30.5.2009
V sobotu sme sa stretli a spolu vyrazili na výlet po trase Sliač – Hrabová – Hronsek.
Keď som sa ráno zobudila ani som nevedela či mám vôbec ísť. Bolo zamračené a vyzeralo to, ako by sa malo každú chvíľu rozpršať. Po krátkej úvahe som sa
rozhodla, že pôjdem a neľutujem to. Mraky sa po čase popretŕhali a aj keď nebola jasná obloha, slnko si predsa našlo cestu a svietilo nám na cestu a vyhnalo aj počiatočnú zimu. Po vetrovkách sme odložili aj mikiny a prevažne sme chodili len v tričkách.
Stretli sme sa pred kostolom, na vlakovej stanici a s niektorými až vo vlaku. Vlakom sme sa odviezli na Sliač, kde sme sa krátko pomodlili a vydali sa na cestu. Tú sme naplnili rozhovormi, spevom, rozprávaním vtipov a hádaniek a obdivovaním nádhernej prírody. Videli sme líšku, srnu, žabky, krtka a mnoho hmyzu. Asi hodinku cesty od vlakovej stanice v Hronseku sme sa rozhodovali či ísť do Bystrice vlakom alebo peši, čo bolo asi 3-krát dlhšie. Rozhodli sme sa ísť vlakom. Chvíľami to vyzeralo, že to už nestihneme. S vypätím posledných síl sme sa ponáhľali na stanicu. Zastali sme na križovatke a nevedeli sme čo robiť. Vysvitlo, že po ceste to už určite nestihneme, a tak sme sa vybrali po koľajniciach. Nebolo to ďaleko, a keďže vlak meškal všetko sme to stihli. Nakoniec sme niektorí ešte šli na zmrzlinu a tým zavŕšili tento výlet. Mali sme výborný čas ako jedna rodina a náš Otec nás aj cez tento výlet veľmi požehnával.
Keď som sa ráno zobudila ani som nevedela či mám vôbec ísť. Bolo zamračené a vyzeralo to, ako by sa malo každú chvíľu rozpršať. Po krátkej úvahe som sa
rozhodla, že pôjdem a neľutujem to. Mraky sa po čase popretŕhali a aj keď nebola jasná obloha, slnko si predsa našlo cestu a svietilo nám na cestu a vyhnalo aj počiatočnú zimu. Po vetrovkách sme odložili aj mikiny a prevažne sme chodili len v tričkách. Stretli sme sa pred kostolom, na vlakovej stanici a s niektorými až vo vlaku. Vlakom sme sa odviezli na Sliač, kde sme sa krátko pomodlili a vydali sa na cestu. Tú sme naplnili rozhovormi, spevom, rozprávaním vtipov a hádaniek a obdivovaním nádhernej prírody. Videli sme líšku, srnu, žabky, krtka a mnoho hmyzu. Asi hodinku cesty od vlakovej stanice v Hronseku sme sa rozhodovali či ísť do Bystrice vlakom alebo peši, čo bolo asi 3-krát dlhšie. Rozhodli sme sa ísť vlakom. Chvíľami to vyzeralo, že to už nestihneme. S vypätím posledných síl sme sa ponáhľali na stanicu. Zastali sme na križovatke a nevedeli sme čo robiť. Vysvitlo, že po ceste to už určite nestihneme, a tak sme sa vybrali po koľajniciach. Nebolo to ďaleko, a keďže vlak meškal všetko sme to stihli. Nakoniec sme niektorí ešte šli na zmrzlinu a tým zavŕšili tento výlet. Mali sme výborný čas ako jedna rodina a náš Otec nás aj cez tento výlet veľmi požehnával.
Autor: Daniela Sochorová
