A prišlo leto - a s ním aj očakávaný letný rodinný výlet do Kokavy. Išli sme na to isté miesto ako minulý rok, keďže sa nám tam veľmi páčilo. Naším cieľom bola Kokava Línia – chata Ipeľ. Pokojné tiché prostredie na kokavských lazoch, pre väčšinu z nás bez signálu. (Pardon, Orange tam signál mal :-) ).

V pondelok doobeda sme sa autami vybrali na cestu. (Radko išiel na bicykli :-)). Niektorí prišli skôr, iní neskôr, ale v poobedných hodinách sme tam už boli všetci. Spolu sa nás tam večer zišlo 7 mladých rodín a Robo (31 osôb). Náš počet sa však v priebehu týždňa menil. Niektorí zostali len pár dní, iní ešte prišli v polovici výletu a zostali do konca, a boli aj takí, čo nás prišli pozrieť len tak na jeden deň. Vtedy nás bolo aj 40 :-). Bolo nám spolu veľmi dobre, živé, pestré spoločenstvo. Touto cestou pozdravujeme aj Ďuricovcov, ktorí sa tešili, že pôjdu s nami, ale nakoniec sa pre chorobu na výlete nemohli zúčastniť. Vyprosujeme pre nich mocné požehnanie a Božie vedenie do ďalších dní. Ďakujeme Pánu Bohu aj za malého Eda Iliaša, ktorý nedávno uzrel svetlo sveta a jeho maminku Danku a tešíme sa, že jeho dve sestričky s ockom sa tiež zúčastnili na výlete. Sme radi, že sa na našich výletoch páči aj Dubecovcom zo Žiaru nad Hronom, ďakujeme aj za novú rodinku Remiarovcov, Slobodovcov s malým Matúškom... Keď tak píšem tento článok, uvedomujem si, koľko mladých rodín v našom zbore máme. A to som ani zďaleka nevymenovala všetkých. Prosím však, Pane Bože, ochraňuj a žehnaj všetky naše rodiny s našimi deťmi a daj sa nám stále viac všetkým spoznávať ako Náš milujúci Otec, ktorý nám dokonale rozumie ?. To som asi trochu odbočila, dúfam, že mi to prepáčite :-). Takže späť k výletu.

Ubytovali sme sa v zrekonštruovaných izbách. Mali sme komfortné ubytovanie s plnou penziou. Tety kuchárky veľmi dobre varili, jednoducho domáca strava. So sebou sme deťom priniesli aj bicykle, tie sa rady šantili a pretekali na nich okolo chaty. Neďaleko chaty bol areál s dvomi malými bazénmi, opičou dráhou, tromi trampolínami. To všetko bolo zahrnuté v cene. A k tomu ešte jazda na motokárach, jazda na koni. Počasie bolo fajn, ale horúcimi dňami sa to veľmi nedalo nazvať. Boli sme Pánu Bohu vďační, že aspoň tak veľa nepršalo. Deti boli vytešené, čľapkali sa vo vode, skákali, striekali sa, šantili ako správne deti, aj keď voda bola na môj vkus trochu studená. A keď slnko zašlo za oblak, veru bolo aj chladno. Ale samozrejme, že aj my dospelí sme sa niektorí viac, niektorí menej kúpali. Deti sa mohli vyskákať na trampolínach, niektorí hrali futbal, volejbal, bedminton. Na opičej dráhe skúšali svoje zdatnosti deti aj my dospelí. Na motokáre sa mohli tohto roku povoziť len deti, pretože bola so slabším výkonom. Na koni sme sa však mohli povoziť všetci a malé deti na poníku. Tohto roku boli na chate spolu s nami ubytovaní aj dorastenci z evanjelického zboru z Brezna. Jedno poobedie sme sa vybrali na peknú prechádzku prírodou do neďalekej dediny Šoltýska. Ja osobne mám také prechádzky veľmi rada. Šíre pláne, vysoká tráva, západ slnka, naháňajúce sa deti a my v družných rozhovoroch... Iný deň sme šli na zmrzlinu do Kokavy nad Rimavicou. Bola veľmi fajná. Na chate bol aj pingpong, biliard, kalčeto, takže o zábavu bolo naozaj postarané. K tomu dáke rozprávky, filmy, spoločenské hry a debaty nielen po večeroch :-). Jednoducho - oddych ako má byť. Doobeda sme vždy mali Slovo, len v prvý deň bolo Slovo večer. A to už bola úloha pre naše rodiny, aby sme si ho pripravili. Na tomto výlete sme preberali knihu Ester. Z Detskej misie sme mali objednaný kompletný balíček s CD na 5 dní: „Audiencia u kráľa“. Každý deň mala jedna rodina úlohu pripraviť si slovo, program, hry a všetko, čo k tomu patrí pre deti aj dospelých zároveň. S Ester sme sa dostali na dvor kráľa Ahasvéra do Perzskej ríše. Povzbudzovali sme sa, že aj v našich životoch máme byť verní Bohu ako Mordochaj a nehanbiť sa NIKDY za Neho, ani keby sme sa preto mali dostať do problémov. Veríme, že tak, ako mal Pán Boh plán s Ester, má plán aj s každým jedným z nás, a preto neváhajme a vydajme sa na dobrodružstvo menom viera v ŽIVÉHO BOHA! Náš Boh nám zasľubuje, že vypočuje naše modlitby, keď k Nemu zúfalí a slabí voláme a žiadame riešenie neriešiteľného. A tak ja teraz povzbudzujem aj vás, milí čitatelia Pohľadu, ak stojíte pred malým alebo väčším problémom, volajte k Bohu a modlite sa! On určite odpovie a vykoná podľa Jeho vôle a v Jeho čase! Upozorňovali sme deti aj nás dospelých, že nemáme byť otrokmi hriechu ako Háman, ale sa máme primknúť k Bohu a s Ním dosiahneme víťazstvo, pretože On porazí svojich nepriateľov. Tak Pán Boh zachránil celý židovský národ prostredníctvom odvážnej kráľovnej Ester, ženy, ktorá mala všetku odvahu vyprosenú len od Hospodina. V jednej hre súťažili aj naši ockovia proti sebe a my sme sa zadúšali smiechom... Na výlete nechýbali ani „kokaváčiky“, ktoré deti získavali za mimoriadnu snahu. Za ne si potom kupovali sladkosti v „kokavskom obchode“. Hymnou tohto výletu bola nová pieseň: Kde je Božie kráľovstvo. Zopakovali sme si aj hymnu minuloročnej Kokavy: Skús byť ako Daniel a spievali sme aj mnoho ďalších piesní, čo sa nám veľmi páčilo.
Na výlete zopár detí aj dospelých chytila črevná viróza, ale s Božou pomocou sme to zvládli :-). Celý týždeň ubehol ako voda, nadišla sobota a teda aj koniec nášho pobytu v Kokave. Do večera sme sa postupne všetci dostali domov.

Ďakujeme Ti, Pane Bože, za celý týždeň a za všetko, čo sme tam mohli len a len z Tvojej milosti zažiť.
 „Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia!“ (Žalm 103, 2)