13.10.2012
  Jeseň býva krásna, farebná, ale aj chladná a daždivá. Naplánovať niečo v októbri sa dá len s podmienkou, ak bude vhodné počasie. Na túru sa dá ísť aj keď trocha mrholí, navštívíť múzeum alebo akvapark sa dá v každom počasí, ale my sme chceli ísť na hromadné púšťanie šarkanov. Na túto disciplínu sú dôležité dve veci, ktoré človek neovplyvní. Šarkany potrebujú vietor a nemôže pršať. V Sobotu 13.10.2012 o pol ôsmej ešte mrholilo a to spáčov povzbudilo v spinkaní. Výlet teda vyzerá, že sa nekoná. Ale o deviatej sa vyjasnilo a do pol desiatej už slniečkom všetkých obšťastňovalo svojimi teplými lúčmi a vytiahlo z postiel veľkých aj malých ospalcov. Výlet teda bude!
  Autami sme sa vyviezli „hore, hore“ až na Fuggerov dvor za Selcami. Prišli chlapci aj dievčatá, väčší aj menší, aj kočíkoví, len vetrík neprichádzal. Popozerali sme teda stajne, chlievy, kurín, výbeh a ich obyvateľov. Poniektorí objavili zdochnutú rybu v jazierku. Vietor však stále neprišiel, tak sme sa ešte popreháňali, pohojdali, pohrali v drevenom domčeku a to už deťúrence šarkany ani nespomínali. Potešili sme teda ešte niečím teplým naše brušká a bol čas ísť si domov oddýchnuť. S deťmi sme sa naučili, že nie všetko čo si človek naplánuje sa vždy aj podarí, ale Pán Boh aj tieto nevydarené plány môže premeniť na niečo príjemné, za čo sme Mu vďační. Minulý rok bola šarkanovka s príliš silným vetrom a teraz so žiadnym. Nevadí.
  Za všetko ďakujeme, za ochanu, bratov a sestry, slniečko, príjemný čas, aj že sme boli zdraví.

Autor: Evka Drienovská            




Search

Časopis Pohľad

Slovo

Filipským 2, 7-11 Ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži. Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, a každý jazyk, aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán.