29. 12 - 1.1.2011
Všetci sme nadšene očakávali deň, kedy pôjdeme na výlet, ktorý sa konal od 29. 12 do 1.1.2011. Jedným z dôvodov bol aj fakt, že sme mali ísť na nové miesto (po dlhom čase☺), a to na evanjelickú faru vo Svite. V hlave sa mi vynárali otázky: aké to tam asi bude, aké budú izby, a pod.. Realita prekonala všetky moje očakávania. Privítal nás milý pán farár a začala sa exkurzia po celkom veľkej fare. Mala využité všetky priestory, vpravo aj vľavo. V suteréne bola útulná kuchynka vybavená všetkým potrebným (chladnička, mikrovlnka, sporák, kompletný riad). Oproti sa nachádzala veľká spoločenská miestnosť, kde sme trávili spoločné chvíle pri Božom Slove. Samozrejme, že slúžila aj pre našich gitaristov, ktorých počet stále narastá a všade, kam ste sa pozreli, bola gitara. To, čo ocenili najmä rodinky bolo, že celá fara bola výborne odhlučnená a mala vynikajúce dispozičné riešenie. Takže konečne mohli naše ratolesti sladko spinkať a zároveň sa naša mládež mohla „jašiť“ bez toho, aby ich niekto musel napomínať. Na prvom poschodí vpravo sa nachádzala „rezidencia pána farára“, vľavo bol prechod priamo do kostola. Na medziposchodí vľavo bola pinpongáreň, čo nás opäť veľmi potešilo, no a na samom vrchu bola ubytovňa pozostávajúca z troch buniek. Každá bunka mala dve izby (v jednej aj v druhej boli tri postele až na jednu výnimku, kde bolo až päť postelí), samostatné WC a kúpeľňu. Deťom sa rátali hlavne dvojposchodové postele, ktoré ich lákali na lezenie, no spali na nich naše „hlavy rodín“. Aj s jedlom sme mali tentoraz vystarané, asi 15 minút pešo bola akási ubytovňa, v ktorej nás čakala plná penzia.
Prvý deň sme sa zabývali, a potom sme sa rozhodli prebádať okolie a deň tradične uzavrelo Slovo. Vo štvrtok nás čakala neľahká úloha - zdolať „pevnosť Boyárd“. Súťažili dve družstvá, ktorých čakali rôznorodé úlohy von aj dnu. Napríklad vyrobiť snehové gule zo sypkého snehu a ešte nimi aj triafať na cieľ, či predviesť na snehu rôzne gymnastické prvky s akrobatickým nádychom. Po „zvládnutí“ úloh vonku sme si dožičili veľkú dvojhodinovú „lopárovačku“. No to nebolo všetko, čakalo nás ešte zvládnuť kvíz. Možno vám to znie tak nudne, ale bola to zábava, Maťo s Kiou vymysleli super hádanky, z ktorých sme mali uhádnuť porekadlá. Prevetrali aj naše vedomosti z Biblie, ktoré boli tentoraz zamerané na verše a to, kde sa nachádzajú. Podvečer sa malí aj veľkí nevedeli dočkať aquaparku. Tu sme tiež volili neprebádané vody, a teda Aquacity Poprad, kde sme ešte neboli. No dobrú reklamu im veru neurobíme. Síce to tam vyzeralo super, veľa atrakcií, veľké priestory, pekné prostredie, no všetky tieto plusy prevalcovala obrovská zima. Nuž zrejme tí, čo to navrhli, hrubo podcenili tatranskú zimu, znásobenú vysokým počtom návštevníkov. A tak vonku bolo -18° C, no my sme mali možno +10 a v bazénoch 28°C, čo má od zahriatia, ktoré sme očakávali, dosť ďaleko. Ja s mojou rodinkou sme ani nevydržali zaplatený čas a museli sme predčasne odísť. Stará dobrá Tatralandia! Toto bolo, vďaka Pánovi, jediné sklamanie počas tohto výletu, ktorý bol ozaj skvelý. Po večeri sme sa opäť zišli pri chválach a Božom Slove.
V silvestrovský deň sme sa rozdelili na veľkých a malých turistov, veľkí išli na celodennú túru na Téryho chatu a malí sa vybrali na hrebienok. Naši najmenší mali z toho obrovskú radosť, keďže to bolo pre nich po prvý raz, čo išli lanovkou. Hore sme sa pobobovali, zároveň sme zistili, že by bolo fajn sa sem opäť vrátiť, lebo sme v časovej tiesni nestihli vyskúšať „pneumatikový snehový tobogán“. Ja som tiež podcenila tatranskú zimu, sadla som si na odpadkový kôš, aby som si oddýchla a oprela som sa hlavou o múr, a keď som chcela vstať, tak nie a nie odtrhnúť hlavu od múru. Verte, či nie, čiapka mi primrzla k nemu, musela som si ju doslova odrapiť☺. Cestou späť boli deti celé vo vytržení z toho, že sedeli priamo vedľa vodiča v lanovke! Zhruba v tom čase, ako aj tu v BB, boli Služby Božie, kde sme boli srdečne pozvaní aj na zaspievanie niekoľkých piesní (aj s prídavkom). Počas bohoslužieb sa našim ratolestiam venovali dvaja obetaví oteckovia, ktorí im pripravili plno hier a súťaží. Po skončení kostola sme sa ešte zhovárali s niektorými „domácimi“. Cestou z večere bola obľúbená lopárovačka. Vravíte si, ako sa mohli v takej tme spúštať? Ten kopec, ktorý bol hneď pri fare, bol dokonca vybavený nočným osvetlením. Naozaj neviem povedať, kto mal väčšiu radosť- či deti, či mládež, či ocovia, ktorí sa pretekali, kto zíde rýchlejšie, sem-tam pri tom zničili aj lopár (či svoj chrbát). V ten deň bolo Slovo neskôr, keď už „odpadli“ naši malí. Potiahli sme ho až do polnoci, pozreli sme si ohňostroje, a potom sme pokračovali v rôznych rozhovoroch až do ranných hodín.
Posledný deň sme sa vybláznili na obľúbenom kopci, pridali sme „snowbordovanie na kartónoch“, jeden z bratov išiel na lopári tak rýchlo, že to ukončil „jánošíkovským“ preskokom snehového valu a dopadol rovno na rovné nohy. Lepší záver výletu by sme nenaplánovali. Po obede sme už dávali do poriadku ubytovňu a v popoludňajších hodinách sme sa plní zážitkov vracali domov.
Veľmi ďakujem nášmu nebeskému Oteckovi, že mi dal takéto spoločenstvo bratov a sestier, s ktorými môžem prežívať toľko krásnych a zábavných chvíľ vonku, no aj pri Slove. Teším sa na ďalšie takéto chvíle s nimi.
Prvý deň sme sa zabývali, a potom sme sa rozhodli prebádať okolie a deň tradične uzavrelo Slovo. Vo štvrtok nás čakala neľahká úloha - zdolať „pevnosť Boyárd“. Súťažili dve družstvá, ktorých čakali rôznorodé úlohy von aj dnu. Napríklad vyrobiť snehové gule zo sypkého snehu a ešte nimi aj triafať na cieľ, či predviesť na snehu rôzne gymnastické prvky s akrobatickým nádychom. Po „zvládnutí“ úloh vonku sme si dožičili veľkú dvojhodinovú „lopárovačku“. No to nebolo všetko, čakalo nás ešte zvládnuť kvíz. Možno vám to znie tak nudne, ale bola to zábava, Maťo s Kiou vymysleli super hádanky, z ktorých sme mali uhádnuť porekadlá. Prevetrali aj naše vedomosti z Biblie, ktoré boli tentoraz zamerané na verše a to, kde sa nachádzajú. Podvečer sa malí aj veľkí nevedeli dočkať aquaparku. Tu sme tiež volili neprebádané vody, a teda Aquacity Poprad, kde sme ešte neboli. No dobrú reklamu im veru neurobíme. Síce to tam vyzeralo super, veľa atrakcií, veľké priestory, pekné prostredie, no všetky tieto plusy prevalcovala obrovská zima. Nuž zrejme tí, čo to navrhli, hrubo podcenili tatranskú zimu, znásobenú vysokým počtom návštevníkov. A tak vonku bolo -18° C, no my sme mali možno +10 a v bazénoch 28°C, čo má od zahriatia, ktoré sme očakávali, dosť ďaleko. Ja s mojou rodinkou sme ani nevydržali zaplatený čas a museli sme predčasne odísť. Stará dobrá Tatralandia! Toto bolo, vďaka Pánovi, jediné sklamanie počas tohto výletu, ktorý bol ozaj skvelý. Po večeri sme sa opäť zišli pri chválach a Božom Slove.
V silvestrovský deň sme sa rozdelili na veľkých a malých turistov, veľkí išli na celodennú túru na Téryho chatu a malí sa vybrali na hrebienok. Naši najmenší mali z toho obrovskú radosť, keďže to bolo pre nich po prvý raz, čo išli lanovkou. Hore sme sa pobobovali, zároveň sme zistili, že by bolo fajn sa sem opäť vrátiť, lebo sme v časovej tiesni nestihli vyskúšať „pneumatikový snehový tobogán“. Ja som tiež podcenila tatranskú zimu, sadla som si na odpadkový kôš, aby som si oddýchla a oprela som sa hlavou o múr, a keď som chcela vstať, tak nie a nie odtrhnúť hlavu od múru. Verte, či nie, čiapka mi primrzla k nemu, musela som si ju doslova odrapiť☺. Cestou späť boli deti celé vo vytržení z toho, že sedeli priamo vedľa vodiča v lanovke! Zhruba v tom čase, ako aj tu v BB, boli Služby Božie, kde sme boli srdečne pozvaní aj na zaspievanie niekoľkých piesní (aj s prídavkom). Počas bohoslužieb sa našim ratolestiam venovali dvaja obetaví oteckovia, ktorí im pripravili plno hier a súťaží. Po skončení kostola sme sa ešte zhovárali s niektorými „domácimi“. Cestou z večere bola obľúbená lopárovačka. Vravíte si, ako sa mohli v takej tme spúštať? Ten kopec, ktorý bol hneď pri fare, bol dokonca vybavený nočným osvetlením. Naozaj neviem povedať, kto mal väčšiu radosť- či deti, či mládež, či ocovia, ktorí sa pretekali, kto zíde rýchlejšie, sem-tam pri tom zničili aj lopár (či svoj chrbát). V ten deň bolo Slovo neskôr, keď už „odpadli“ naši malí. Potiahli sme ho až do polnoci, pozreli sme si ohňostroje, a potom sme pokračovali v rôznych rozhovoroch až do ranných hodín.
Posledný deň sme sa vybláznili na obľúbenom kopci, pridali sme „snowbordovanie na kartónoch“, jeden z bratov išiel na lopári tak rýchlo, že to ukončil „jánošíkovským“ preskokom snehového valu a dopadol rovno na rovné nohy. Lepší záver výletu by sme nenaplánovali. Po obede sme už dávali do poriadku ubytovňu a v popoludňajších hodinách sme sa plní zážitkov vracali domov.
Veľmi ďakujem nášmu nebeskému Oteckovi, že mi dal takéto spoločenstvo bratov a sestier, s ktorými môžem prežívať toľko krásnych a zábavných chvíľ vonku, no aj pri Slove. Teším sa na ďalšie takéto chvíle s nimi.
Autor: Zuzka Vozárová
