8.5.2012
„Nebesá rozprávajú o sláve Božej a dielo Jeho rúk zvestuje obloha. Deň dňu oddáva zvesť, noc noci podáva poznanie.“ (Žalm 19, 1-2)
Počas obdobia materskej dovolenky som dopoludnia vždy rada chodila s deťmi na kopec za naším panelákom, čo je trasa od Slovenských plynární na Zelenej ulici cez záhradkársku oblasť na Suchom vrchu vedúca na Králiky. Aj keď boli deti v doliečovacom období po chorobe a ešte nemohli ísť do škôlky, vždy sa pýtali na prechádzku. Mali sme pár miestočiek, kde sme si sadli do trávy a rozprávali sa, ako chodí svet, ako ho Pán Boh spravuje, majúc pekné výhľady na mesto a hlavne prírodu. Pán Boh nám dal vždy pookriať a dal nám radosť. Po čase nám chýbali blízki, priatelia s ktorými by sme zvládli aj dlhšie prechádzky, keďže Adamko má šesť rokov, Danko štyri. Vymysleli sme teda výlet pre všetkých, ktorí majú v daný termín možnosť a túžbu ísť do prírody. Radovať sa z Božieho stvorenstva, z voľnosti, z pohybu napr. aj rozbehnúc sa s deťmi lúkou či kopcom, natrhať malú kytičku alebo čakať na ukrytú jašteričku alebo sledovať teperiaceho sa mravca s nákladom na chrbte.
Vyrazili sme teda jedno ráno, bol 8.máj. Skupinka dospelých a detí vyrazila spred fary o 8:00.Ostaní sa pridali na Huštáku na zastávke autobusu, kde sme sa asi 20 (rodinky s deťmi a jednotlivci) nalodili do prímestského spoja smer Králiky. Autobus sa rýchlo zaplnil ďalšou skupinkou turistov z turistického oddielu z Biotiky, chatármi a deťmi, ktoré mali tréning na farme koní. Zo štartu, čo bola konečná autobusu n a Králikoch nás čakala trasa na Mútne jazero- chatu Irisu-Pony farmu na Suchom vrchu- povstaleckú chatu pod lyžiarskymi vlekmi až na Oremburskú ulicu. V kruhu sme ďakovali modlitbami, lebo je to milé Pánu a to za pohyb na čerstvom vzduchu, za vzájomné spoločenstvo, aj za tých, ktorí nemohli prísť. Na Mútnom jazere, kde sme sa dostali za chvíľu, už čoskoro praskal ohník, ktorí prichystali Peťovi Lapínovi kamaráti, ktorých tam stretol na potulkách prírodou. Na obed sa servírovali do chrumkava opečené špekáčiky.
Mali sme čas na rozhovory. Dve rodinky sa k nám pridali prijdúc z Ortútov, kde nechali svoje autá, keďže s menšími deťmi sa potrebovali dostať domov včas na poobedňajší odpočinok. Deti sa zahrali hľadaním žabiek v mlákach alebo chytaním a pozorovaním žubrienok v plastových pohárikoch. Ďalšou cestou nás sprevádzala prekrásna prírodná scenéria nášho dokonalého Pána. Nad lyžiarskymi vlekmi sme si urobili oddychovú chvíľku sediac v tráve.
V cieľových metroch sme už poniektorí cítili svalovú únavu a deti sme povzbudzovali, keďže sa im ako cieľ javilo už každé miesto po 50 metroch. Na Oremburskej ulici sme sa rozdelili na smer Fončorda a smer Radvaň. Cestou sme si rozprávali podobenstvo o talentoch.
Tento výlet bol pre nás všetkých veľmi požehnaný čas a sme za to nášmu Pánovi vďační. Ak Pán dá, tešíme sa na ďalší výlet aj na ďalších ľudí, ktorí sa budú môcť a chcieť pridať.
Počas obdobia materskej dovolenky som dopoludnia vždy rada chodila s deťmi na kopec za naším panelákom, čo je trasa od Slovenských plynární na Zelenej ulici cez záhradkársku oblasť na Suchom vrchu vedúca na Králiky. Aj keď boli deti v doliečovacom období po chorobe a ešte nemohli ísť do škôlky, vždy sa pýtali na prechádzku. Mali sme pár miestočiek, kde sme si sadli do trávy a rozprávali sa, ako chodí svet, ako ho Pán Boh spravuje, majúc pekné výhľady na mesto a hlavne prírodu. Pán Boh nám dal vždy pookriať a dal nám radosť. Po čase nám chýbali blízki, priatelia s ktorými by sme zvládli aj dlhšie prechádzky, keďže Adamko má šesť rokov, Danko štyri. Vymysleli sme teda výlet pre všetkých, ktorí majú v daný termín možnosť a túžbu ísť do prírody. Radovať sa z Božieho stvorenstva, z voľnosti, z pohybu napr. aj rozbehnúc sa s deťmi lúkou či kopcom, natrhať malú kytičku alebo čakať na ukrytú jašteričku alebo sledovať teperiaceho sa mravca s nákladom na chrbte.
Vyrazili sme teda jedno ráno, bol 8.máj. Skupinka dospelých a detí vyrazila spred fary o 8:00.Ostaní sa pridali na Huštáku na zastávke autobusu, kde sme sa asi 20 (rodinky s deťmi a jednotlivci) nalodili do prímestského spoja smer Králiky. Autobus sa rýchlo zaplnil ďalšou skupinkou turistov z turistického oddielu z Biotiky, chatármi a deťmi, ktoré mali tréning na farme koní. Zo štartu, čo bola konečná autobusu n a Králikoch nás čakala trasa na Mútne jazero- chatu Irisu-Pony farmu na Suchom vrchu- povstaleckú chatu pod lyžiarskymi vlekmi až na Oremburskú ulicu. V kruhu sme ďakovali modlitbami, lebo je to milé Pánu a to za pohyb na čerstvom vzduchu, za vzájomné spoločenstvo, aj za tých, ktorí nemohli prísť. Na Mútnom jazere, kde sme sa dostali za chvíľu, už čoskoro praskal ohník, ktorí prichystali Peťovi Lapínovi kamaráti, ktorých tam stretol na potulkách prírodou. Na obed sa servírovali do chrumkava opečené špekáčiky.
Mali sme čas na rozhovory. Dve rodinky sa k nám pridali prijdúc z Ortútov, kde nechali svoje autá, keďže s menšími deťmi sa potrebovali dostať domov včas na poobedňajší odpočinok. Deti sa zahrali hľadaním žabiek v mlákach alebo chytaním a pozorovaním žubrienok v plastových pohárikoch. Ďalšou cestou nás sprevádzala prekrásna prírodná scenéria nášho dokonalého Pána. Nad lyžiarskymi vlekmi sme si urobili oddychovú chvíľku sediac v tráve.
V cieľových metroch sme už poniektorí cítili svalovú únavu a deti sme povzbudzovali, keďže sa im ako cieľ javilo už každé miesto po 50 metroch. Na Oremburskej ulici sme sa rozdelili na smer Fončorda a smer Radvaň. Cestou sme si rozprávali podobenstvo o talentoch.
Tento výlet bol pre nás všetkých veľmi požehnaný čas a sme za to nášmu Pánovi vďační. Ak Pán dá, tešíme sa na ďalší výlet aj na ďalších ľudí, ktorí sa budú môcť a chcieť pridať.
Autor: Maca Ďurošová
