31.12.2009 - 3.1.2010
Vo štvrtok 31.12.2009 prišiel ten deň, na ktorý sme sa celkom tešili. Silvestrovský mládežnícky výlet. O desiatej sme naplánovali odchod a samozrejme sa to o niekoľko minút oneskorilo. Podarilo sa nám všetkým rozdeliť do áut a hurá do Trnovca.Prišli sme okolo obeda a rozdelili sme sa do izieb. Potom sme sa zišli v spoločenskej miestnosti, kde sa už pripravovalo všetko potrebné na stíšenie. Na starosti ho mala Zuzka Kulichová. Po Slove sme stihli ísť do kostola a potom šup-šup na večeru do neďalekého hotela. Večer sme mali hry, ktoré si pre nás pripravila sestrička Džudža. Po hrách sme zotrvali v rozhovoroch do skorého rána alebo sme hrali iné spoločenské hry.
Na piatok bol naplánovaný celodenný výlet, ale vždy sa nájdu aj takí, ktorí zostávajú strážiť chatu. My, čo sme nešli na výlet, sme sa išli prejsť na Liptovskú Maru, ktorá bola celkom zamrznutá. Spravili sme si súťaž v hádzaní kameňov. Po zvyšok dňa sme mali vlastný veget. Večer sme išli zas do hotela a tu sa k nám pripojili aj naši zablatení výletníci. Po návrate na chatu sme mali stíško od Maťa Drienovského na tému „Dávanie a prijímanie v spoločenstve“. Po slove sme mali voľný program. Každý ho využíval inak. Hrali sme na gitarách, hrali sme Uno, rozprávali sme sa, uspávali deti a takto pekne sme to niektorí dotiahli až do skorého rána.
V sobotu bola zmena. Slovo sme mali ráno, pretože na tento deň bol naplánovaný bojárd. Slovo viedla Kia s Jančim a tému „Sebaklam pri prijímaní a dávaní“. Bojárd bol rozdelený na dve časti: outdoorové a indoorové hry. Vonku sme mali päťboj. Boli to disciplíny ako beh, logické hádanky, kričanie Božieho slova na vzdialenosť 100m a fyzická zdatnosť a obratnosť. Na chate sme hrali lodičky a jednu špeciálnu hru. Mali sme jedno vajce a zemiak a mali sme z toho niečo zaujímavé uvariť. Po bojárde sme sa deviati rozhodli, že sa pôjdeme do Tatralandie vyšantiť. Mne sa tam veľmi páčilo, hlavne tie tobogány – to bolo úplne super! Inak tam bolo peckovo. Keď sme sa vrátili, tak sme vyhodnocovali bojárd. Aj keď sme boli celkom zničení, podarilo sa nám zasa zostať veľmi dlho hore. Viedli sme celkom dobré rozhovory, napríklad o tom, ako sa spoznali Katka a Radko Riečanovci a Zuzka a Peťo Vozárovci. Proste romantika. Alebo sme rozoberali vtipné zážitky z vysokej školy prípadne sme hrali Uno. A tak sa stalo, že niektorí z nás boli hore do pol piatej. V nedeľu sme zašli ráno do kostola a začali sme sa baliť. Chatu sme opúšťali približne o druhej až tretej poobede.
Vďaka Pane vďaka za všetky takéto výlety. Vďaka za to, že sa na výletoch môžeme spoznávať a budovať spoločenstvo. Vďaka, že si nás ochraňoval. Vďaka, že si náš Tato!
Na piatok bol naplánovaný celodenný výlet, ale vždy sa nájdu aj takí, ktorí zostávajú strážiť chatu. My, čo sme nešli na výlet, sme sa išli prejsť na Liptovskú Maru, ktorá bola celkom zamrznutá. Spravili sme si súťaž v hádzaní kameňov. Po zvyšok dňa sme mali vlastný veget. Večer sme išli zas do hotela a tu sa k nám pripojili aj naši zablatení výletníci. Po návrate na chatu sme mali stíško od Maťa Drienovského na tému „Dávanie a prijímanie v spoločenstve“. Po slove sme mali voľný program. Každý ho využíval inak. Hrali sme na gitarách, hrali sme Uno, rozprávali sme sa, uspávali deti a takto pekne sme to niektorí dotiahli až do skorého rána.
V sobotu bola zmena. Slovo sme mali ráno, pretože na tento deň bol naplánovaný bojárd. Slovo viedla Kia s Jančim a tému „Sebaklam pri prijímaní a dávaní“. Bojárd bol rozdelený na dve časti: outdoorové a indoorové hry. Vonku sme mali päťboj. Boli to disciplíny ako beh, logické hádanky, kričanie Božieho slova na vzdialenosť 100m a fyzická zdatnosť a obratnosť. Na chate sme hrali lodičky a jednu špeciálnu hru. Mali sme jedno vajce a zemiak a mali sme z toho niečo zaujímavé uvariť. Po bojárde sme sa deviati rozhodli, že sa pôjdeme do Tatralandie vyšantiť. Mne sa tam veľmi páčilo, hlavne tie tobogány – to bolo úplne super! Inak tam bolo peckovo. Keď sme sa vrátili, tak sme vyhodnocovali bojárd. Aj keď sme boli celkom zničení, podarilo sa nám zasa zostať veľmi dlho hore. Viedli sme celkom dobré rozhovory, napríklad o tom, ako sa spoznali Katka a Radko Riečanovci a Zuzka a Peťo Vozárovci. Proste romantika. Alebo sme rozoberali vtipné zážitky z vysokej školy prípadne sme hrali Uno. A tak sa stalo, že niektorí z nás boli hore do pol piatej. V nedeľu sme zašli ráno do kostola a začali sme sa baliť. Chatu sme opúšťali približne o druhej až tretej poobede.
Vďaka Pane vďaka za všetky takéto výlety. Vďaka za to, že sa na výletoch môžeme spoznávať a budovať spoločenstvo. Vďaka, že si nás ochraňoval. Vďaka, že si náš Tato!
Fotografie Autor: Maťka Malčeková
