23. 11. 2008
Je nedeľa, deň odpočinku. Ráno som sa zobudila do zasneženej krajiny. Nádhera.
Napadlo mi, že by bolo treba odhádzať sneh pred kostolom a tak som sa rozhodla ísť do kostola skôr, aby som stihla spoločné modlitby, ktoré sú o ôsmej, ešte pred detským spevokolom a pred službami Božími. Bolo veľmi fajn, že sme mohli šiesti spolu odhadzovať sneh a mať dobrý pocit z vykonanej práce.
Na modlitbách som si uvedomila aké úžasné je hneď od ráno volať na Boha v kruhu svojej duchovnej rodiny a vedieť pri tom zasľúbenie. Lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi. Mt 18/20
Počuť čo prežívajú moji bratia a sestry a prežívať s Nimi Božiu blízkosť, zdieľať radosť, ...
Po službe žehnania pred kostolom, kde sme mohli žehnať ľuďom a prijímať Božie požehnanie sme si vypočuli kázeň. Po nej vystupoval detský spevokol spoločne so skupinou Obed Edom. Spoločne s detičkami sme mohli oslavovať nášho Pána.
O druhej sme sa stretli pred farou a vyrazili sme na Horné Pršany. Zobrali sme boby, sánky, dušu, lopár, klzák. Vyzdvihli sme Šípkovcov, Beňovcov a Drienovských, ktorí boli u nich na obede a hybaj na kopec. Vyguľovali sme sa (riadne - dvakrát som zjedla sneh), vysánkovali a vyšantili.
Potom sme pätnásti prijali pozvanie k Beňovcom, kde sme strávili príjemne zvyšok večera. Ďakujeme za pohostinnosť (aj za segedínsky guľáš). Spoločne sme sa rozprávali a naučili sme sa hrať novú spoločenskú hru.
Na záver chcem poďakovať nášmu Bohu za nádherný deň, ktorý sme mohli z Jeho milosti prežiť, za bratov a sestry, za otvorené dvere a aj srdcia, ..... že, sme mohli zakúsiť pravdu Jeho zasľúbenia:
Hľa, aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu bývajú!
.... Lebo Hospodin tam udelil požehnanie a život naveky. Ž 133
Napadlo mi, že by bolo treba odhádzať sneh pred kostolom a tak som sa rozhodla ísť do kostola skôr, aby som stihla spoločné modlitby, ktoré sú o ôsmej, ešte pred detským spevokolom a pred službami Božími. Bolo veľmi fajn, že sme mohli šiesti spolu odhadzovať sneh a mať dobrý pocit z vykonanej práce.
Na modlitbách som si uvedomila aké úžasné je hneď od ráno volať na Boha v kruhu svojej duchovnej rodiny a vedieť pri tom zasľúbenie. Lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi. Mt 18/20
Počuť čo prežívajú moji bratia a sestry a prežívať s Nimi Božiu blízkosť, zdieľať radosť, ...
Po službe žehnania pred kostolom, kde sme mohli žehnať ľuďom a prijímať Božie požehnanie sme si vypočuli kázeň. Po nej vystupoval detský spevokol spoločne so skupinou Obed Edom. Spoločne s detičkami sme mohli oslavovať nášho Pána.
O druhej sme sa stretli pred farou a vyrazili sme na Horné Pršany. Zobrali sme boby, sánky, dušu, lopár, klzák. Vyzdvihli sme Šípkovcov, Beňovcov a Drienovských, ktorí boli u nich na obede a hybaj na kopec. Vyguľovali sme sa (riadne - dvakrát som zjedla sneh), vysánkovali a vyšantili.
Potom sme pätnásti prijali pozvanie k Beňovcom, kde sme strávili príjemne zvyšok večera. Ďakujeme za pohostinnosť (aj za segedínsky guľáš). Spoločne sme sa rozprávali a naučili sme sa hrať novú spoločenskú hru.
Na záver chcem poďakovať nášmu Bohu za nádherný deň, ktorý sme mohli z Jeho milosti prežiť, za bratov a sestry, za otvorené dvere a aj srdcia, ..... že, sme mohli zakúsiť pravdu Jeho zasľúbenia:
Hľa, aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu bývajú!
.... Lebo Hospodin tam udelil požehnanie a život naveky. Ž 133
Autor: Dáša Obrcianová
