20.8.2009 - 23.8.2009
Od štvrtku do nedele, 20. - 23. augusta sme sa zúčastnili na konferencii Detskej misie v Martine s názvom Vyučuj, ale ako? Bola zameraná na prácu s deťmi rôznych vekových kategórií (predškoláci, školáci, dorast). Z Radvane sa na nej zúčastnili dorasťáci, mládežníci, aj rodinky. Spolu nás bolo 15 ľudí. Z toho boli štyri detičky, čo nebol problém - v čase seminárov a vyučovania bol zabezpečený program a starostlivosť o detičky.
Boli veľmi zaujímavé témy cez, ktoré nás Pán Boh skutočne veľmi povzbudil vo vzťahu s Ježišom, ale aj v službe (s dorastom, s deťmi a aj v iných službách, do ktorých nás Boh povoláva). Myslím, že na svoje si prišli aj ľudia, ktorí nepracujú s deťmi a tiež boli povzbudení.
Vypočuli sme si biblické štúdia ohľadom vzťahu s Bohom na rôzne témy: Pri nohách Pána Ježiša, V hrnčiarovej ruke (kde bol krásne opísaný proces vypaľovania nádoby od začiatku po koniec, ako hrnčiar nohami vytlačí z hliny prebytočný vzduch, aby v nádobe neboli bubliny a oslabené miesta - prirovné k tomu ako Boh mení náš charakter, ako to bolí, lebo tá nádoba schne na slnku, potom je v horúcej peci. No nakoniec ju krásne Hrnčiar vyzdobí - Jer 18/1-12), Spasený pre službu, Povzbudenie v čase znechutenia (ako nás Boh povzbudzuje v časoch znechutenia - ukázané na troch biblických príkladoch: Ráchel, Izák a Eliáš. Napr. Eliáš - si žiadal smrť od Boha, no Boh mu poslal anjela, ktorý mu povedal, aby sa najedol, že ho čaká ešte dlhá cesta. Z toho vyplýva, že Boh nás posilňuje keď na Neho očakávame a voláme, no nemusí to byť podľa našich predstav. On posilnil Eliáša, ale neurobil to tak, že by ho zobral z tejto zemi k sebe, ako by si to možno on predstavoval. Je úžasné ako má Boh všetko pod kontrolou a, že sme v Jeho rukách. Aj keď sa nedeje všetko akoby sme chceli, ale deje sa to tak ako je to pre nás z pohľadu Božieho potrebné a dobré. Ďakujem Bohu za to, že je tak osobný a, že na nikoho z nás nezabudol.) a na tému: Uprime oči na Ježiša.
Stále viac a viac si uvedomujem, ako je dôležité prvé prikázanie: milovať budeš Boha svojho na prvom mieste, lebo až potom dokážeme skutočne milovať svojich blížnych (rodičov, manžela, detičky a ostatných). On vie, že inak to nefunguje dobre.
Bolo tam kopec praktických a konkrétnych ukážok čo robiť a nerobiť pri práci s deťmi rôznych vekových kategórií. Veľmi sa mi páčili zamyslenia na tému význam rodiny, úloha muža a ženy v nej.
Do a z Martina sme išli vlakom (spolu cez 36 tunelov), čo sa deťom, ale aj nám páčilo.
Príjemne sme strávili aj piatkové voľné popoludnia počas, ktorého sme boli na prechádzke a na kúpalisku, kde sa niektorí kúpali a niektorí hrali volejbal.
Veľmi sa teším, že sme tam mohli byť. Strávili sme spolu čas, ktorý bol naplnený spoločnými aktivitami a rozhovormi. Mali sme sa veľmi dobre. Pán Boh sa o nás skutočne dobre staral a v ničom sme nemali nedostatku.
Autor: Daša Obrcianová
Boli veľmi zaujímavé témy cez, ktoré nás Pán Boh skutočne veľmi povzbudil vo vzťahu s Ježišom, ale aj v službe (s dorastom, s deťmi a aj v iných službách, do ktorých nás Boh povoláva). Myslím, že na svoje si prišli aj ľudia, ktorí nepracujú s deťmi a tiež boli povzbudení.
Vypočuli sme si biblické štúdia ohľadom vzťahu s Bohom na rôzne témy: Pri nohách Pána Ježiša, V hrnčiarovej ruke (kde bol krásne opísaný proces vypaľovania nádoby od začiatku po koniec, ako hrnčiar nohami vytlačí z hliny prebytočný vzduch, aby v nádobe neboli bubliny a oslabené miesta - prirovné k tomu ako Boh mení náš charakter, ako to bolí, lebo tá nádoba schne na slnku, potom je v horúcej peci. No nakoniec ju krásne Hrnčiar vyzdobí - Jer 18/1-12), Spasený pre službu, Povzbudenie v čase znechutenia (ako nás Boh povzbudzuje v časoch znechutenia - ukázané na troch biblických príkladoch: Ráchel, Izák a Eliáš. Napr. Eliáš - si žiadal smrť od Boha, no Boh mu poslal anjela, ktorý mu povedal, aby sa najedol, že ho čaká ešte dlhá cesta. Z toho vyplýva, že Boh nás posilňuje keď na Neho očakávame a voláme, no nemusí to byť podľa našich predstav. On posilnil Eliáša, ale neurobil to tak, že by ho zobral z tejto zemi k sebe, ako by si to možno on predstavoval. Je úžasné ako má Boh všetko pod kontrolou a, že sme v Jeho rukách. Aj keď sa nedeje všetko akoby sme chceli, ale deje sa to tak ako je to pre nás z pohľadu Božieho potrebné a dobré. Ďakujem Bohu za to, že je tak osobný a, že na nikoho z nás nezabudol.) a na tému: Uprime oči na Ježiša.
Stále viac a viac si uvedomujem, ako je dôležité prvé prikázanie: milovať budeš Boha svojho na prvom mieste, lebo až potom dokážeme skutočne milovať svojich blížnych (rodičov, manžela, detičky a ostatných). On vie, že inak to nefunguje dobre.
Bolo tam kopec praktických a konkrétnych ukážok čo robiť a nerobiť pri práci s deťmi rôznych vekových kategórií. Veľmi sa mi páčili zamyslenia na tému význam rodiny, úloha muža a ženy v nej.
Do a z Martina sme išli vlakom (spolu cez 36 tunelov), čo sa deťom, ale aj nám páčilo.
Príjemne sme strávili aj piatkové voľné popoludnia počas, ktorého sme boli na prechádzke a na kúpalisku, kde sa niektorí kúpali a niektorí hrali volejbal.
Veľmi sa teším, že sme tam mohli byť. Strávili sme spolu čas, ktorý bol naplnený spoločnými aktivitami a rozhovormi. Mali sme sa veľmi dobre. Pán Boh sa o nás skutočne dobre staral a v ničom sme nemali nedostatku.
Autor: Daša Obrcianová
