Dáška, Pe»o Lapín, Janko Hudec a ja sme sa v nedeľu, 11.1.2009 v kostole po Chválach dohodli, že sa stretneme o 14 hod a pôjdeme na bežky na Šachtičky. Dáška zatelefonovala Pe»ovi Klincovi, ktorý sa pridal k nám. Počasie bolo nádherné, slnečno, jasno, akurát, že trochu väčšia zima, no posledný týždeň v B. Bystrici sme si na ňu museli zvyknú». Zima nás predsa nemôže odradi» od našich obľúbených športových aktivít! Pri športe akým je bežkovanie, je človek stále v pohybe, preto mu je teplo a nie je potrebné, ani rozumné sa veľmi naoblieka», lebo potom sa potí. Akurát pri prestávke na čaj, keď sa chvíľka zastavenia predĺži na niekoľko minút, si možno uvedomí, že je chladno. Na Šachtičkách sme však zimu vôbec nepoci»ovali. Mali sme v pláne ís» trasou okolo Jelenej skaly, a keďže sme tam prišli o 14,30, mali sme čo robi», aby sme stihli prejs» celý okruh (trvá okolo 2,5 hod). Na začiatku dal Janko Pe»ovi K. pár úvodných inštrukcií, pretože Pe»o stál na bežkách prvýkrát v živote, šmýkali sa mu nohy, a hoci sa to snažil kadejako ustá», spočiatku často končil v snehu. Ale keď sme ho pred strmším zjazdom upozorňovali ako má brzdi», jeho reakcia bola, že však on nejakú 2-3 ročnú lyžiarsku prípravku má, takže sa o neho nemáme bá». Čoskoro nám doprial pohľad na niekoľko jeho pádov. Viem, aký je to nezvyčajný pocit stá» prvýkrát na bežkách, sama som ho zažila asi pred 3-4 rokmi a je to úplne iné ako na zjazdových lyžiach. Zvláštne je hlavne to, že máte voľnú pätu, ktorá nie je spojená s lyžou a keď sa viac nakloníte, strácate rovnováhu. Hlavne spočiatku je dos» »ažké udrža» rovnováhu, keď nemáte rovný terén alebo sa vyhýbate rôznym skalám a konárom na ceste. V polovici trasy sa nám naskytol nádherný pohľad na Krížnu a Majerovu skalu. Potom nasledovalo strmšie stúpanie, pri ktorom sme sa zapotili a postupne sa začalo stmieva». Videli sme panorámu hôr pri zapadajúcom slnku, obdivovali sme nádherné červené zore, ktorého farba prechádzala až do purpurovej - to môže by» len Božie umelecké dielo. Mali sme pred sebou dos» veľký zjazd, počas ktorého som nos do snehu zaborila aj ja a ešte zopár menších zjazdov. Pomaly sa spúš»alo šero. Pe»o L. vtipne poznamenal, že si môžeme vychutna» atmosféru, akú zažívajú Nóri, keď sa na bežkách vracajú z hypermarketu ... V šere vraj Janko zočil aj jelenicu, no ostatní, ktorí šli za ním, o tom už len počuli.. Držali sme sa v malých rozostupoch, aby niekto náhodou neodbočil na vedľajšiu cestičku. Neostávalo nám iné, len sledova» tmavé body pred sebou. Až bola takmer úplná tma, bolo vidie» len mesiac v splne. Pred sebou sme mali ešte krátky úsek, ktorý sme rýchlo zdolali až po záverečné mierne stúpanie. Pe»o K. na konci aj korčuľoval na bežkách, čo ma prekvapilo, keďže krátko predtým hovoril, že je na pokraji svojich fyzických síl.  Keď sme skončili, rýchlo sme si naložili veci do auta a ponáhľali sa na pingpong, ktorý hrávame každú nedeľu od 17 hod. v zborovej miestnosti. Mali sme veľkú rados», že sme spolu aktívne strávili popoludnie v prírode na čerstvom vzduchu, mohli sa pokocha» úžasnými výhľadmi, pozorova» zapadajúce slnko a večer sa stretnú» s ďalšími ľuďmi zo spoločenstva a nielen si zahra» stolný tenis, ale sa s nimi porozpráva», podeli»  o zážitky, vypoču» ich, poradi».
 

Bežkovanie                                                                                          Autor: Erika Fodorová