„Pripraviť sa!.. Pozor!.. Štart!“ Zaznel povel a kolesá sa roztočili. Roztočili sa na kolobežke, fúriku, autíčku... Ale aj v biblickom príbehu, kde etiópsky strážca pokladu cestoval na voze. Filip prišiel k nemu a opýtal sa... Čo sa ho to opýtal? Spomínate?

Ale vráťme sa ku súťažiam. Deti sa rozdelili do dvoch skupín a každá z nich mala veľkú chuť zvíťaziť. Možno až priveľkú. Snáď aj kvôli súrodeneckej rivalite. Veď v niektorých súťažiach sa stretli proti sebe bratia Ďurošovci, či súrodenci Drienovskí. Čakalo ich 5 disciplín. Úvod patril autíčkam na diaľkové ovládanie. Museli prejsť po slalomovej dráhe. Poslúchali pritom svojich vodičov, ktorí držali v rukách vysielačku. Dokonca, aj keď si kvôli tomu udreli nárazník o kameň. Ale do cieľa došli. V biblickom príbehu zasa poslúchol Filip Pána Boha. Ten mu odkázal po anjelovi: „Vstaň a choď na juh, na cestu, čo vedie z Jeruzalema do Gazy a je pustá.“ (Skutky 8:26) Priznám sa, že by som možno špekuloval: „Načo mám ísť na pustú cestu?“ – ale Stvoriteľ mal svoj plán. Veď uvidíte!
Druhá súťaž bola pre deti najpríjemnejšia. Vysadli na fúrik a otecko tlačil, čo mu sily stačili. Navyše si musel dať pozor, aby koleso silno zahrkalo pri odkvape. Aj koníky v biblickom príbehu sa zapotili viac. Filip im totiž vyliezol na voz. Ale najprv položil tú otázku etiópskemu strážcovi pokladu. Už ste si spomenuli, ako znela? Ak nie, Skutky 8:30 vám napovedia.
Pri tretej disciplíne museli mať deti Filipa. Takého neviditeľného, čo vyrába v hlave myšlienky. Pravda, aj my – starší sme si prevetrali mozgové závity: „Dokotúľa sa najďalej malá alebo veľká guľôčka?“ Kým sme sa zamýšľali nad hybnosťou, trením a adhéziou, deti formovali z plastelíny svoje súťažné „stroje“. Potom už tieto guľôčky položili do naklonenej rúrky a... Čo myslíte, ktorá zvíťazila? Kto odpovedal: „Väčšia“, môže svojmu Filipovi v hlave pripísať jeden bod. Aj Etiópčan bol rád, že má Filipa. Ale takého viditeľného. Čo sedí na voze a vysvetľuje Písmo. Dobre ho pozná, lebo Duch Svätý (neviditeľný) mu dáva múdrosť. Vysvetľuje o Pánovi Ježišovi, ktorého predpovedal prorok Izaiáš. Áno, ten, čo žil okolo roku 700 pred Kristom. Teda ten musel mať Ducha Svätého za radcu...
Štvrtá súťaž bola zasa kolobežková. Rýchla. A nervózna. Družstvo TJF vyhralo všetky predchádzajúce disciplíny a teraz si deti mysleli, že svoj náskok ešte zvýšia. Nestalo sa tak. Favorit bol ponížený. Ale aj tak sa na konečnom víťazstve už nič nemohlo zmeniť. Skutky 8, 33 hovoria, že poníženým bol aj Pán Ježiš. Napriek tomu však zvíťazil. Nič Ho nemôže poraziť alebo zastaviť. To je dobrá správa pre Božie deti.
Pri posledných pretekoch pretekala pomedzi prsty voda. Súťažiaci museli pod mútnou hladinou hľadať „poklady“ v bahne a potom ich umyť v druhom vedre. Družstvo RM znížilo stratu na 3:2. A to vďaka zjaveniu. Teda – jedna figúrka vyplávala z bahna a zjavila sa na hladine. Pán Ježiš nás našiel v bahne hriechu. Vytiahol nás ako nejaký poklad a očistil. Aj o tom je krst. Etiópčan sa tiež nechal pokrstiť, len čo videl vodu...
To je fuk, kto vyhral. Áno, víťazné družstvo si dalo názov TJF, teda „To je fuk.“ Akoby im nezáležalo na zlatej medaile. Akoby ju ani nehľadali... Tu som si spomenul na biblický verš: „Potom Izaiáš má odvahu povedať: Dal som sa nájsť tým, čo ma nehľadali.“ (Rímskym 10:20). Ale vlastne je naozaj fuk, že RM (Real Madrid) získali pekné druhé miesto, kým TJF boli až predposlední. Všetci dostali peknú sladkú medailu a srdcom mohli ochutnať najlepšiu duchovnú stravu – Bibliu.

.: Autor: Peter Dubec