Tento rok to vyzeralo, že budeme musieť hľadať ubytovanie navyše, pretože sa na silvestrovský výlet rodín z nášho zboru prihlásilo deväť rodín, z ktorých bolo možné ubytovať na fare vo Svite iba šesť. Vďaka Bohu sme sa ale nakoniec dohodli a s ukrátením komfortu hlavne manželov, ktorí spali v zborovke na zemi, sme sa nakoniec pomestili. Keď sú veci v Božích rukách, nikdy sa netreba báť.

Túto frázu vieme s chápavým výrazom na tvári odrecitovať hádam všetci, ale keď ide do tuhého, zrazu je dôležitý náš komfort, naše zdravie, naše skúsenosti, naše pocity a dokonca niekedy aj naše peniaze. Pán nám ale zase ukázal, že ak ide naozaj o niečo, čo má hodnotu, vieme sa z Jeho milosti aj uskromniť. Vďaka mu zato, že sme z nej ešte nevypadli tak ako Ézav (Žid 12, 15-17).

V stredu sme sa postupne nasťahovali do zborového domu na ev. fare vo Svite a Hospodin nám v ten deň udelil ďalší krásny dar v podobe vytúženého snehu. Keď sme prišli do Svitu, mestečko nás privítalo s čerstvo napadnutými desiatimi centimetrami nového snehu. Tento sneh nám potom vydržal až do odchodu, začo sme boli veľmi vďační. Teda vďačné boli hlavne naše deti, pretože sme sneh na Silvestra vo Svite už hádam posledné tri roky vôbec nezažili.

Témy na výlet boli navrhnuté ako paralela zmyslových orgánov človeka k duchovným zmyslom veriaceho. Teda okrem prvej témy, kde nám Marek hovoril o tom, že duchovná sympatia je viac ako duševná antipatia, sme sa rozprávali o duchovnom zraku, sluchu, chuti a hmate. Výklady boli organizované do krátkej teoretickej časti a potom obsahovali zväčša časť venovanú skúsenostiam s praxou Božieho Slova v našich životoch, čo tvorilo ťažisko výkladov. Dozvedeli sme sa napríklad o modernom spôsobe čítania Biblie z mobilných telefónov, kde si môžu viacerí navzájom dávať komentáre k prečítaným veršíkom a potom si ich posielať. Dopočuli sme sa, že súčasťou duchovného hmatu je schopnosť rozlišovať duchovný tlak na ľudí okolo nás a je dôležité vedieť, aký je tento tlak minimálny a maximálny. Verím, že Boh nám dal super zdieľanie sa s Božím Slovom, ale aj so skúsenosťami s Ním a tiež verím, že tieto témy, ktoré boli v zjednodušenej podobe podávané aj našim deťom, povedú našich potomkov k horlivosti v službe, k duchovnej zrelosti a hlavne k vzájomnej láske.

Okrem stíšení sme mali aj iný program, ktorý bol samozrejme motivovaný hlavne existenciou snehu a zasneženého kopca hneď v blízkosti, kde sa chodili naše deti denne bobovať. Navštívili sme tradične aj Štrbské Pleso, kde sme sa poprechádzali a hlavne dobre porozprávali. Nakoniec hlavným cieľom týchto zborových výletov je mať spoločenstvo, kde môžeme spoločne spievať, modliť sa, rozoberať Božie Slovo a samozrejme sa spolu zdielať o Božích zázrakoch v našich životoch. Nechýbalo ani povzbudzovanie alebo napomenutia. Veľa rozhovorov a modlitieb sme venovali práve aktuálnej situácii v našom zbore, čo považujem za veľmi dobré, keďže modlitba a spoločné budovanie sa je jediné, ktoré dokáže priviesť Boží ľud k duchovnej jednote.

Vďaka nášmu Nebeskému Ockovi za spoločenstvo, ktoré sme spolu s Ním mohli prežiť. Vďaka Mu za dar rodiny, ktorý nám všetkým mnoho dáva, aj keď sa nám môže zdať, že niekedy možno až tak veľa nie. Práve vtedy sa máme učiť dávať my, bez toho to proste v Božom ľude nejde. Sme závislí len od Neho, preto vyprosujem pre celý náš zbor veľa požehnania a hlavne veľa úsilia po zjednotení sa v duchu a v pravde, pretože len tak môžeme uctievať nášho Boha a len tak On dá a príjme naše dary. AMEN!