9.1.2010
Vždy pripravení! Tak by som asi vystihla situáciu alebo skôr postoj, ktorý sme zaujali, keď nám v piatok na doraste oznámili, že nás susedný zbor v Badíne pozval k spoločne strávenej mládeži. Mala sa konať u nich – čo by samozrejme nebol problém – lenže bola naplánovaná hneď na nasledujúci deň, teda sobotu. Tak sme stáli pred rozhodnutím. A keďže sme, ako som hneď na začiatku spomenula, „vždy pripravení“, tak v sobotňajší podvečer sme už boli posadaní v autách a v menšom počte sme sa tešili na nasledujúce chvíle s našimi súrodencami v Badíne.
Hneď, len čo sme prekročili prah zborovej miestnosti, nás privítala tabuľa s nápisom VITAJTE RA2Ň! No v prvom rade to boli prívetiví hostitelia, ktorí znovu nešetrili svojou pohostinnosťou (o čom svedčili plné stoly obložených chlebíčkov, pagáčikov, koláčov a iných dobrôt). Všetko sa to rozbehlo niekoľkými dobre známymi a obľúbenými pesničkami, ako napr. Ty mi dávaš nohy jeleníc a potom nasledovala krátka debata na tému Silvester. Prečo krátka? No jednoducho pretože väčšina z nás ho strávila rovnako – spoločne na výlete v Liptovskom Trnovci. Tak a konečne nadišiel hlavný program – slovo, ktoré mal pripravené domáci pán farár Dovala, ktorý sa nezaprel a opäť nešetril sarkazmom a iróniou (vo všetkej slušnosti a so správnou dávkou humoru). Téma niesla názov Neviditeľná sila. Čo ho viedlo práve k takejto téme? Bola to kniha kupovaná s kresťanským zámerom, v kresťanskom obchode, však s nekresťanským obsahom (volala sa Neviditeľná sila, no reč bola o elektrine). Nakoniec toto „nedorozumenie“ predsa len nebolo na škodu. Mnohí ľudia žiaľ práve takto Boha ponímajú, ako nejakú neosobnú energiu. Nám sa zo svojej milosti zjavil ako skutočný, živý a v prvom rade OSOBNÝ Boh, plný lásky a dobroty a našou úlohou je zobrazovať ho našimi skutkami a správaním ľuďom okolo nás práve takto – maľovať im pred oči Krista, ústami Pavla povedané. Slovo sme zakončili ešte piesňou Stíš sa a pár modlitbami. Nakoniec boli ešte nami pripravené hry (presnejšie hra nazývaná lodičky), kde si súťažiaci mohli preveriť svoje vedomosti, či už kresťanské alebo tie všeobecné, a do istej miery aj fyzickú zdatnosť. Napriek tomu, že to bolo pripravené v priebehu 24 hodín, bolo to úplne skvelé. Náš dobrý nebeský Tato sa o všetko najlepšie postaral. Veľká vďaka mu za to. Po skončení všetkého nás z tade vyprevádzala pesnička v podaní pána farára Dovalu, ktorú ja, žiaľ, poznám len po anglicky, ale spievalo sa v nej niečo o lúčení. Milé. Je to skutočne milé. A dobré, keď bratia spolu bývajú!
Hneď, len čo sme prekročili prah zborovej miestnosti, nás privítala tabuľa s nápisom VITAJTE RA2Ň! No v prvom rade to boli prívetiví hostitelia, ktorí znovu nešetrili svojou pohostinnosťou (o čom svedčili plné stoly obložených chlebíčkov, pagáčikov, koláčov a iných dobrôt). Všetko sa to rozbehlo niekoľkými dobre známymi a obľúbenými pesničkami, ako napr. Ty mi dávaš nohy jeleníc a potom nasledovala krátka debata na tému Silvester. Prečo krátka? No jednoducho pretože väčšina z nás ho strávila rovnako – spoločne na výlete v Liptovskom Trnovci. Tak a konečne nadišiel hlavný program – slovo, ktoré mal pripravené domáci pán farár Dovala, ktorý sa nezaprel a opäť nešetril sarkazmom a iróniou (vo všetkej slušnosti a so správnou dávkou humoru). Téma niesla názov Neviditeľná sila. Čo ho viedlo práve k takejto téme? Bola to kniha kupovaná s kresťanským zámerom, v kresťanskom obchode, však s nekresťanským obsahom (volala sa Neviditeľná sila, no reč bola o elektrine). Nakoniec toto „nedorozumenie“ predsa len nebolo na škodu. Mnohí ľudia žiaľ práve takto Boha ponímajú, ako nejakú neosobnú energiu. Nám sa zo svojej milosti zjavil ako skutočný, živý a v prvom rade OSOBNÝ Boh, plný lásky a dobroty a našou úlohou je zobrazovať ho našimi skutkami a správaním ľuďom okolo nás práve takto – maľovať im pred oči Krista, ústami Pavla povedané. Slovo sme zakončili ešte piesňou Stíš sa a pár modlitbami. Nakoniec boli ešte nami pripravené hry (presnejšie hra nazývaná lodičky), kde si súťažiaci mohli preveriť svoje vedomosti, či už kresťanské alebo tie všeobecné, a do istej miery aj fyzickú zdatnosť. Napriek tomu, že to bolo pripravené v priebehu 24 hodín, bolo to úplne skvelé. Náš dobrý nebeský Tato sa o všetko najlepšie postaral. Veľká vďaka mu za to. Po skončení všetkého nás z tade vyprevádzala pesnička v podaní pána farára Dovalu, ktorú ja, žiaľ, poznám len po anglicky, ale spievalo sa v nej niečo o lúčení. Milé. Je to skutočne milé. A dobré, keď bratia spolu bývajú!
Fotografie Autor: Klaudia Murínová
