11.6.2011
Pomaly prichádza čas prázdnin, čas oddychu a naberania nových síl. Mnohí z nás sa už tešia na príjemné chvíle strávené kdesi pri mori v letnej pohode so svojou rodinkou.. No ešte skôr, kým sa tak stane, musíme sa patrične rozlúčiť so školským rokom...
Tak aj náš turistický oddiel sa rozhodol, že sa na posledný výlet pred prázdninami vydá do Štiavnických vrchov. Stretnutie bolo ako obyčajne zavčasu ráno, t. j. o 6:00 h na železničnej stanici Banská Bystrica – mesto. Vo Zvolene sme potom prestúpili na autobus, ktorým sme pokračovali do Banskej Štiavnice (ďalje v texte BS). Prekvapilo ma, že som mohla pri cestovaní autobusom využiť čip kartu, čo som následne zúročila aj pri ceste späť. Na autobusovej zastávke v BS sme sa rozdelili na 2 skupiny – 1. skupina, ktorá pokračovala v ceste k tajchu a druhá, ktorá čakala na ďalších nadšených turistov. Ja som bola v tej prvej. Poniektorí z nás si vychutnávali architektonické skvosty Štiavnice, ktoré sú pre toto mesto príznačné, čoho dôkazom boli aj architekti, ktorých sme stretli cestou späť. Napokon sme všetci dorazili k tajchu Veľká vodárenská, kde sme sa aj pomodlili. Až tu som si uvedomila, koľko nás tu vlastne je. Ako som už spomínala, niektorí sa k nám pripojili až v BS, resp. tá druhá skupina. Spomínam si, že počas túry som bola v pomykove, či k nám patria alebo sú to iní turisti, ktorí sa na krátku chvíľu stretli na tom istom úseku, kde sme boli aj my. Keď ale krátka chvíľa prešla a oni stále zostávali pri nás, pochopila som...
Na pripomenutie – Pán povolil a tento výlet sa uskutočnil 11. júna 2011, bola to sobota ako tradične, išlo o celodenný výlet. Celý pracovný týždeň bol však poznačený daždivým počasím, a tak som bola na pochybách, či nám dnes nebude pršať. Informáciu o plavkách som preto ignorovala, čo som viackrát počas dňa oľutovala. Navyše som si myslela, že ak aj nebude pršať, tak určite bude chladno na kúpanie, takže sa kúpať budú len tí odvážnejší z nás.. Tí, ktorí túto informáciu brali vážne, neváhali a osviežili sa vo Veľkej vodárenskej. Bola radosť na nich sa pozerať :-). Potom sme pokračovali na Paradais a Tanád. Cestou sme obdivovali nádheru, ktorú náš Pán stvoril – nesmiem opomenúť krásne kvietky najrozličnejších farieb a najrozmanitejších podôb, slnkom zaliate a oku lahodiace tvary lúk a kopcov, vietor pohrávajúci sa so steblami tráv sem i tam a tiež prenádherne rozkvitnuté kríky ruží v BS. Stretli sme aj pijavicu, húseničku, stádo ovečiek a kravičky. Aj z tohto stvorenstva je zrejmé a neodškriepiteľné, že to mohol stvoril len dokonalý, svätý Boh – tie kombinácie, tie farby, tvary, zvuky – všetko spolu ladí a hrá – takto by to nevedel neprojektovať ani ten najlepší architekt...
Našou najdlhšou a overenou zastávkou bol tajch Bakomi. Všetci, čo mali plavky, sa vrhli do vody, plávali a skákali do vody, iní – mňa nevynímajúc – sa radšej opaľovali a vyhrievali na slnku. Tu sme sa aj občerstvili. Niektorí si šli kúpiť niečo pod zub do neďalekých podnikov. Keby sa dalo, určite by sme tu zostali celý deň, ale pred nami boli ešte tajchy Evička a Klinger. Pre krátkosť času sme sa v nich už nekúpali, žiaľ. V BS sme si ešte odpočinuli na terase pri tanieri paradajkovej polievky a zmrzline, príp. koláčiku... Nastal čas rozlúčiť sa s tými, ktorí sa k nám pridali v BS. Z BS sme sa potom presunuli autobusom do ZH, kde sme hodne dlho čakali na ďalší autobus smerujúci do BB. Český autobus mal meškanie, a tak aj návrat do BB sa oneskoril. V BB sme boli asi okolo pol deviatej večer. Niektorí z nás mali ešte chuť niečo si prehryznúť, a tak naše kroky zavítali do Pilsnera – dalo by sa pomaly povedať, že je už našou tradíciou ísť si tam sadnúť po sobotňajšej turistike.
Keď som tak sedela na terase a pozorovala okoloidúcich ľudí, zrazu vidím známu tvár – Kia! Aj počas turistiky som si na ňu spomenula a modlila sa za ňu, pretože v tento krásny sobotný deň mala skúšky z angličtiny. Snažila sa získať certifikát, aby na budúci rok nemusela maturovať z anglického jazyka. Hneď ako som ju zbadala, vyskočila som za ňou so zvedavosťou, ako dopadla... Bola prešťastná, Pán sa znovu postaral, dostala presne tú otázku, čo chcela a vedela.
Ďakujem Ti, Pane, že vyslýchaš naše modlitby, že sa o nás staráš a dávaš nám všetko potrebné, ďakujem za Tvoju výchovu, spasenie, za bratov a sestry, ktorých si mi dal a verím, že mi ešte ďalších dáš do cesty, za celý dnešný super deň (pravdupovediac, že ozaj bude taký super, som nečakala :-)) i za to moje opálenie (znovu mi tvár chytilo do paradajkova) a za to, že môžem stále spoznávať, ako si všetko dobre učinil.
Tak aj náš turistický oddiel sa rozhodol, že sa na posledný výlet pred prázdninami vydá do Štiavnických vrchov. Stretnutie bolo ako obyčajne zavčasu ráno, t. j. o 6:00 h na železničnej stanici Banská Bystrica – mesto. Vo Zvolene sme potom prestúpili na autobus, ktorým sme pokračovali do Banskej Štiavnice (ďalje v texte BS). Prekvapilo ma, že som mohla pri cestovaní autobusom využiť čip kartu, čo som následne zúročila aj pri ceste späť. Na autobusovej zastávke v BS sme sa rozdelili na 2 skupiny – 1. skupina, ktorá pokračovala v ceste k tajchu a druhá, ktorá čakala na ďalších nadšených turistov. Ja som bola v tej prvej. Poniektorí z nás si vychutnávali architektonické skvosty Štiavnice, ktoré sú pre toto mesto príznačné, čoho dôkazom boli aj architekti, ktorých sme stretli cestou späť. Napokon sme všetci dorazili k tajchu Veľká vodárenská, kde sme sa aj pomodlili. Až tu som si uvedomila, koľko nás tu vlastne je. Ako som už spomínala, niektorí sa k nám pripojili až v BS, resp. tá druhá skupina. Spomínam si, že počas túry som bola v pomykove, či k nám patria alebo sú to iní turisti, ktorí sa na krátku chvíľu stretli na tom istom úseku, kde sme boli aj my. Keď ale krátka chvíľa prešla a oni stále zostávali pri nás, pochopila som...
Na pripomenutie – Pán povolil a tento výlet sa uskutočnil 11. júna 2011, bola to sobota ako tradične, išlo o celodenný výlet. Celý pracovný týždeň bol však poznačený daždivým počasím, a tak som bola na pochybách, či nám dnes nebude pršať. Informáciu o plavkách som preto ignorovala, čo som viackrát počas dňa oľutovala. Navyše som si myslela, že ak aj nebude pršať, tak určite bude chladno na kúpanie, takže sa kúpať budú len tí odvážnejší z nás.. Tí, ktorí túto informáciu brali vážne, neváhali a osviežili sa vo Veľkej vodárenskej. Bola radosť na nich sa pozerať :-). Potom sme pokračovali na Paradais a Tanád. Cestou sme obdivovali nádheru, ktorú náš Pán stvoril – nesmiem opomenúť krásne kvietky najrozličnejších farieb a najrozmanitejších podôb, slnkom zaliate a oku lahodiace tvary lúk a kopcov, vietor pohrávajúci sa so steblami tráv sem i tam a tiež prenádherne rozkvitnuté kríky ruží v BS. Stretli sme aj pijavicu, húseničku, stádo ovečiek a kravičky. Aj z tohto stvorenstva je zrejmé a neodškriepiteľné, že to mohol stvoril len dokonalý, svätý Boh – tie kombinácie, tie farby, tvary, zvuky – všetko spolu ladí a hrá – takto by to nevedel neprojektovať ani ten najlepší architekt...
Našou najdlhšou a overenou zastávkou bol tajch Bakomi. Všetci, čo mali plavky, sa vrhli do vody, plávali a skákali do vody, iní – mňa nevynímajúc – sa radšej opaľovali a vyhrievali na slnku. Tu sme sa aj občerstvili. Niektorí si šli kúpiť niečo pod zub do neďalekých podnikov. Keby sa dalo, určite by sme tu zostali celý deň, ale pred nami boli ešte tajchy Evička a Klinger. Pre krátkosť času sme sa v nich už nekúpali, žiaľ. V BS sme si ešte odpočinuli na terase pri tanieri paradajkovej polievky a zmrzline, príp. koláčiku... Nastal čas rozlúčiť sa s tými, ktorí sa k nám pridali v BS. Z BS sme sa potom presunuli autobusom do ZH, kde sme hodne dlho čakali na ďalší autobus smerujúci do BB. Český autobus mal meškanie, a tak aj návrat do BB sa oneskoril. V BB sme boli asi okolo pol deviatej večer. Niektorí z nás mali ešte chuť niečo si prehryznúť, a tak naše kroky zavítali do Pilsnera – dalo by sa pomaly povedať, že je už našou tradíciou ísť si tam sadnúť po sobotňajšej turistike.
Keď som tak sedela na terase a pozorovala okoloidúcich ľudí, zrazu vidím známu tvár – Kia! Aj počas turistiky som si na ňu spomenula a modlila sa za ňu, pretože v tento krásny sobotný deň mala skúšky z angličtiny. Snažila sa získať certifikát, aby na budúci rok nemusela maturovať z anglického jazyka. Hneď ako som ju zbadala, vyskočila som za ňou so zvedavosťou, ako dopadla... Bola prešťastná, Pán sa znovu postaral, dostala presne tú otázku, čo chcela a vedela.
Ďakujem Ti, Pane, že vyslýchaš naše modlitby, že sa o nás staráš a dávaš nám všetko potrebné, ďakujem za Tvoju výchovu, spasenie, za bratov a sestry, ktorých si mi dal a verím, že mi ešte ďalších dáš do cesty, za celý dnešný super deň (pravdupovediac, že ozaj bude taký super, som nečakala :-)) i za to moje opálenie (znovu mi tvár chytilo do paradajkova) a za to, že môžem stále spoznávať, ako si všetko dobre učinil.
Fotografie Autor: Veronika Miková
