Deti mali prázdniny v plnom prúde. Začiatkom augusta nadišiel čas pobaliť sa - a hurá na letný rodinný výlet do Bystrej.

Veľmi príjemne ma prekvapilo, že sa prihlásilo veľa rodín, dokonca až 12. Boli aj takí, čo boli na letnom výlete po prvýkrát, ale aj takí, ktorých sme už dávno medzi nami nevideli. Aj s malými deťmi nás bolo možno aj do 50. A keď nás v posledné dni prišli pozrieť ešte dve rodinky, bolo nás ešte viac J... Lebo niektorí z nás majú jedno dieťa, iní dve, iní tri a jedna rodina aj štyri deti. Ďakujeme, Pane Bože zato, že Ťa máme a z Tvojej milosti môžeme prijímať toľké dary, okrem iného naše deti. Veď ony sú darčekom od Teba J. Potešilo nás, že sa na výlete zúčastnil aj náš pán farár spolu so svojím švagrom a jeho synom. A tak sme sa v pondelok, každý ako mu vychádzalo, autami vybrali na cestu. Ubytovať sme sa mohli od 14:00. Čakala nás pekná chata Limba v dedinke Bystrá pri Táloch, v príjemnom horskom prostredí. Chata bola veľká, deti mali kde behať, a keďže nás bolo tak veľa, celá chata patrila iba nám. Vonku bol menší bazén, do ktorého niektoré deti skočili skoro hneď, ako sme vystúpili z áut. Okolo veľká trávnatá plocha, kde si chalani veľkí aj malí dosýta zahrali futbal. Hrali sme aj bedminton, volejbal.... Mnohí z nás si doniesli aj bicykle. Vo voľnom čase sa teda deti premávali na bicykloch okolo chaty. Veľmi sa mi páčilo, keď sme niektorí šli na bicykloch po cyklotrase na Tále, vietor mi vial vo vlasoch, slnko zapadalo, všade pokoj a kľud a pred nami bolo krásne upravené rozľahlé golfové ihrisko, nádherne vykosený trávnik...

Trochu som sa nechala uniesť. Takže sme sa ubytovali, do večere všetci postupne poprichádzali a po večeri bolo Slovo. Mali sme to premyslené tak, že každý deň vždy po raňajkách, (v pondelok to bolo po večeri), sme mali spoločné Slovo pre malých aj veľkých, ktoré si pripravila každý deň iná rodinka. Ústrednou témou tohto výletu bol Nehemiáš – veľký Boží muž Starej zmluvy. Za päť dní sme spoločne spoznávali jeho život, aké mal s ním Pán Boh plány, čo dokázal, akým ťažkostiam musel čeliť, ako pevne, rozhodne a vytrvalo stále kráčal za Pánom Bohom a činil Jeho vôľu. Nehemiášovi nebolo ľahostajné, že múry Jeruzalema boli zrúcané a spálené ohňom. Modlil sa k Pánu Bohu a On mu ukázal, akú prácu má pre neho pripravenú: znovu vybudovať zrúcané hradby Jeruzalema. Pán Boh dal Nehemiášovi múdrosť, ako jednať s kráľom, u ktorého bol pohárnikom, múdrosť, ako naplánovať a zorganizovať takú veľkú a namáhavú prácu, múdrosť, ako motivovať ľudí, keď už nevládali... A potom prišli útoky od nepriateľov zvonka, prišli aj útoky zvnútra, priamo od Božieho ľudu. A Nehemiáš stále dôveroval Bohu, že On ho prevedie cez všetky prekážky. A naozaj, previedol, ako mu sľúbil. Za 52 dní boli dokončené 4km dlhé hradby Jeruzalema. Potom sa ľud zhromaždil, ďakoval Pánu Bohu a oslavoval Ho. Kniha Nehemiáš mala veľa, čo povedať všetkým nám aj do dnešnej doby, pretože Pán Boh so Svojou mocou je stále rovnako silný. V diskusiách sme sa o tom mohli viac rozprávať. Vždy sme začínali piesňou. Veľmi ma potešilo, že sa deti naučili aj nové piesne. Potom nasledoval príbeh, učenie verša, rôzne hry a súťaže vonku alebo vo vnútri, modlitby, niekedy diskusia.

A po Slove nasledoval voľný program. Bolo to veľmi dobre práve preto, že sme boli taká veľká a rôznorodá skupina. Vo voľnom čase si každý prišiel na svoje, každý robil to, čo ho najviac baví. Veď o tom je dovolenka, či nie? Jediný „povinný“ spoločný program bolo Slovo. Na chate sme mali plnú penziu, dobre sme sa napapali, nielen deti J chodili na dupľu. Ako som už na začiatku spomínala, deti sa dosýta vybicyklovali okolo chaty a v okolí, niektorí z nás si porobili menšie cyklotúry, párkrát si niektoré mamičky išli zabehať. Beh je teraz „in“. Vykúpali sme sa v bazéne, deti sa vyčľapkali, vyšantili, poopaľovali. Niektorým „ľadovým medveďom“ sa zapáčilo kúpanie v studenom potoku, ktorý tiekol pri chate. Keby v ňom boli po kolená, to ešte pochopím, ale oni tam vliezli celí J, jednoducho si do toho potoka ľahli a usmievali sa ako slniečka a vraveli, že je to super. Najväčšia sranda bola, keď v posledný deň vliezli do potoka takmer všetky deti a tam sa špliechali, niektorí sa aj celí namočili... Aj ja som vyskúšala tú studenú vodu a naozaj to malo v sebe svoje čaro. Zabudla som povedať, že sme boli na výlete práve v čase tých najväčších horúčav, ale tým, že sme boli v horskom prostredí, bolo nám len príjemne teplo. Jeden deň sa tí odvážnejší, nie malé deti, vybrali na celodennú túru do Jaskyne mŕtvych netopierov. My sme sa vtedy vyviezli lanovkou na Chopok a popozerali si krásnu scenériu Nízkych Tatier, lebo bola veľmi dobrá viditeľnosť. Iný deň sme boli na koníkoch. Navštívili sme aj Bystriansku jaskyňu. Poobede, v čase, keď malé deti spali, pripravil Samko Drienovský so svojím ockom seminár o knihe / filme, ktorý je v kresťanských kruhoch veľmi obľúbený - Narnia. Veď aj kresťanská škola v Banskej Bystrici sa volá Narnia. Existuje 7 kníh Narnie a sú spracované 3 filmy pre deti. Na začiatok sa porozprával obsah tej knihy, ktorá nebola filmovo spracovaná, a potom sa pozerala každý deň jedna časť Narnie. Každý si mohol spraviť názor, nakoľko je Narnia naozaj kresťanská... Hrávali sme aj rôzne spoločenské hry.

A večer, keď sme uložili deti, bola okolo 22.00 večerná diskusia. Pre každého, kto chcel viac. Preberali sa voľné témy ako napr. sila modlitby, niečo si pripravil pán farár, niečo Peťo Dubec. Jeden večer bol venovaný nedeľnému dopoludniu v našom zbore, kde sa dohodlo o nejakých inovatívnych veciach týkajúcich sa Služieb Božích.

Ďakujem Pánu Bohu za tento výlet, za každého jedného jeho člena, za veľkých, malých aj tých najmenších. Ďakujem Ti, Pane náš, za všetky zážitky, za krásne počasie, za Tvoje Slovo, za to, že si nás po celý čas ochraňoval a nikomu sa nič zlé nestalo. Boli sme naozaj rôznorodá skupina. Priznám sa, že pred výletom som si nevedela celkom predstaviť, ako budeme všetci spolu fungovať so svojimi rôznymi povahami, zvyklosťami, názormi, keď nás bude tak veľa... Ale teraz po skončení výletu môžem povedať, že sme naozaj fungovali, vďaka Bohu, ako jedna veľká Božia rodina, v pokoji a v láske. Verím, že si každý prišiel na svoje. Ďakujem Pánu Bohu, že sme sa mohli znovu viac spoznať, vytvárať nové priateľstvá ako aj posilňovať tie staré. A tak posilnení na Duchu, zregenerovaní na tele, môžeme ďalej ísť za svojimi povinnosťami, ktoré nás doma a v práci čakajú.

Vďaka Ti, Bože náš, za všetko!

P.S.: Tá inovatívna vec sa mne osobne veľmi páči a verím, že nielen mne. Minulú nedeľu mala na Službách Božích „premiéru“. Po kázni prišli deti z besiedky a z Božej škôlky do predných lavíc v kostole a zostali sme tam všetci spolu ako jedna veľká rodina do konca Služieb Božích. Hneď potom nasledovali chvály, ktoré začali detskými ukazovacími pesničkami. Všetky deti aj dospelí, ktorí zostávajú na chválach, začali spolu nadšene a s radosťou spievať, vpredu 1 - 2 dievčence ukazovali, jednoducho, bola to pekná spoločná oslava Pána Boha. „Ja som zasadil, Apollo polial, ale Boh dal vzrast.“ (1. Kor. 3,6) Nech je tak aj v tomto prípade. My sme vymysleli, ale dobré to bude, len keď to Pán Boh požehná. A práve v tú nedeľu to bolo tak, ako keď Duch Boží zostúpi na nás J. Ďakujem Mu za Jeho veľkú milosť!