V sobotu 20. 6. 2016 sme sa zišli v pomerne hojnom počte na brigáde na fare. Potešiteľné bolo, že najmä muži, pretože naplánovaná bola fyzická práca pri vypratávaní povaly.
Možno nie som rodovo citlivý, keď takto píšem, ale účasť mužov poteší, najmä ak sa na Službách Božích alebo aj na Večeri Pánovej poobzeráte, spozorujete drvivú prevahu nežnejšieho pohlavia. Muži sú asi bez hriechu... Alebo sú až príliš veľkí frajeri, aby si priznali odkázanosť na Božiu milosť a radšej hrajú drsňákov doma pred televízorom alebo v krčme pri pive. Napadá mi Božie Slovo z Listu Jakuba 1,27: „Čisté a nepoškvrnené uctievanie Boha pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a seba zachovávať nepoškvrneného svetom.“ Naša evanjelická prax je však väčšinou presne opačná: nie cirkev pomáha vdovám v ich tiesni, ale vdovy zachraňujú cirkev aj milodarmi z toho mála, čo majú. A keď som už pri peniazoch, dostávam sa k dôvodu, prečo sme vlastne vypratávali povalu fary. Ako civilným povolaním energetický audítor si dovoľujem konštatovať, že náklady na dodávku energie sú v našom cirkevnom zbore pomerne vysoké (viď graf). Najväčšia spotreba je na vykurovanie fary zemným plynom. Fasádu fary by z estetického hľadiska nebolo vhodné zatepľovať, okná už sú plastové s izolačným dvojsklom. Najväčší podiel na tepelných stratách objektu má strop do nevykurovaného podkrovia, preto navrhujeme jeho zateplenie, čo je aj technicky, ekonomicky aj organizačne najjednoduchší spôsob, ako dosiahnuť úspory (výpočtom až do 36 %). S milodarmi sestier a bratov sme povinní zaobchádzať rozumne a hospodárne.
Ako to už na každej povale býva, aj na tejto sa za tie roky nahromadila slušná kopa predmetov a materiálu, ktorý rokmi zmenil definíciu z predmetov potrebných na nepotrebné, teda na odpad. Komunálnym odpadom sme naplnili jeden veľký kontajner. Nebojte sa, písomnosti historického charakteru, teda spevníky a Biblie prevažne v maďarčine a rôzne denníčky sme nevyhodili, ale poctivo archivovali a dohodli spoluprácu so štátnou vedeckou knižnicou pri ich uchovaní. Ani Sládkovičovu bustu či Lutherov obraz sme nevyhodili J. Náš brat farár s manželkou a s deťmi zabezpečili na obed výborný kotlíkový guľáš. Pri obede došlo aj ku konfrontácii, keď sme zistili, aké problémy môžu mať deti s úctou k starším či slovami prosím alebo ďakujem, ak ide o to, kto si pre seba uchmatne plný tanier.
Ak Pán dá, budeme pokračovať samotným zatepľovaním stropu.
.: Autor: Igor Iliaš
