25.04.2014
Dňa 25. apríla sa uskutočnilo už druhé stretnutie rodiniek a mládeže, na ktoré sme sa veľmi tešili. Stretnutie sme začali slovami zo Žalmu 119, 1 – 8. Tu je opäť obšírny výber z témy, aby sme aj my premýšľali o svojom živote, svojich manželstvách, o našom pevnom základe,... Boh vám aj dnes pri tomto premýšľaní žehnaj!:
Farky sa nám hneď na začiatku znovu ospravedlnil za to, že zrejme neuspokojí naše predstavy o tom, čo by nám mal rozprávať, ale napriek tomu verí, že sa nás to, o čom bude rozprávať, hlboko dotkne a spôsobí to v našom vnútri nejaký pohyb, rozhýbe to naše myšlienky. Na záver nám neponúkol v rámci tohto stretnutia nejakú skvelú večeru u Jána Pavla II., ani trošku tancovačky, a potom sme si ani radostne neťahali nejakú tombolu, aby toto všetko utužilo a správne obnovilo náš unavený, stereotypný manželský zväzok.
Už minule nás v závere nášho premýšľania upozornil na zaujímavé slovo, ktoré nachádzame napísané v 2.liste Timoteovi, kde nielen Timotea, ale i nás apoštol Pavel napomína, aby sme sa vyhýbali prázdnym svetským rečiam. Čo myslíte, vyhýbame sa im? Je to pravda? A čo sú vôbec prázdne svetské reči? - Sú to reči, v ktorých nie je duch a život. Tie svetské reči majú nejaký ten svoj obsah, majú možno aj zaujímavú formu, prednášajú nám ich odborníci, umelci, profesionálni zabávači, ale po pravde, tieto reči neslúžia nikomu na spasenie. Sú to len reči. A na dôvažok, tieto reči odvádzajú našu pozornosť od Božieho slova k nejakej ľudskej múdrosti, k nejakým špekuláciám, povzbudzujú nás k pochybnostiam a zahmlievajú nám pravdu, narušujú našu vnútornú duchovnú konzistenciu, stabilitu. Uvedomujeme si to? Dokážeme to fakt zobrať vážne?
Pre to, že toto bola pravda v minulosti a zrejme je to pravda aj dnes, Pavel nám hovorí, radí nám a súčasne nás veľmi dôrazne napomína: „ Prázdnym svetským rečiam sa vyhýbaj, lebo budú sa naďalej vzmáhať v bezbožnosti a ich reč bude sa rozožierať ako rakovina. “ Ak sa teda svetským rečiam nevyhýbame, vstupujú do našich vzťahov, my sami ich tam vnášame – a robia presne to, čo píše Pavel- vzmáhajú sa v nás, motivujú nás k bezbožnosti, a tak rozožierajú naše rodiny, vzťahy a manželstvá ako zhubná rakovina. Odrazu si nerozumieme, odrazu sú tu medzi nami v manželstve zvady, nepokoje, nedorozumenia a príkoria. Pozeráš televíziu, počúvaš svetské reči báb alebo chalanov, súhlasíš s ich názormi, osvojuješ si ich názory a už je oheň na streche. Všetko sa to objaví v oblasti našich vzťahov. Aj tu sa množia prázdne svetské reči, všetko sa to vzmáha a rozožiera to mnohých – ako zhubná nemoc. – Dobre si všimnite, čím viacej rečí a všelijakých rád, návodov týkajúcich sa vzťahov, manželstva a spolužitia je tu, tým viacej je rozvodov, a to aj medzi kresťanmi. My si totiž tie všelijaké rady osvojujeme, vyberáme si najmä tie, ktoré sa nám hodia a potom –skrze tieto rady- bombardujeme často veľmi tvrdo a bezohľadne svojich manželských partnerov. Majú byť, podľa tých rád a návodov, takí a takí... Kresťania nie sú v tomto smere akéhosi sebabombardovania vôbec výnimka.
Potom sme si položili vecnú a veľmi jednoduchú otázku: Kde sa to začína? Túto otázku farky rozšíril a znela takto: Kde sa začína naše osobné či rodinné, manželské požehnanie? Ono sa začína tam, kde my vchádzame do poslušnosti Božej vôle. Naše požehnanie sa začína tam, kde sa pri nás plní to, čo čítame v Žalme 119.
„Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a sviecou mojim chodníkom.“ Všetci to veľmi dobre poznáme. Ale je to skutočne tak? Je Božie slovo sviecou našim nohám? V tom istom Žalme čítame: „ Aké sladké sú Tvoje reči mojim ďasnám, a nad med mojim ústam. Z rozkazov Tvojich zmúdrievam; a preto nenávidím každý lživý chodník.“ ( Žalm 119,103 a 104) Je to fakt tak? Je nám Božie slovo sladké, zmúdrievame z neho, nenávidíme každý lživý chodník? Alebo je to úplne inak? My si myslíme, čo chceme, robíme si, čo chceme, čerpáme múdrosť zo všetkých možných kníh, zo všetkých možných i nemožných zdrojov, ktoré nám, samozrejme, iní kresťania odporúčajú, - a potom si nakoniec spomenieme aj na Božie slovo, a samozrejme, že sa čudujeme, že to pri nás nakoniec akosi nefunguje. A niet toho, kto by nám povedal, že celá tá blbosť sa začala tam, kde sme si hľadali návody a odpovede na svoje zvedavé alebo všetečné ľudské otázky – v spomínanej literatúre alebo u dobrých priateľov. Odrazu sme zistili, že síce všeličo vieme, všeličo sme sa dozvedeli, máme celú knižnicu dobrých rád, ale s tou poslušnosťou Božiemu slovu nám to už nefunguje. Pričom si zrejme nevšimneme, že to, čo sme sa naučili z tých kníh, vlastne, čo sme si osvojili ako zaručené dobré rady, nedokážeme už dať dokopy so samotným Božím slovom. – Už sme akosi vedľa. Čo nám pravda nedáva zmysel, veď tá literatúra je predsa kresťanská!! Je odporúčaná celým tzv. kresťanským svetom. A to už predsa niečo znamená, nie? Ako je teda možné, že nám to nefunguje??Tak ohľadom toho musíme znovu zvolať nejaký národný týždeň manželstva, aby sme to vyriešili...
Povedali sme si, že na počiatku všetkého stojí Boh. Nie naša veda ani psychológia, ani náboženstvo, ani odborníci, ani naši skvelí priatelia. Ale poznanie tejto základnej pravdy je už v nás vytlačené kdesi na perifériu – teda kdesi na okraj nášho myslenia. Akoby sme to vnímali už len nejakým svojím periférnym duchovným zrakom. Problém je asi v tom, že máme evidentne pocit, že Boh nám neponúka nejaké konkrétne rady ani nás nekŕmi kvetnatými náboženskými rečami, na aké sme zvyknutí zo svojej kresťanskej literatúry alebo od našich preduchovnelých priateľov, – ale On nás vždy trošku pritlačí, a to nám je nepríjemné. To sa nám zle počúva, to akosi nedokáže uspokojiť našu všetečnosť, ktorá nás núti klásť tisíc otázok, za ktorými nasleduje tisíc nových problémov, ktoré si okamžite sami vyfabrikujeme, vyrobíme. Napriek tomu platí, že Boha ničím nenahradíš, lebo On je pre mňa i pre teba nenahraditeľný!! Jeho slovo je pevný základ pre naše vzťahy aj pre manželstvo. Ale nás často zaujíma viac, čo jedna pani povedala... A napriek tomu uzatvárame manželstvá, vstupujeme do vzťahov, tvárime sa, že to nie je žiadny problém, že my to predsa zvládneme!! Ak niečo zaškrípe, tak nám jedna pani určite poradí!!.... Potom sa pučíme vo svojich vzťahoch, pretože predsa jedna pani povedala...a to je pre nás dôležitejšie – ako to, čo povedal Boh. Ale takto jasne a okato, po lopate nám to nikto nepovie zrejme preto, že to takto jasne už len málokto vníma. – Miesto toho sa pridávame k tomu, čo jedna pani povedala... a toto si usilovne rozoberáme v manželských poradniach, na svojich stretnutiach. To jeden druhému odporúčame ako povinné čítanie, ak chceme mať vraj dobré manželstvo. Sme tým posadnutí. Toľko tzv. dobrých kníh o manželstve a o vzťahoch ako dnes nikdy predtým neexistovalo, ale rozvodov bolo menej ako dnes.
Keď Boh všetko pripravil, učinil nakoniec dve zvláštne bytosti – muža a ženu. Týmto dvom bytostiam dal jasné poslanie. Majú schopnosť privádzať na svet nové ľudské bytosti, majú schopnosť pomenovať, zmocniť sa a spravovať všetko, čo Boh stvoril. No a potom, pre nich, pre ich osobný vzťah vytýčil isté pevné a jasné mantinely, v ktorých sa majú v tom svojom vzťahu pohybovať. – Sú tu teda každému z nás veľmi dobre známe a zdanlivo už celkom ošúchané, nezáživné, nudné slová: „ Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom. “ - Kto by tieto slová nepoznal? - Všetci ich poznáme. Problém teda nie je v tom, že ich nepoznáme, ale v tom, že ich neplníme. Všelijako si ich prispôsobujeme, všelijako sa ich snažíme kombinovať, a potom sa čudujeme, že to všelijako aj dopadne. Tí dvaja sa majú skutočne osamostatniť – a pritom majú dobrovoľne vojsť do zvláštnej jednoty. Majú sa stať, napriek svojej evidentnej rozdielnosti, jedným telom.
Každé telo má svoju hlavu, žiadne telo nemá dve hlavy. Sedem hláv mal len drak v rozprávke. – Ale napriek tomu sa tvárime, že pre manželstvo to neplatí. V tomto vzťahu každý chce byť hlavou. Ale potom to aj tak vyzerá... My nemáme hlavu, ale sme len – svojhlaví. Všimli ste si to? Zabojovali ste už niekedy so svojou svojhlavosťou? Ak nie, prečo čakáte, že vaše manželstvo bude dobre fungovať? Prečo si myslíte, že to vyrieši nejaká skvelá náboženská literatúra, ktorá bude na dvesto stranách toto všetko len obkecávať a my to budeme potom obkecávať ďalej... Lebo, zdá sa mi, že presne to robíme. V Božom slove čítame: „ Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy je však muž, a hlavou Krista je Boh.“ ( 1.Kor. 11, 3) - Aj v tomto prípade máme prinajmenšom dve možnosti. Môžeme to donekonečna obkecávať, hľadať v tom nejaké problémy, môžeme si všelijaké umelé problémy vyrábať, vyslovovať rozličné pochybnosti, tváriť sa, že nerozumieme tomu, čo je tu napísané a potrebujeme k tomu zasa 200- stranový výklad nejakého obrovského náboženského odborníka prinajmenšom z Ameriky, lebo len on jediný tomu predsa rozumie. - Alebo môžeme ísť jednoducho do poslušnosti tomuto slovu. Ak si muž, tak čo čakáš, Vianoce? – Tvojou hlavou má byť Kristus. Prečo to nerešpektuješ, prečo netúžiš po tom, aby tvojou hlavou bol Kristus, prečo si neštuduješ Písma a nemodlíš sa za to, aby tvojou Hlavou bol Kristus? Prečo toto jasne nepovieš svojej žene? Prečo ju nepožiadaš, aby sa za teba modlila, aby tvojou Hlavou bol Kristus? Prečo miesto tejto komunikácie siahaš radšej po knižkách, chodíš si po rady k susedke? – Prečo miluješ nekonečné debaty o svojich vymyslených problémoch? – A ak si žena, tak čo čakáš, Vianoce? Prečo sa tváriš, že tomuto slovu nerozumieš, prečo pochybuješ o svojom mužovi, prečo si si ho vzala, keď je taký neschopný, vyhovieť okamžite tvojim úžasným nápadom? Prečo ho nepovzbudzuješ a nedávaš mu priestor k tomu, aby rástol vo svoju Hlavu – v Krista?
Ak si muž, tak čo čakáš Vianoce? – V Božom slove čítaš: „Dedičstvom sú mi Tvoje svedectvá až naveky; lebo sú radosťou môjmu srdcu. Naklonené je mi srdce plniť Tvoje ustanovenia navždy až do konca.“(Ž 119, 111 a 112) – Je toto slovo skutočne také nezrozumiteľné? Naozaj nevieš, čo Boh od teba očakáva? – To sa dokedy chceš hrať so svojou ženou a aj s Bohom na slepú babu? - Koľko kníh si ešte nakúpiš, prečítaš, prediskutuješ v nekonečných rozhovoroch, aby si nemusel konať priamo a jasne Božiu vôľu? Aby si sa mohol vyhovárať na to, že to ešte nemáš riadne preštudované, ešte si nebol na správnom manželskom poradenstve?
V Božom slove čítame: „Ja nerozhodných nenávidím, ale Tvoj zákon milujem.“ –
(Ž 119,113) - Nuž ako je to s tebou osobne? Idú ti na nervy nerozhodní mantáci, večne rozpačití chlapi, ktorí raz nevedia, čo chcú? Alebo si ty sám ten nerozhodný manták, večne rozpačitý chlap, ktorý nie je v stave povedať na základe Božieho slova jasné stanovisko a viesť takto svoju ženu? - Si ty muž, ktorý dokáže na základe Božieho slova jasne povedať: „Vzdiaľte sa odo mňa, zlostníci, zvodcovia, tlčhubovia, mudrlanti, pobehaji, aby som mohol zachovávať príkazy svojho Boha.“
Alebo si ty muž, ktorý miluje tlčhubov, mudrlantov, pobehajov, splieta sa s nimi, behá s nimi za daromnosťami, len aby si nemusel zachovávať príkazy svojho Boha?
Uvedomuješ si to, čo hovorí Božie slovo? V ňom nachádzame poznanie: „Ty zavrhuješ všetkých, ktorí poblúdili od Tvojich ustanovení; lebo ich podvod je márny. Odstraňuješ všetkých bezbožníkov zeme ako trosky, a keďže toto viem, milujem Tvoje svedectvá.“ ( Ž 119, 118 a 19) Akoby tu ten muž hovoril: Mám pred Tebou absolútny rešpekt, tvoje súdy mám pred svojimi očami. Rozumiem Tvojmu konaniu, rozumiem Tvojej vôli!! – A tak aj ja mám otázku pre teba, brat môj, manžel, otec: Máš rešpekt pred Bohom? Rozumieš Jeho konaniu, rozumieš Jeho vôli? Uvedomuješ si, že toto Boh od teba požaduje? - Alebo sa radšej budeš ďalej hrať na Filmárika a Filmušku z detskej rozprávky? - Chceš byť Božím mužom, chceš, aby tvojou hlavou bol Kristus? Čo robil Kristus? Plnil svoju vlastnú vôľu? Chodil po cestách tých, ktorí vedome blúdili, zavrhujúc Božie ustanovenia? Chodil po rady k odborníkom, zbieral rady a riadil sa radami svojich priateľov? Alebo plnil vôľu Otcovu? Toto som postavil na hranu, lebo inak sa nepohneme z miesta. – Ak teda ako muž nebudeš konať vôľu svojho nebeského Otca, nebude tvojou hlavou nikdy Kristus. A môžeme pritom ďalej viesť nejaké svoje zbožné reči, rozvíjať donekonečna skvelé náboženské teórie a diskutovať o výskume psychológov...
A teraz je rad zasa na ženách. Mám otázku: Chceš mať takéhoto muža? Nebojíš sa, že tvoj muž sa bude držať Božích ustanovení? – Si ochotná vzdať sa svojej svojhlavosti? Chceš mať muža, ktorý, akoby odrazu mal v mnohých veciach veľmi jasno a nedával by priestor tvojmu mudrovaniu, tvojim výmyslom, špekuláciám, tvojim rozmarným náladám? Bola by si spokojná s takýmto mužom? Dokážeš sa modliť za takéhoto muža? Dokážeš sa uspokojiť s tým, že ty nie si hlavou? – Toto sa totiž ľahko povie, ale pre emancipovanú ženu to môže byť neprekonateľný problém. Keďže ženy zo všetkých strán počúvajú o tom, že majú byť sebavedomé, majú byť vždy sexy, majú byť emancipované, majú si chrániť svoj vlastný priestor pre svoje vlastné sebavyžitie , majú si chrániť svoje súkromie s priateľkami, jednoducho si majú cieľavedome vytvárať priestor pre svoju nezávislosť. Nezávislosť od koho? Nuž od muža, od rodiny, od detí... od všetkého. Neviem, či si toto všetko dokážete uvedomiť. Z pohľadu sveta sme sa my dnes ocitli už na okraji zániku manželstva ako Božej inštitúcie. S takýmto niečím sa dnes už vážne nepočíta. Takmer nikto nepočíta s tým, že náš život sa bude krútiť okolo Božieho slova. Ani tí, čo bojujú dnes za to, aby sa manželstvo dostalo do Ústavy, nepočítajú s tým, že sa manželstvo bude krútiť jednoznačne okolo Božieho slova. Skôr sa počíta s tým, že bude len ďalej ovládané nejakou náboženskou inštitúciou. To je úsilie napríklad zakuklenej katolíckej loby v parlamente, kde sa do popredia tlačí katolícky kňaz, vystupujúci ako evanjelizátor. Táto loby robí aj v súčasnosti podpisovú akciu a tento pán bude napríklad spíkrom aj na BB chválach, aby si tu namotal – na seba a na katolícku loby skrze túto tému - našich evanjelikov. Toto hovoril farky na margo toho, teda na okraj toho, čo sa aktuálne okolo nás deje. Pod týmto rúškom sa pretláča vplyv katolíckej cirkvi na rodiny.
My teda máme iný základ, ktorého sa máme držať, na ktorom máme stavať svoj manželský i rodinný život. Je to jednoducho Božie slovo.
Farky sa nám hneď na začiatku znovu ospravedlnil za to, že zrejme neuspokojí naše predstavy o tom, čo by nám mal rozprávať, ale napriek tomu verí, že sa nás to, o čom bude rozprávať, hlboko dotkne a spôsobí to v našom vnútri nejaký pohyb, rozhýbe to naše myšlienky. Na záver nám neponúkol v rámci tohto stretnutia nejakú skvelú večeru u Jána Pavla II., ani trošku tancovačky, a potom sme si ani radostne neťahali nejakú tombolu, aby toto všetko utužilo a správne obnovilo náš unavený, stereotypný manželský zväzok.
Už minule nás v závere nášho premýšľania upozornil na zaujímavé slovo, ktoré nachádzame napísané v 2.liste Timoteovi, kde nielen Timotea, ale i nás apoštol Pavel napomína, aby sme sa vyhýbali prázdnym svetským rečiam. Čo myslíte, vyhýbame sa im? Je to pravda? A čo sú vôbec prázdne svetské reči? - Sú to reči, v ktorých nie je duch a život. Tie svetské reči majú nejaký ten svoj obsah, majú možno aj zaujímavú formu, prednášajú nám ich odborníci, umelci, profesionálni zabávači, ale po pravde, tieto reči neslúžia nikomu na spasenie. Sú to len reči. A na dôvažok, tieto reči odvádzajú našu pozornosť od Božieho slova k nejakej ľudskej múdrosti, k nejakým špekuláciám, povzbudzujú nás k pochybnostiam a zahmlievajú nám pravdu, narušujú našu vnútornú duchovnú konzistenciu, stabilitu. Uvedomujeme si to? Dokážeme to fakt zobrať vážne?
Pre to, že toto bola pravda v minulosti a zrejme je to pravda aj dnes, Pavel nám hovorí, radí nám a súčasne nás veľmi dôrazne napomína: „ Prázdnym svetským rečiam sa vyhýbaj, lebo budú sa naďalej vzmáhať v bezbožnosti a ich reč bude sa rozožierať ako rakovina. “ Ak sa teda svetským rečiam nevyhýbame, vstupujú do našich vzťahov, my sami ich tam vnášame – a robia presne to, čo píše Pavel- vzmáhajú sa v nás, motivujú nás k bezbožnosti, a tak rozožierajú naše rodiny, vzťahy a manželstvá ako zhubná rakovina. Odrazu si nerozumieme, odrazu sú tu medzi nami v manželstve zvady, nepokoje, nedorozumenia a príkoria. Pozeráš televíziu, počúvaš svetské reči báb alebo chalanov, súhlasíš s ich názormi, osvojuješ si ich názory a už je oheň na streche. Všetko sa to objaví v oblasti našich vzťahov. Aj tu sa množia prázdne svetské reči, všetko sa to vzmáha a rozožiera to mnohých – ako zhubná nemoc. – Dobre si všimnite, čím viacej rečí a všelijakých rád, návodov týkajúcich sa vzťahov, manželstva a spolužitia je tu, tým viacej je rozvodov, a to aj medzi kresťanmi. My si totiž tie všelijaké rady osvojujeme, vyberáme si najmä tie, ktoré sa nám hodia a potom –skrze tieto rady- bombardujeme často veľmi tvrdo a bezohľadne svojich manželských partnerov. Majú byť, podľa tých rád a návodov, takí a takí... Kresťania nie sú v tomto smere akéhosi sebabombardovania vôbec výnimka.
Potom sme si položili vecnú a veľmi jednoduchú otázku: Kde sa to začína? Túto otázku farky rozšíril a znela takto: Kde sa začína naše osobné či rodinné, manželské požehnanie? Ono sa začína tam, kde my vchádzame do poslušnosti Božej vôle. Naše požehnanie sa začína tam, kde sa pri nás plní to, čo čítame v Žalme 119.
„Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a sviecou mojim chodníkom.“ Všetci to veľmi dobre poznáme. Ale je to skutočne tak? Je Božie slovo sviecou našim nohám? V tom istom Žalme čítame: „ Aké sladké sú Tvoje reči mojim ďasnám, a nad med mojim ústam. Z rozkazov Tvojich zmúdrievam; a preto nenávidím každý lživý chodník.“ ( Žalm 119,103 a 104) Je to fakt tak? Je nám Božie slovo sladké, zmúdrievame z neho, nenávidíme každý lživý chodník? Alebo je to úplne inak? My si myslíme, čo chceme, robíme si, čo chceme, čerpáme múdrosť zo všetkých možných kníh, zo všetkých možných i nemožných zdrojov, ktoré nám, samozrejme, iní kresťania odporúčajú, - a potom si nakoniec spomenieme aj na Božie slovo, a samozrejme, že sa čudujeme, že to pri nás nakoniec akosi nefunguje. A niet toho, kto by nám povedal, že celá tá blbosť sa začala tam, kde sme si hľadali návody a odpovede na svoje zvedavé alebo všetečné ľudské otázky – v spomínanej literatúre alebo u dobrých priateľov. Odrazu sme zistili, že síce všeličo vieme, všeličo sme sa dozvedeli, máme celú knižnicu dobrých rád, ale s tou poslušnosťou Božiemu slovu nám to už nefunguje. Pričom si zrejme nevšimneme, že to, čo sme sa naučili z tých kníh, vlastne, čo sme si osvojili ako zaručené dobré rady, nedokážeme už dať dokopy so samotným Božím slovom. – Už sme akosi vedľa. Čo nám pravda nedáva zmysel, veď tá literatúra je predsa kresťanská!! Je odporúčaná celým tzv. kresťanským svetom. A to už predsa niečo znamená, nie? Ako je teda možné, že nám to nefunguje??Tak ohľadom toho musíme znovu zvolať nejaký národný týždeň manželstva, aby sme to vyriešili...
Povedali sme si, že na počiatku všetkého stojí Boh. Nie naša veda ani psychológia, ani náboženstvo, ani odborníci, ani naši skvelí priatelia. Ale poznanie tejto základnej pravdy je už v nás vytlačené kdesi na perifériu – teda kdesi na okraj nášho myslenia. Akoby sme to vnímali už len nejakým svojím periférnym duchovným zrakom. Problém je asi v tom, že máme evidentne pocit, že Boh nám neponúka nejaké konkrétne rady ani nás nekŕmi kvetnatými náboženskými rečami, na aké sme zvyknutí zo svojej kresťanskej literatúry alebo od našich preduchovnelých priateľov, – ale On nás vždy trošku pritlačí, a to nám je nepríjemné. To sa nám zle počúva, to akosi nedokáže uspokojiť našu všetečnosť, ktorá nás núti klásť tisíc otázok, za ktorými nasleduje tisíc nových problémov, ktoré si okamžite sami vyfabrikujeme, vyrobíme. Napriek tomu platí, že Boha ničím nenahradíš, lebo On je pre mňa i pre teba nenahraditeľný!! Jeho slovo je pevný základ pre naše vzťahy aj pre manželstvo. Ale nás často zaujíma viac, čo jedna pani povedala... A napriek tomu uzatvárame manželstvá, vstupujeme do vzťahov, tvárime sa, že to nie je žiadny problém, že my to predsa zvládneme!! Ak niečo zaškrípe, tak nám jedna pani určite poradí!!.... Potom sa pučíme vo svojich vzťahoch, pretože predsa jedna pani povedala...a to je pre nás dôležitejšie – ako to, čo povedal Boh. Ale takto jasne a okato, po lopate nám to nikto nepovie zrejme preto, že to takto jasne už len málokto vníma. – Miesto toho sa pridávame k tomu, čo jedna pani povedala... a toto si usilovne rozoberáme v manželských poradniach, na svojich stretnutiach. To jeden druhému odporúčame ako povinné čítanie, ak chceme mať vraj dobré manželstvo. Sme tým posadnutí. Toľko tzv. dobrých kníh o manželstve a o vzťahoch ako dnes nikdy predtým neexistovalo, ale rozvodov bolo menej ako dnes.
Keď Boh všetko pripravil, učinil nakoniec dve zvláštne bytosti – muža a ženu. Týmto dvom bytostiam dal jasné poslanie. Majú schopnosť privádzať na svet nové ľudské bytosti, majú schopnosť pomenovať, zmocniť sa a spravovať všetko, čo Boh stvoril. No a potom, pre nich, pre ich osobný vzťah vytýčil isté pevné a jasné mantinely, v ktorých sa majú v tom svojom vzťahu pohybovať. – Sú tu teda každému z nás veľmi dobre známe a zdanlivo už celkom ošúchané, nezáživné, nudné slová: „ Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom. “ - Kto by tieto slová nepoznal? - Všetci ich poznáme. Problém teda nie je v tom, že ich nepoznáme, ale v tom, že ich neplníme. Všelijako si ich prispôsobujeme, všelijako sa ich snažíme kombinovať, a potom sa čudujeme, že to všelijako aj dopadne. Tí dvaja sa majú skutočne osamostatniť – a pritom majú dobrovoľne vojsť do zvláštnej jednoty. Majú sa stať, napriek svojej evidentnej rozdielnosti, jedným telom.
Každé telo má svoju hlavu, žiadne telo nemá dve hlavy. Sedem hláv mal len drak v rozprávke. – Ale napriek tomu sa tvárime, že pre manželstvo to neplatí. V tomto vzťahu každý chce byť hlavou. Ale potom to aj tak vyzerá... My nemáme hlavu, ale sme len – svojhlaví. Všimli ste si to? Zabojovali ste už niekedy so svojou svojhlavosťou? Ak nie, prečo čakáte, že vaše manželstvo bude dobre fungovať? Prečo si myslíte, že to vyrieši nejaká skvelá náboženská literatúra, ktorá bude na dvesto stranách toto všetko len obkecávať a my to budeme potom obkecávať ďalej... Lebo, zdá sa mi, že presne to robíme. V Božom slove čítame: „ Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy je však muž, a hlavou Krista je Boh.“ ( 1.Kor. 11, 3) - Aj v tomto prípade máme prinajmenšom dve možnosti. Môžeme to donekonečna obkecávať, hľadať v tom nejaké problémy, môžeme si všelijaké umelé problémy vyrábať, vyslovovať rozličné pochybnosti, tváriť sa, že nerozumieme tomu, čo je tu napísané a potrebujeme k tomu zasa 200- stranový výklad nejakého obrovského náboženského odborníka prinajmenšom z Ameriky, lebo len on jediný tomu predsa rozumie. - Alebo môžeme ísť jednoducho do poslušnosti tomuto slovu. Ak si muž, tak čo čakáš, Vianoce? – Tvojou hlavou má byť Kristus. Prečo to nerešpektuješ, prečo netúžiš po tom, aby tvojou hlavou bol Kristus, prečo si neštuduješ Písma a nemodlíš sa za to, aby tvojou Hlavou bol Kristus? Prečo toto jasne nepovieš svojej žene? Prečo ju nepožiadaš, aby sa za teba modlila, aby tvojou Hlavou bol Kristus? Prečo miesto tejto komunikácie siahaš radšej po knižkách, chodíš si po rady k susedke? – Prečo miluješ nekonečné debaty o svojich vymyslených problémoch? – A ak si žena, tak čo čakáš, Vianoce? Prečo sa tváriš, že tomuto slovu nerozumieš, prečo pochybuješ o svojom mužovi, prečo si si ho vzala, keď je taký neschopný, vyhovieť okamžite tvojim úžasným nápadom? Prečo ho nepovzbudzuješ a nedávaš mu priestor k tomu, aby rástol vo svoju Hlavu – v Krista?
Ak si muž, tak čo čakáš Vianoce? – V Božom slove čítaš: „Dedičstvom sú mi Tvoje svedectvá až naveky; lebo sú radosťou môjmu srdcu. Naklonené je mi srdce plniť Tvoje ustanovenia navždy až do konca.“(Ž 119, 111 a 112) – Je toto slovo skutočne také nezrozumiteľné? Naozaj nevieš, čo Boh od teba očakáva? – To sa dokedy chceš hrať so svojou ženou a aj s Bohom na slepú babu? - Koľko kníh si ešte nakúpiš, prečítaš, prediskutuješ v nekonečných rozhovoroch, aby si nemusel konať priamo a jasne Božiu vôľu? Aby si sa mohol vyhovárať na to, že to ešte nemáš riadne preštudované, ešte si nebol na správnom manželskom poradenstve?
V Božom slove čítame: „Ja nerozhodných nenávidím, ale Tvoj zákon milujem.“ –
(Ž 119,113) - Nuž ako je to s tebou osobne? Idú ti na nervy nerozhodní mantáci, večne rozpačití chlapi, ktorí raz nevedia, čo chcú? Alebo si ty sám ten nerozhodný manták, večne rozpačitý chlap, ktorý nie je v stave povedať na základe Božieho slova jasné stanovisko a viesť takto svoju ženu? - Si ty muž, ktorý dokáže na základe Božieho slova jasne povedať: „Vzdiaľte sa odo mňa, zlostníci, zvodcovia, tlčhubovia, mudrlanti, pobehaji, aby som mohol zachovávať príkazy svojho Boha.“
Alebo si ty muž, ktorý miluje tlčhubov, mudrlantov, pobehajov, splieta sa s nimi, behá s nimi za daromnosťami, len aby si nemusel zachovávať príkazy svojho Boha?
Uvedomuješ si to, čo hovorí Božie slovo? V ňom nachádzame poznanie: „Ty zavrhuješ všetkých, ktorí poblúdili od Tvojich ustanovení; lebo ich podvod je márny. Odstraňuješ všetkých bezbožníkov zeme ako trosky, a keďže toto viem, milujem Tvoje svedectvá.“ ( Ž 119, 118 a 19) Akoby tu ten muž hovoril: Mám pred Tebou absolútny rešpekt, tvoje súdy mám pred svojimi očami. Rozumiem Tvojmu konaniu, rozumiem Tvojej vôli!! – A tak aj ja mám otázku pre teba, brat môj, manžel, otec: Máš rešpekt pred Bohom? Rozumieš Jeho konaniu, rozumieš Jeho vôli? Uvedomuješ si, že toto Boh od teba požaduje? - Alebo sa radšej budeš ďalej hrať na Filmárika a Filmušku z detskej rozprávky? - Chceš byť Božím mužom, chceš, aby tvojou hlavou bol Kristus? Čo robil Kristus? Plnil svoju vlastnú vôľu? Chodil po cestách tých, ktorí vedome blúdili, zavrhujúc Božie ustanovenia? Chodil po rady k odborníkom, zbieral rady a riadil sa radami svojich priateľov? Alebo plnil vôľu Otcovu? Toto som postavil na hranu, lebo inak sa nepohneme z miesta. – Ak teda ako muž nebudeš konať vôľu svojho nebeského Otca, nebude tvojou hlavou nikdy Kristus. A môžeme pritom ďalej viesť nejaké svoje zbožné reči, rozvíjať donekonečna skvelé náboženské teórie a diskutovať o výskume psychológov...
A teraz je rad zasa na ženách. Mám otázku: Chceš mať takéhoto muža? Nebojíš sa, že tvoj muž sa bude držať Božích ustanovení? – Si ochotná vzdať sa svojej svojhlavosti? Chceš mať muža, ktorý, akoby odrazu mal v mnohých veciach veľmi jasno a nedával by priestor tvojmu mudrovaniu, tvojim výmyslom, špekuláciám, tvojim rozmarným náladám? Bola by si spokojná s takýmto mužom? Dokážeš sa modliť za takéhoto muža? Dokážeš sa uspokojiť s tým, že ty nie si hlavou? – Toto sa totiž ľahko povie, ale pre emancipovanú ženu to môže byť neprekonateľný problém. Keďže ženy zo všetkých strán počúvajú o tom, že majú byť sebavedomé, majú byť vždy sexy, majú byť emancipované, majú si chrániť svoj vlastný priestor pre svoje vlastné sebavyžitie , majú si chrániť svoje súkromie s priateľkami, jednoducho si majú cieľavedome vytvárať priestor pre svoju nezávislosť. Nezávislosť od koho? Nuž od muža, od rodiny, od detí... od všetkého. Neviem, či si toto všetko dokážete uvedomiť. Z pohľadu sveta sme sa my dnes ocitli už na okraji zániku manželstva ako Božej inštitúcie. S takýmto niečím sa dnes už vážne nepočíta. Takmer nikto nepočíta s tým, že náš život sa bude krútiť okolo Božieho slova. Ani tí, čo bojujú dnes za to, aby sa manželstvo dostalo do Ústavy, nepočítajú s tým, že sa manželstvo bude krútiť jednoznačne okolo Božieho slova. Skôr sa počíta s tým, že bude len ďalej ovládané nejakou náboženskou inštitúciou. To je úsilie napríklad zakuklenej katolíckej loby v parlamente, kde sa do popredia tlačí katolícky kňaz, vystupujúci ako evanjelizátor. Táto loby robí aj v súčasnosti podpisovú akciu a tento pán bude napríklad spíkrom aj na BB chválach, aby si tu namotal – na seba a na katolícku loby skrze túto tému - našich evanjelikov. Toto hovoril farky na margo toho, teda na okraj toho, čo sa aktuálne okolo nás deje. Pod týmto rúškom sa pretláča vplyv katolíckej cirkvi na rodiny.
My teda máme iný základ, ktorého sa máme držať, na ktorom máme stavať svoj manželský i rodinný život. Je to jednoducho Božie slovo.
Spracovala: Daška Beňová
