola posledná noc výletu, keď nás poctila svojou návštevou dlho očakávaná a neustále spomínaná el chupacabra, čiže zmoknutý pes z Mexika. Niektorí z nás síce videli len jej ruku a počuli jej kroky, aj tak to však stačilo na bezsennú noc. Naštastie nás nezjedla a vrátili sme sa vláčikom domov do svojich postielok.
