30.1.2010
Po dlhých a celkom utajovaných prípravách nadišiel ten deň 30.1.2010, kedy sa mala pred našimi očami odhaliť práca Zuzky, Kii, Alenky a ďalších troch dievčat z nášho zboru a to Denisky, Janky a Veroniky. Mal to byť muzikál o Božej láske a tak sme všetci s očakávaniami zasadli do lavíc, aby to už konečne mohlo začať ;-). Začiatok síce z celkového počtu prítomných stihlo len veľmi málo ľudí, ale už po prvom výstupe sme boli skoro všetci.
Muzikál obsahoval prvky scénického tanca, spojené s dramatizáciou rozhovoru Ducha svätého s obyčajným dievčaťom „Emou“, ktorá sa práve rozišla so svojim chlapcom. Autori sa snažili vykresliť citové, ale aj duchovné rozpoloženie mladého dievčaťa v momente straty všetkých svojich istôt. V čase, keď sa jej život začína značne komplikovať a všetko to, čo platilo doteraz už razom prestáva platiť. Hudobné vstupy nám textami a tancom zjavovali charakter Boha a jeho prácu s nami. Opisovali aj vzťah človeka k Bohu a naopak. Celé to pôsobilo veľmi ucelene a dobre zvládnuté. Boli použité piesne z najnovšieho CD – Chválospevy II. chválospevovej hudobnej skupiny ObedEdom, ktorá pôsobí v našom zbore. Verím, že zjavenie Božej lásky prostredníctvom tohto príbehu a prostredníctvom formy, ktorá bola zvolená sa dotklo mnohých prítomných a znovu tak mohli všetci znova popremýšľať o ich dotyku s Bohom, prípadne o ich životných situáciách, v ktorých k nim Duch svätý prehováral možno podobným alebo aj úplne iným spôsobom.
Po skončení muzikálu sa do služby postavila skupina ObedEdom a mohli sa začať chválospevy s aktívnou účasťou všetkých zúčastnených. Radosť, ktorá sa rozoznievala našim kostolíkom, bola radosťou z Božej žehnajúcej prítomnosti a z toho, že sme mohli spoločne ako jedna rodinka prežiť tento úžasný, Bohom nám darovaný čas.
Vďaka Pane za skupinu ľudí, ktorá pripravila tento muzikál a mohla tým priblížiť aj ich osobné prežívanie viery a lásky nášho Boha. Vďaka Pane aj za bratov a sestry, ktorí prišli, lebo si tak dokázal, že máš o nás záujem a túžiš po tom aby sme boli spolu. Nie je to nikdy náhoda, keď sa ocitneme na takomto mieste, lebo je to práca Tvojho Ducha svätého, ktorý nás na podobné miesta privádza, lebo nás túži požehnať. Vďaka za srdce plné vďaky a chvály, ktoré si nám utvoril. Vďaka, že sa z Tvojej moci môžeme nazývať Tvojimi dietkami, čiže súrodencami ?
Autor: Martin Drienovský
Muzikál obsahoval prvky scénického tanca, spojené s dramatizáciou rozhovoru Ducha svätého s obyčajným dievčaťom „Emou“, ktorá sa práve rozišla so svojim chlapcom. Autori sa snažili vykresliť citové, ale aj duchovné rozpoloženie mladého dievčaťa v momente straty všetkých svojich istôt. V čase, keď sa jej život začína značne komplikovať a všetko to, čo platilo doteraz už razom prestáva platiť. Hudobné vstupy nám textami a tancom zjavovali charakter Boha a jeho prácu s nami. Opisovali aj vzťah človeka k Bohu a naopak. Celé to pôsobilo veľmi ucelene a dobre zvládnuté. Boli použité piesne z najnovšieho CD – Chválospevy II. chválospevovej hudobnej skupiny ObedEdom, ktorá pôsobí v našom zbore. Verím, že zjavenie Božej lásky prostredníctvom tohto príbehu a prostredníctvom formy, ktorá bola zvolená sa dotklo mnohých prítomných a znovu tak mohli všetci znova popremýšľať o ich dotyku s Bohom, prípadne o ich životných situáciách, v ktorých k nim Duch svätý prehováral možno podobným alebo aj úplne iným spôsobom.
Po skončení muzikálu sa do služby postavila skupina ObedEdom a mohli sa začať chválospevy s aktívnou účasťou všetkých zúčastnených. Radosť, ktorá sa rozoznievala našim kostolíkom, bola radosťou z Božej žehnajúcej prítomnosti a z toho, že sme mohli spoločne ako jedna rodinka prežiť tento úžasný, Bohom nám darovaný čas.
Vďaka Pane za skupinu ľudí, ktorá pripravila tento muzikál a mohla tým priblížiť aj ich osobné prežívanie viery a lásky nášho Boha. Vďaka Pane aj za bratov a sestry, ktorí prišli, lebo si tak dokázal, že máš o nás záujem a túžiš po tom aby sme boli spolu. Nie je to nikdy náhoda, keď sa ocitneme na takomto mieste, lebo je to práca Tvojho Ducha svätého, ktorý nás na podobné miesta privádza, lebo nás túži požehnať. Vďaka za srdce plné vďaky a chvály, ktoré si nám utvoril. Vďaka, že sa z Tvojej moci môžeme nazývať Tvojimi dietkami, čiže súrodencami ?
Autor: Martin Drienovský
