5. decembra sme sa rozhodli rodinky spolu s dorasťákmi stráviť spoločný čas pri hrách a súťažiach. Zaujímavá vec sa nám stala už cestou, ponáhľajúc sa na faru. Dcéra Terezka sa nás totiž pýtala, prečo je táto naša „párty“ neMikulášska, keď teraz sú všade párty mikulášske (Práve sme videli, ako sa nejaká schádza aj v radvanskej škole). Ja som jej pohotovo nevedel nič odpovedať, (hoci som väčšinou výrečnejší), ale manželka to vysvetlila, myslím, veľmi pekne, totiž, že ľudia kvôli ošiaľu z Mikuláša sa tešia iba na sladkosti, darčeky … a zabúdajú na Pána Boha. Preto teda párty nemikulášska.
Na úvod (na zahriatie) sme si zaspievali zopár chvál. Potom prišli na rad zaujímavé hry nielen pre najmenších. Najprv sestra Evka pripravila na stôl veľkú kopu zabalených darčekov rôznych veľkostí. Deti si potom losovali poradie, v ktorom si mali postupne po jednom balíčky vyberať. Samozrejme, že tí prví si vyberali čo najväčšie balíky, ďalší postupne menšie a menšie… Aké ale bolo sklamanie tých „najšikovnejších“, keď si vo svojich veľkých baleniach nenašli nič atraktívne, len praktické veci ako toaletný papier, nedopečené žemle, konzervy a podobne… Na začiatku sklamané deti našli v malých balíčkoch hračky alebo sladkosti. Tým sme si pripomenuli, že Pán Boh nehľadí na človeka zvonka, nepozerá na jeho atraktívny zovňajšok. Nie je pre Neho dôležité, akí sme štíhli, či máme nádherné husté vlasy alebo dobrý vkus v obliekaní. Zaujíma Ho najmä naše vnútro, úprimnosť a čistota srdca. Ďalšou hrou boli „zápalkové dostihy“. Detské tímy súťažili, kto skôr preukladá zápalky z jedného konca stola na druhý. To bolo podobenstvo od brata Peťa Dubeca na to, že do neba vedie úzka cesta. Potom sa deti s hračkárskymi pištoľami snažili strelami pretlačiť balóny po podlahe do vytýčeného cieľa. Väčšinou sa ale netriafali... Pritom sme si hovorili, že „netrafiť cieľ“ v našich životoch znamená hrešiť, a tak zísť z cesty, ktorú nám Boh pripravil. Napokon sme stavali snehuliakov! Keďže vonku nijaký sneh nebol, vyrobili sme si umelý zo sódy bikarbóny (skvelý nápad). Mládež sa predbiehala, kto svojho snehuliaka krajšie vyzdobí. Na záver sme si pochutnali na koláčikoch a iných dobrotách, ktoré napiekli naše šikovné gazdinky.
Ďakujeme Pánu Bohu, že sme mohli s našou rodinkou prežiť požehnaný čas v spoločenstve bratov a sestier, príjemne sa zabaviť a zároveň sa niečo dôležité naučiť, či pripomenúť si.
.: Autor: Peter a Denka Heinrichovci
