14.06.2014
Dňa 14. júna 2014 som sa zúčastnila na výlete v Slovenskom raji spolu s mojím manželom Peťkom. Už sme dlho neboli spolu na turistike, a tak sme si povedali, že tento výlet by bol vhodný na odštartovanie letnej turistickej sezóny – na také zahriatie sa.
Výlet sa uskutočnil v spolupráci s Ivanom Sámelom a organizáciou ADAM, n. o. Turistická trasa bola nenáročná, takže na svoje si prišli aj detičky. Úvodné stretnutie bolo naplánované na 9.45h na hlavnej vlakovej stanici z dôvodu zakúpenia hromadného lístka. Trošku vypätú situáciu sme zažili práve pri kupovaní hromadného lístka, keďže niektorí nadšenci prichádzali tesne pred odchodom vlaku (10.01). Prekvapilo ma, že odchod vlaku, resp. celá turistika sa začínala až o 10:00, keďže turisti začínajú svoju púť v skorých ranných hodinách. No táto skutočnosť mi vôbec neprekážala, ba naopak, bolo to tak akurát. Človek sa ráno v pokoji naraňajkoval, pochystal a vyrazil na cestu.
Ale teraz späť k našej ceste. Detičky, ale aj dospelí, si vychutnávali cestu vlakom. Hlavne pre deti to bol vežký zážitok. Usadili sme sa do posledného vagóna, kde sa deti hrali s elektronickými dverami – neustále stláčali gombík, a tak sa dvere znovu zatvárali a otvárali a mali z toho obrovskú radosť, proste jednoducho detsky šantili a výskali, a keby neboli dvere zavreté, tak by sme isto nepočuli ani vlastného slovíčka. Úsmev na perách im vyčaril aj prechod cez tunely, či pohžad z posledného okienka vlaku, z ktorého pozorovali, ako sa krajina pred ich očami vzďažuje, mení a stráca v diažke. Iba Samko bol akýsi smutný, túžil sedieť v kupé, pretože by tam bolo podža neho viac „intímča“.
Pred našou ciežovou stanicou sme sa ešte posilnili, občerstvili, veď nečudo, už bol čas obeda. Približne o 12.10 sme dorazili do dedinky s výstižným názvom Dedinky, kde sme sa pred naším výstupom pomodlili, poďakovali Pánu Bohu za všetko, čo stvoril a prosili o Jeho ochranu a požehnaný čas. Túto malebnú Dedinku obklopuje vodná nádrž – Palcmanská Maša. Spočiatku bolo zamračené, ba dokonca nás zaskočil aj krátky dáždik (hlavne tých, ktorí nechali doma odpočívať pršiplášte). Hádam najnebezpečnejší úsek predstavovali rebríky, no inak to nebolo ani pri prechode cez potôčik po klzkých mokrých kameňoch. Bolo to také malé dobrodružstvo. Sárka neskrývala nadšenie. Bola vo svojom živle.
Po úspešnom zdolaní týchto prekážok sme sa vynorili na čistinke, uprostred ktorej sa týčil horský hotel Geravy. Vedža hotela bolo drevené posedenie, kde sme sa občerstvili (aj kohúťou klobáskou), nabrali nových síl, vyfotografovali sme sa pri drevenom medveďovi a kŕmili trávou kozičky. Mne sa páčili malé hnedé prasiatka, ktoré sa vyvažovali vo svojom slamenom pelechu.
Potom sme sa inou cestou vrátili naspäť do Dediniek. Medzitým sa vyčasilo a Palcmanská Maša sa nám ukázala v plnej kráse. Detičky jej nedokázali odolať a ani na chvížočku nezaváhali a už už stáli nohami vo vode. Len ťažko sme ich dokázali od nej odtrhnúť. Voda však nebola ešte príjemne teplá, našlo sa však zopár odvážlivcov, ktorí sa vyvažovali na nafukovačkách.
Pre istotu sme sa trochu poponáhžali na vlak, aby sa nezopakoval ranný scenár. Posledným pohžadom sme si ešte pozreli rybičky v nádrži, vežkolepú priehradu a romantický mostík. Vo vlaku bol už aj Samko spokojný, sedel totiž konečne v kupé!
V Slovenskom raji sme pobudli cca 4 hodiny a do Banskej Bystrice sme sa vrátili okolo pol siedmej večer. Na stanici sme sa znovu pomodlili a rozlúčili s časťou nášho turistického sprievodu. My sme ešte pokračovali s bratom Maťom a jeho dvoma ratolesťami naprieč parkom pri Pamätníku SNP v ústrety jeho manželke, ktorá bola s ďalšími dvoma ratolesťami. Cestou si deti nenechali ujsť hádam ani jednu preliezku, ktorá sa pred nimi vynorila v parku.
Nakoniec sme sa dohodli, že potešíme svojou návštevou aj Maťu, ktorá práve vtedy pracovala v bufete s rýchlym občerstvením. Ja a Peťko sme sa však rozhodli pre konkurenčný podnik a výlet sme zavŕšili Mašžou.
Ďakujem Pánu Bohu za to, že bol s nami po tento celý deň, za to, že nad nami bdel a ochraňoval nás, keď sme liezli po rebríkoch a kráčali po riečnych skalách i za spoločenstvo, ktoré sme mohli spolu zažívať.
„Ajhža, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.“ (Zjv 3, 20)
Výlet sa uskutočnil v spolupráci s Ivanom Sámelom a organizáciou ADAM, n. o. Turistická trasa bola nenáročná, takže na svoje si prišli aj detičky. Úvodné stretnutie bolo naplánované na 9.45h na hlavnej vlakovej stanici z dôvodu zakúpenia hromadného lístka. Trošku vypätú situáciu sme zažili práve pri kupovaní hromadného lístka, keďže niektorí nadšenci prichádzali tesne pred odchodom vlaku (10.01). Prekvapilo ma, že odchod vlaku, resp. celá turistika sa začínala až o 10:00, keďže turisti začínajú svoju púť v skorých ranných hodinách. No táto skutočnosť mi vôbec neprekážala, ba naopak, bolo to tak akurát. Človek sa ráno v pokoji naraňajkoval, pochystal a vyrazil na cestu.
Ale teraz späť k našej ceste. Detičky, ale aj dospelí, si vychutnávali cestu vlakom. Hlavne pre deti to bol vežký zážitok. Usadili sme sa do posledného vagóna, kde sa deti hrali s elektronickými dverami – neustále stláčali gombík, a tak sa dvere znovu zatvárali a otvárali a mali z toho obrovskú radosť, proste jednoducho detsky šantili a výskali, a keby neboli dvere zavreté, tak by sme isto nepočuli ani vlastného slovíčka. Úsmev na perách im vyčaril aj prechod cez tunely, či pohžad z posledného okienka vlaku, z ktorého pozorovali, ako sa krajina pred ich očami vzďažuje, mení a stráca v diažke. Iba Samko bol akýsi smutný, túžil sedieť v kupé, pretože by tam bolo podža neho viac „intímča“.
Pred našou ciežovou stanicou sme sa ešte posilnili, občerstvili, veď nečudo, už bol čas obeda. Približne o 12.10 sme dorazili do dedinky s výstižným názvom Dedinky, kde sme sa pred naším výstupom pomodlili, poďakovali Pánu Bohu za všetko, čo stvoril a prosili o Jeho ochranu a požehnaný čas. Túto malebnú Dedinku obklopuje vodná nádrž – Palcmanská Maša. Spočiatku bolo zamračené, ba dokonca nás zaskočil aj krátky dáždik (hlavne tých, ktorí nechali doma odpočívať pršiplášte). Hádam najnebezpečnejší úsek predstavovali rebríky, no inak to nebolo ani pri prechode cez potôčik po klzkých mokrých kameňoch. Bolo to také malé dobrodružstvo. Sárka neskrývala nadšenie. Bola vo svojom živle.
Po úspešnom zdolaní týchto prekážok sme sa vynorili na čistinke, uprostred ktorej sa týčil horský hotel Geravy. Vedža hotela bolo drevené posedenie, kde sme sa občerstvili (aj kohúťou klobáskou), nabrali nových síl, vyfotografovali sme sa pri drevenom medveďovi a kŕmili trávou kozičky. Mne sa páčili malé hnedé prasiatka, ktoré sa vyvažovali vo svojom slamenom pelechu.
Potom sme sa inou cestou vrátili naspäť do Dediniek. Medzitým sa vyčasilo a Palcmanská Maša sa nám ukázala v plnej kráse. Detičky jej nedokázali odolať a ani na chvížočku nezaváhali a už už stáli nohami vo vode. Len ťažko sme ich dokázali od nej odtrhnúť. Voda však nebola ešte príjemne teplá, našlo sa však zopár odvážlivcov, ktorí sa vyvažovali na nafukovačkách.
Pre istotu sme sa trochu poponáhžali na vlak, aby sa nezopakoval ranný scenár. Posledným pohžadom sme si ešte pozreli rybičky v nádrži, vežkolepú priehradu a romantický mostík. Vo vlaku bol už aj Samko spokojný, sedel totiž konečne v kupé!
V Slovenskom raji sme pobudli cca 4 hodiny a do Banskej Bystrice sme sa vrátili okolo pol siedmej večer. Na stanici sme sa znovu pomodlili a rozlúčili s časťou nášho turistického sprievodu. My sme ešte pokračovali s bratom Maťom a jeho dvoma ratolesťami naprieč parkom pri Pamätníku SNP v ústrety jeho manželke, ktorá bola s ďalšími dvoma ratolesťami. Cestou si deti nenechali ujsť hádam ani jednu preliezku, ktorá sa pred nimi vynorila v parku.
Nakoniec sme sa dohodli, že potešíme svojou návštevou aj Maťu, ktorá práve vtedy pracovala v bufete s rýchlym občerstvením. Ja a Peťko sme sa však rozhodli pre konkurenčný podnik a výlet sme zavŕšili Mašžou.
Ďakujem Pánu Bohu za to, že bol s nami po tento celý deň, za to, že nad nami bdel a ochraňoval nás, keď sme liezli po rebríkoch a kráčali po riečnych skalách i za spoločenstvo, ktoré sme mohli spolu zažívať.
„Ajhža, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.“ (Zjv 3, 20)
Fotografie Autor: Veronika Lapínová
