Je sobota ráno, na prekvapenie dobré počasie, čo sme už ani nečakali, keďže v piatok celý deň lialo ako z krhly. Veľmi som sa tomu potešila, pretože konečne som mohla vyraziť na výlet na Urpín – túto majestátnu dominantu Banskej Bystrice. Jednalo sa vlastne o takú miernu prechádzku s deťmi. Naponáhlo /ako vždy/ som dobehla do Radvane a našla som tam samých dospelých: Maťa, Janka, Zuzku a Maťu, deti žiadne. Išli sme ich teda vyzrieť na zastávku MHD na Poľnej ulici, pretože malo ísť o deťúrence z Malachova, ktoré zvyknú chodievať na tieto vychádzky do prírody, organizované radvanským ev. zborom, raz mesačne. No ani tam nečakalo žiadne dieťa. Na moju provokačnú otázku – kde sú deti – mal Maťo veľmi príhodnú poznámku, že my sme predsa tiež Božie deti. Počkali sme ešte na Mirku a vyrazili sme smerom k Európe (kde prebiehala výstava áut, takže chalani si prišli na svoje, a Mirko kúpil kandizovaný zázvor, ktorý bol dosť štipľavý a potom skúšal, kto koľko znesie) a pomaly sme sa dostali až k malej stanici pod Urpín. Potom sme už začali vystupovať serpentínami stále vyššie a vyššie po koberci mokrého lístia, predierali sme sa lesom a zastavili sme sa aj na vyhliadke na Fončordu a časť Radvane. Na oblohu sa predieralo aj slniečko, i keď v to dopoludnie bolo dosť zubaté a veľmi nezahrialo. Vonku na hvezdárni sme strávili veľmi prospešný čas vo vzájomných rozhovoroch, Zuzka sa podelila o zážitky z hodiny angličtiny a svedectvo, ako ju Boh formuje a môže sa prejaviť v triede ako kresťan i cez vzťah k učiteľke, aj keď spočiatku ho ovplyvňovali obojstranné nesympatie. Maťa poznamenala, že v škole to má tiež ťažké, pričom sa Maťo opýtal, či je tam jedinou veriacou. Reagovala, že nevie. To navodilo ďalšiu zaujímavú otázku, že v bližšom spoločenstve ľudí (kolektív spolupracovníkov, trieda, ..) by kresťan mal predsa spoznať kresťana. Otázne je, ako sa ten dotyčný človek prejavuje - či ho možno spoznať po ovocí..
  Po prehryznutí z našich zásob a rozhovoroch sme sa od hvezdárne vybrali cestou k Alpinke, ktorá bola naozaj očarujúca, videli sme polorozpadávajúci sa drevený mostík, prechádzali sme krásnou dolinkou po hnedočervenom koberci popadaného lístia a plne sme si vychutnávali pobyt v prírode v tomto pestrofarebnom ročnom období, keď nám bolo dopriate veľmi vhodné počasie na doobedňajšiu prechádzku.
  Ďakujem Ti, Nebeský náš Otecko, za ľudí, ktorí na výlet prišli, že sme mohli spolu prežiť veľmi príhodný čas, podeliť sa s tým, čo ktokoľvek z nás prežíva a rieši, ako sa mu darí obstáť v najrozličnejších skúškach, poradiť si navzájom a privítali sme aj možnosť uvidieť iný pohľad na danú vec. Ďakujem Ti, Bože, za spoločenstvo, ktoré si mi dal i za dar radosti a lásky.

---